Slovenská azylová politika bude musieť byť po vstupe do únie európska

Na úteku zo svojej rodnej krajiny je v súčasnosti vyše 20 miliónov ľudí. Na Slovensko sa však sťahovať nechcú. Cieľom väčšiny z nich je západná Európa.

V členských štátoch EÚ ročne požiada o azyl vyše 400-tisíc cudzincov. Únia cíti obavy zo zvýšeného prílevu žiadateľov o azyl a bráni sa, ako môže. Sprísňuje azylovú politiku a posilňuje spoločné hranice.

Slovensko leží na križovatke ciest, ktorými cudzinci putujú na západ. Po vstupe do EÚ sa slovenská hranica s Ukrajinou stane jej vonkajšou hranicou. No už budúci rok sa Slovensko môže stať nárazníkom eurozóny pred prílevom nežiaducich cudzincov.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
▪ Slovensko je pre migrantov diaľnicou do Európy
▪ Aby občania utečenecký tábor akceptovali, musia ho poznať
▪ Rekvalifikácia utečencov nemusí byť návratná podpora
▪ Najväčšiu zmenu treba v hlavách (Komentár)

Ako bude krajina ekonomicky dobiehať vyspelé členské štáty, tak sa môže stať pre utečencov cieľovou stanicou. Najmä preto vystupuje do popredia otázka posilnenia východnej hranice. Únia už pre najbližšie tri roky vyčlenila Slovensku na budovanie novej schengenskej hranice 40 miliónov eur (1,6 miliardy korún).

Politická karta

Slovo prisťahovalci skloňujú najmä opoziční lídri pred voľbami. Pred dvoma rokmi boli voľby vo Veľkej Británii a vášne vírili konzervatívci.

Vlani pred voľbami v Nemecku zasa zahral na nacionalistickú nôtu Edmund Stoiber, volebný oponent vtedajšieho aj súčasného kancelára Gerharda Schrödera. Tvrdil, že Nemecko pri svojej štvormiliónovej nezamestnanosti nepotrebuje viac prisťahovalcov.

Ani jednému z nich to nakoniec k víťazstvu nepomohlo, minuloročná diskusia o tejto problematike však v Nemecku vyvrcholila prijatím kontroverzného imigračného zákona. Bol zameraný na kontrolu prisťahovalectva a jeho prispôsobenie potrebám ekonomiky.

Zavádza nerovný meter pri udeľovaní povolenia pobytu, pretože zvýhodňuje niektoré skupiny, napríklad profesijné, na úkor iných. Sprísňuje aj podmienky na získanie azylu.

Od budúceho roka pritvrdia aj ostatné krajiny európskej pätnástky. Jednotná európska migračná politika vstúpi do platnosti v januári 2004 a mala by slúžiť ako ukážkový vzor aj pre ostatné cieľové krajiny migrantov. Spoločné pravidlá obsahujú štandardy prijímania utečencov, azylovej procedúry, integrácie utečencov či ochrany hraníc.

Ohrozená konvencia

Na základe medzinárodných dohovorov - Ženevskej konvencie o postavení utečenca z roku 1951 a o šestnásť rokov mladšieho Newyorského protokolu – musia krajiny prijať každú žiadosť o azyl a posúdiť ju. Dohody zaväzujú starať sa o utečencov a poskytovať im pomoc a ochranu.

Ten, kto chce, aby mu bol priznaný štatút utečenca, musí preukázať odôvodnené obavy, že v krajine svojho pôvodu je prenasledovaný z dôvodu rasy, náboženstva, politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

Počet žiadateľov o azyl na Slovensku

PRAMEŇ: Migračný úrad SR

Európa však argumentuje dátumom prijatia Ženevskej konvencie a jej neaktuálnosťou. Kvôli zrýchleniu azylovej procedúry bude možné niektoré žiadosti neprijať ako zjavne neopodstatnené a nevpustiť utečencov do krajiny. Dôvodom je oddelenie ľudí, ktorí azyl naozaj potrebujú, od takzvaných ekonomických migrantov.

Od polovice januára tohto roku funguje na základe Dublinskej dohody spred troch rokov aj počítačový systém EURODAC, ktorý umožní cudzineckej polícii zistiť, či preverovaná osoba už predtým nepodala žiadosť o azyl v niektorej inej krajine EÚ alebo či nebola v nej registrovaná ako ilegálny prisťahovalec.

Nový systém zrýchli celú procedúru preverovania odtlačkov na niekoľko hodín. Ten, komu zamietli žiadosť o azyl v niektorej z členských krajín, je automaticky zamietnutý aj v ostatných.

EÚ verzus OSN

Proti sprísneniu podmienok na získanie azylu sa však postavil Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR). Vysoký komisár OSN pre utečencov Ruud Lubbers kritizuje aj podľa neho nedostatočnú finančnú podporu členov únie.

Únia sa síce podľa neho sťažuje na nárast počtu utečencov, jej príspevky medzinárodnému spoločenstvu, ktoré slúžia na pomoc utečencom, však klesajú. Sú totiž iba dobrovoľné a OSN svojim členom nepredpisuje, koľko majú prispievať.

„Bohaté krajiny majú dosť krátkozraké vnímanie, ak sa domnievajú, že udržia žiadateľov o azyl za hranicami sprísňovaním azylovej politiky a odmietaním podpory UNHCR,“ ťažká si R. Lubbers. Podľa neho by malo byť v záujme bohatých štátov, aby pomáhali v práci UNHCR na celom svete.

Zo svojho rozpočtu totiž UNHCR financuje podporné programy, ktoré pomáhajú v integrácii. V každej krajine prideľuje granty neziskovým organizáciám. Tie organizujú pre utečencov jazykové či rekvalifikačné kurzy, sociálne, právne a psychologické poradenstvo.

EÚ však trvá na svojom a k jednotnej migračnej politike by sa podľa člena Európskej komisie pre justíciu a vnútro Antonia Vitorina mali jednoznačne prihlásiť aj všetky kandidátske krajiny. SR tak urobila zákonom č. 480/2002 Z.z. o azyle, ktorý platí od začiatku tohto roka. „Azylová legislatíva SR je do značnej miery kompatibilná s právom EÚ,“ konštatuje hovorkyňa zastupiteľstva UNHCR na Slovensku Mária Čierna.

Peňazí je málo

K medzinárodným zmluvám sa SR pridalo hneď v roku svojho vzniku. Vtedy vznikol aj Migračný úrad Ministerstva vnútra SR, ktorý zastrešuje problematiku utečencov. V roku 1993 vláda schválila Zásady migračnej politiky SR.

„Dá sa to nazvať splácaním dlhu minulosti,“ myslí si M. Čierna. Pred pádom železnej opony totiž prešli azylovou procedúrou v demokratických krajinách aj tisíce občanov bývalého Česko-Slovenska.

Zo štátneho rozpočtu dostal na tento rok Migračný úrad 130,6 milióna korún. Okrem toho Migračný úrad žiada aj 1,6 milióna eur z fondov EÚ na implementáciu projektu EURODAC.

Rozpočet Migračného úradu (mil. Sk)

PRAMEŇ: Migračný úrad SR

Na posilnenie prijímacích kapacít žiadateľov o azyl by radi od únie získali 2,1 milióna eur. V rokoch 1996 až 2000 úrad v spolupráci s UNHCR zrekonštruoval vyše šesťdesiat bytov, ktoré majú poslúžiť na integráciu azylantov.

UNHCR na rekonštrukciu bytov prispela zo svojho rozpočtu 20 miliónmi korún. Na Slovensku táto medzinárodná organizácia prerozdelí každoročne 18 až 21 miliónov korún. Väčšina zdrojov smeruje k neziskovým organizáciám.

„Počet prostriedkov kolíše podľa toho, koľko ľudí vstúpi do azylovej procedúry,“ vysvetľuje riaditeľ Migračného úradu Bernard Priecel. Celkový objem financií, ktoré smerujú na podporu utečencov, však nepovažuje za dostatočný.

Podľa neho to nestačí na to, aby sa mohli plniť všetky úlohy, ktoré prepisuje zákon. Rozpočet Migračného úradu sa síce každoročne zvyšuje, rastie však pomalšie ako počet žiadateľov o azyl.

Za desať rokov stúpol počet žiadostí o udelenie azylu v SR viac ako stonásobne a B. Priecel očakáva, že v najbližších rokoch bude rásť ešte výraznejšie.

Azyl nie je charita

Drvivá väčšina ašpirantov, až 90 percent, však nemá šancu získať azyl alebo ho ani nechce reálne dostať. Sú to totiž ekonomickí migranti, ktorí nespĺňajú podmienky na udelenie azylu.

Slovensko je pre nich len zastávkou na ceste do EÚ. Na verdikt o udelení či neudelení azylu ani nevyčkajú a územie Slovenska opustia.

„Ich situácia je smutná, ale azylové právo nie je o charite ani sociálnych podmienkach,“ upozorňuje B. Priecel. Migračný úrad zastupuje podľa neho predovšetkým záujmy občanov SR pri rešpektovaní medzinárodných záväzkov Slovenska, preto je jeho „povinnosťou dôkladne preskúmať, či si žiadatelia azyl naozaj zaslúžia“.

Ani pre všetkých, ktorí sitom azylovej procedúry prejdú, sa Slovensko nestane druhým domovom. Od roku 1992 Slovensko poskytlo azyl 538 ľuďom.

Podľa B. Priecela sa polovica z nich na Slovensku nezdržiava. Štatút azylanta totiž zahŕňa aj vydanie medzinárodného cestovného dokladu, s ktorým môžu utečenci cestovať podľa rovnakých pravidiel ako občania SR.

Foto – Milan Illík