Skupina bývalých ľavicových povstalcov vyrazila v nedeľu z Mexika na starej rybárskej lodi na cestu cez Atlantik, ktorou chce upozorniť na svoj boj proti kapitalizmu. Doplávať chce skupina symbolicky do Španielska, ktoré pred pol tisícročím dobylo ich krajinu aj ďalšie oblasti v Strednej a Južnej Amerike. V Európe chcú navštíviť dve desiatky štátov na pozvanie niekoľkých mimovládnych organizácií, presný harmonogram zatiaľ nezverejnili, informoval denník El País.

V sedemčlennej delegácii organizácie Zapatova armáda pre národné oslobodenie (EZLN) sú štyri ženy, dvaja muži a jeden človek z komunity LGBT (lesbičiek, gayov, bisexuálov a transgenderových osôb). Posádku nemeckej lode z počiatku minulého storočia dopĺňa päť námorníkov (štyria Nemci a Kolumbijčan). Cieľom cesty je, aby ľudia „pochopili, že kapitalizmus zaplavil celý svet a že by sme sa mali všetci prebudiť".

Idriss Déby
Neprehliadnite

V bojoch s povstalcami zabili dlhoročného čadského prezidenta Idrissa Débyho

Expedícia nazvaná „Cesta pre život. Kapitola Európa" vyrazila symbolicky z mexického ostrova Isla Mujeres (Ostrov žien), ktorý leží pri pobreží polostrova Yucatán, a asi za šesť týždňov by mala doraziť do prístavu Vigo v severošpanielskej Galícii. Ak dostane príslušné povolenia, chce navštíviť cez 20 krajín. Pred vyplávaním strávila posádka dva týždne v karanténe v juhomexickom štáte Chiapas, kde má EZLN veľa priaznivcov a kde táto organizácia vytvorila neoficiálnu autonómiu v rade obcí, kde si vládne sama bez vplyvu vlády.

Bojujeme za život, pretože keď sa nespoja muži a ženy, vidiek a mesto, zničí nás kapitalizmus, ktorý nerešpektuje matku Zem," citovali španielske médiá šéfa EZLN, ktorý si hovorí Moisés (Mojžiš) a ktorý rovnako ako jeho predchodca, slávny líder Marcos , vystupuje s tvárou zakrytou čiernou šatkou.

Zapatova armáda pre národné oslobodenie (EZLN) vznikla v 80. rokoch minulého storočia a pomenovala sa podľa revolucionára Emiliana Zapatu, ktorý začiatkom 20. storočia viedol roľnícke povstanie a v roku 1919 bol zabitý vládnymi vojskami. EZLN začala ozbrojený boj v štáte Chiapas 1. januára 1994 - v deň, keď nadobudla platnosť Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA) medzi USA, Kanadou a Mexikom. Zapatisti okrem iného bojovali proti globalizácii a za práva indiánov na pôdu a lepšie životné podmienky. Ozbrojený boj netrval dlho, Zapatisti neskôr prešli k rokovanim s vládou.