Keď sa v roku 1975 na pozvanie francúzskeho prezidenta Valéryho Giscarda d‘Estainga zišli predstavitelia šiestich najsilnejších ekonomík sveta na neformálne rozhovory, zrodilo sa zoskupenie, ktoré pretrvalo dodnes, hoci sa nikdy neinštitucionalizovalo.

Po rozšírení o Kanadu reprezentovalo pod názvom skupina G7 dvojtretinový potenciál svetovej ekonomiky a výročné schôdzky jeho politických potentátov sa tešili značnej vážnosti. Po pribratí Ruska v roku 1997 sa trajektória jeho vplyvu priblížila k vrcholu. Dnes už je za ním. Prestíž gé-osmičky bledne a svetová hospodárska kríza ju núti – ak chce ostať relevantnou – vzdať sa exkluzívnosti.

Krok s dobou

Skupina G8 je pre súčasný svet už primalá

Svedčí o tom súbor dokumentov, ktoré skupina publikovala v priebehu troch júlových summitových dní v talianskej Aquile. Niektoré vydala vo svojom mene, iné v dvojzáprahu s neformálnym združením G5 (Brazília, India, Čína, Mexiko a Juhoafrická republika). Záverečné vyhlásenie o energii a klimatických zmenách má ešte širšieho kolektívneho autora.

Je ním Fórum hlavných ekonomík (Major Economies Forum), pozostávajúce zo skupiny G8 (Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Rusko, Taliansko, USA, Veľká Británia a tichá deviata Európska únia) plus G5 a tiež Austrália, Indonézia a Južná Kórea.

Spoločná deklarácia o globálnej potravinovej bezpečnosti ide ešte ďalej a menuje ako spoluautorov štyri desiatky predstaviteľov štátov a medzinárodných inštitúcií tvoriacich tzv. Aquilskú iniciatívu za potravinovú bezpečnosť (L’Aquila Food Security Initiative). Skupinové autorstvo majú i dokumenty bilancujúce spoločné zasadanie G8 – Afrika o vode, potravinách a hygienicko-zdravotných otázkach.

Angažovanie hostí jednotlivých summitov ako partnerov pri hľadaní odpovedí na naliehavé otázky dňa či roka nie je pre skupinu G8 ničím novým. V minulosti však zvykli figurovať skôr ako vzácni odborníci, prizvaní hostia, a nie ako členovia pracovných tímov. Gé-osmička sa začala lúčiť s exkluzívnosťou pred piatimi rokmi, keď ju k tomu prinútili meniace sa pomery v integrujúcej sa svetovej ekonomike.

Záverečné deklarácie G8 spočiatku neobsahovali vstupy hostí vrcholových schôdzok z Číny, Indie a ďalších krajín. Na predvlaňajšom summite v nemeckom Heiligendamme však indický premiér Manmohan Singh požiadal o plnohodnotnejšie partnerstvo pri rozpracúvaní debatných tém.

Hovoril i za Čínu, Brazíliu a iné rýchlo rastúce ekonomiky zo skupiny G20, ustanovenej v roku 1999. Sklený strop medzi G20 a elitným G8 prerazila vlani hospodárska kríza, ktorá ochromila svetové hospodárstvo. Vznikla v Spojených štátoch, ktoré spolu s partnermi v G8 pripustili, že prekonanie globálnej krízy si vyžaduje spoločné úsilie G20.

V tieni G20

Nečudo, že G8 sa dostávala pred otvorením tohtoročného summitu v Taliansku do nezvyklého postavenia, keď musela vysvetľovať zmysel svojej existencie. Svoje si odnieslo i hostiteľské Taliansko vinou široko medializovaných škandálikov sedemdesiatdvaročného premiéra Silvia Berlusconiho. Už novembrový summit G20 vo Washingtone prebehol v atmosfére, keď táto entita prebrala rolu aliancie s dostatočným potenciálom na revitalizovanie svetového hospodárstva.

Na aprílovom londýnskom summite G20 sa riešili konkrétne opatrenia na ozdravenie svetového finančníctva. Najviac vynikol zámer poveriť Medzinárodný menový fond viacerými novými úlohami. Čas od apríla do nasledujúceho summitu G20 v americkom Pittsburghu v septembri 2009 slúži príslušným odborným tímom na prípravu konsolidácie svetovej finančnej sústavy.

Júlový summit G8 si nekládol za cieľ hýbať s rozbehnutými projektmi gé-dvadsiatky. Necítil sa na to ani kompetentný. Výstižne to ilustrujú slová nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, vyrieknuté týždeň pred aquilským summitom k poslancom nemeckého parlamentu: „Svet sa integruje pred našimi očami a priemyselné štáty samy osebe už nestačia na vyriešenie problémov, pred ktorými stojíme.“ Summit G8 označila za fórum na predbežné diskusie „pred prijatím rozhodnutí v širšom formáte o otázkach globálneho významu“.

Gé-skupiny

Snaha nezakrpatieť v úzkom okruhu gé-osmičky sa prejavila vo formalizovaní jej konzultácií s vonkajšími partnermi. Išlo predovšetkým o kvintet G5, s ktorým sa osmička oficiálne radila v rámci tzv. heiligendamm- -laquilského procesu. V novom vzťahu je gé-päťka rovnocenným partnerom gé-osmičky.

Indický minister zahraničných vecí Shiv Shankar Menon vidí v spoločnom vyhlásení G8 + G5 Podpora globálnej agende dôkaz o uznaní požiadavky Indie a ďalších rozvojových krajín na reformu medzinárodných organizácií. Francúzsko a Taliansko sa už vlani vyslovili za rozšírenie G8 o šesť veľkých rozvojových krajín a sformovanie skupiny G14. Pozostávala by z G8 + G5 a Egypta.

Medzinárodná tlač citovala hostiteľa summitu premiéra S. Berlusconiho, že „G8 už nepredstavuje udržateľný formát“. Zato „G14 zastupuje 80 percent svetovej ekonomiky a môže pomôcť pri nadviazaní skutočného dialógu“, povedal. Na stiesnenosť v pomyslenom akváriu G8 sa sťažoval aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.

Ak summit G8 nechcel príliš rozpitvávať agendu svetového finančníctva, ktorou sa bude o dva mesiace podrobne zapodievať skupina G20, musel si vybrať iné prioritné témy. Nahrávku na smeč mu naservíroval americký prezident zasadzujúci sa za boj proti klimatickým zmenám. Barack Obama cestoval z Talianska do Afriky a v Aquile preto venoval mimoriadnu pozornosť poskytovaniu pomoci najchudobnejším krajinám, hlavne tým na čiernom svetadiele.

Výsledkom je záväzok gé-osmičky poskytnúť v priebehu troch rokov na boj proti hladu vo svete dvadsať miliárd dolárov. Majú umožniť chudobným roľníkom vyprodukovať viac potravín, zbavovať sa závislosti od darov zo zahraničia a zvyšovať potravinovú bezpečnosť vlastnými silami. Washington chce prispieť tri a pol miliardami dolárov, čo niektorí africkí komentátori hodnotia ako almužnu.

Príležitosti na dosah

Rozpačité reakcie vyvolal aj spôsob boja proti klimatickým zmenám. Terminologicky ide o posun od pojmu globálneho otepľovania, hoci dohoda okrem iného kvantifikuje teplotný rast, keď zaväzuje signatárov Fóra hlavných ekonomík nepripustiť zvýšenie teploty na Zemi do roku 2050 o viac ako dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou. Tá sa datuje do rokov 1750 – 1799, ale kvôli spoľahlivejšej štatistike ju nahrádza referenčný časový úsek polstoročia 1850 – 1899.

Menej úspešne dopadli rokovania o spôsoboch znižovania skleníkových plynov. Vyspelé štáty si stanovili za cieľ zredukovať ich do roku 2050 o 80 percent, rozvojovým krajinám navrhovali 50 percent, čím narazili na odpor Číny, Indie a ďalších rýchlo rastúcich ekonomík. Tie sa chcú opierať o výdobytky vedy a zavádzať nové vysoko úsporné a efektívne technológie, čo bola metodika zhodná s predstavou predchádzajúceho vedenia Bieleho domu.

Ozelenenie súčasného Bieleho domu nie je ani tak odrazom vyššej ekologickej uvedomelosti B. Obamu ako uvedomenia si výhod vstupu USA do globálneho systému obchodovania s emisiami. Americkému finančnému sektoru sa v ňom otvárajú lukratívne príležitosti, ktoré si nechce nechať ujsť. Objavujú sa už úvahy o zárodku špekulatívnej bubliny emisného trhu i návrhy na nedopustenie jej nafúknutia. Ako to už v podobných prípadoch býva, kreatívci hýria vzletnými nápadmi a regulátori kujú plány, ako im budú pristrihovať krídla.

Autor je spolupracovník TRENDU.

Foto - Bloomberg