Predstaviteľ opozície Roman Šipoš odchádza z čela Úradu pre verejné obstarávanie. Informáciu o rezignácii z postu šéfa úradu, ktorý kontroluje priebeh verejných zákazok, doručil predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi (SaS) aj premiérke Ivete Radičovej (SDKÚ-DS). Stalo sa tak týždeň po tom, ako ho premiérka nepriamo označila za zodpovedného z cieleného rušenia a brzdenia verejných súťaží pri projektoch financovaných z eurofondov. Či na jeho miesto zasadne ďalší kandidát Smeru-SD alebo zástupca vládnej koalície, zatiaľ nie je známe.

,,Vždy som konal štandardným postupom pri ochrane verejného záujmu a som presvedčený, že som vedome nepochybil. Okolnosti, ktoré sa vyskytli, ma utvrdili, že som nemohol konať inak, keď chcem naďalej zostať pri svojich ľudských hodnotách a zásadách,“ uviedol R. Šipoš v stanovisku zverejnenom na internetovej stránke úradu.

Vo funkcii pôsobil od júla, keď sa na jeho kandidatúre zhodol Smer-SD so súčasnými vládnymi stranami. V minulosti R. Šipoš pôsobil v tričku Strany demokratickej ľavice na poste štátneho tajomníka v prvej vláde Mikuláša Dzurindu. SDĽ sa neskôr zlúčila so Smerom a Smer-SD Šipoša na čelo úradu navrhol. Funkcie sa vzdal dnešným dňom.

Premiérka ako dôkaz pochybení R. Šipoša uvádzala, že úrad pod jeho vedením zrušil z vyše 220 okolo 111 súťaží. Tieto počty však nezodpovedajú realite. Časť rozhodnutí o zrušení súťaží spadala ešte pod bývalé vedenie ÚVO. Súčasne sa R. Šipoš bránil aj tým, že mnohé súťaže žiadali zrušiť samotní ministri súčasnej vlády. Výbery víťazov tendrov podľa neho spomaľujú aj námietky stavebných firiem neobvykle zúrivo súťažiacich o štátne zákazky. 

Rovnako premiérka na stretnutí od R. Šipoša žiadala koncepciu, ako úrad plánuje pracovať ďalej. Koncepciu však odchádzajúci šéf úradu odovzdal ešte minulý rok v auguste.

Tlak na odvolanie šéfa úradu sa vystupňoval po tom ako sa vláda snažila rozbehnúť čerpanie eurofondov. Výber firiem sa zasekol najmä pri diaľničných a železničných projektoch, ale aj budovaní kanalizácie na lokálnej úrovni. Kameňom úrazu sa stala najmä súťaž na prestavbu železničnej trate od Zlatoviec po Trenčiansku Teplú na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, ktorá má byť financovaná z Operačného programu Doprava.

ÚVO spravil kontrolu verejnej súťaže tesne pred podpisom zmluvy s víťaznou firmou po tom, čo sa rôznymi námietkami preťahovala už vyše roka. Tvrdil, že počas priebehu ,,bol porušený princíp transparentnosti a nediskriminácie uchádzačov“. A to sa dalo riešiť len zrušením súťaže.

Víťazná firma Skanska vzápätí protestovala. Podľa nej bolo za posledný rok a pol za rôznych podozrivých okolností  zrušených viacero verejných súťaží, ktoré mala vyhrať. Protestovala aj druhá firma v poradí, trnavská TTS Grade, ktorá zasa víťaza upodozrieva zo zavádzania pri zverejňovaní referencií alebo neopodstatnene nízkych cien. Obe firmy ako aj obstarávateľ Železnice SR sa zasa obrátili na súd, pretože zrušenie súťaže považujú za neopodstatnené.  Súd doteraz neobvykle vzápätí rozhodol, že rozhodnutie úradu o zrušení súťaže predbežne neplatí, kým sa nevynesie definitívny rozsudok. 

Podobne sa však časovo predlžujú súťaže na zhotoviteľa dvoch pilotných diaľničných projektov vlády na Spiši. Tu proti podmienkam súťaže protestujú stavebné firmy, najmä Doprastav. Ten bol lídrom konzorcia, ktoré po nástupe súčasnej vlády prišlo o zákazku najväčšieho PPP projektu na Slovensku.

Ilustračné foto na titulke - TASR / Pavel Neubauer