66086>

Seriál o Lisabonskej stratégii (2)

Poslednú poriadnu revolúciu v administratíve urobila pred viac ako dvesto rokmi Mária Terézia. Urobila ju zrejme dobre, lebo systém prežil feudalizmus, kapitalizmus, socializmus. Princípy sa menili len málo. Po celý čas bol pánom úradník.

E-government nie je len jednoduchou modernizáciou, ale rúca tradičné predstavy o moci úradníka. Pečiatka prestáva byť zbraňou, občan sa zo stránky mení na klienta, služba nebude láskavosťou.

E-government nie je len otázkou nasadenia počítačov, hoci bez nich by písmeno „e“ nemalo zmysel. E-government je o efektívnosti, jednoduchosti, dostupnosti a cene verejnej správy. Politici nemajú s deklaráciou náklonnosti k e-governmentu žiaden problém. Komplikácie nastanú až pri premieňaní slov na skutky.

Podpora e-governmentu je zároveň jedným zo základných cieľov Lisabonskej stratégie, ktorú prijali šéfovia členských štátov Európskej únie v roku 2000. Podľa tohto ambiciózneho plánu sa má stať Európa do roku 2010 najdynamickejším a najviac konkurencieschopným hospodárstvom.

Seriál o Lisabonskej stratégii (2)

„Z e-governmentu sa stalo klišé na európskej, ako aj na národnej úrovni. Postup je pomalý. Na uplatnenie zmeny netreba špeciálne smernice, najdôležitejšia je vôľa,“ hovorí Lucia Mušková, riaditeľka projektu ITAPA, ktorý je viditeľný najmä pravidelnými konferenciami o uplatnení moderných informačných technológií vo verejnej správe. Názor potvrdzuje fínska skúsenosť. „Na špicu v uplatňovaní e-governmentu sa dostali preto, že to sami chceli,“ pripomína L. Mušková.

Ako bariéra funguje aj zotrvačnosť a prirodzený obranný mechanizmus v úradoch. „Ľudia majú pocit, že počítače a internet im zoberú prácu. Málo si uvedomujú, že elektronické služby ich môžu odbremeniť od rutiny a byrokracie, že im ponúkajú možnosť uplatniť sa oveľa tvorivejšie,“ vysvetľuje L. Mušková.

Hodiny a dni

Priemerný slovenský občan prežije ročne päť dní vybavovaním záležitostí na úradoch. Napríklad kúpa a registrácia motorového vozidla z iného okresu bežne vyžaduje dva dni na obvodnom dopravnom inšpektoráte, jeden pri odhlasovaní a druhý pri prihlasovaní.

Koncept elektronizácie verejnej správy a rozvoj elektronických služieb predpokladá, že informačné a organizačné systémy verejnej správy budú štandardizované a vzájomne prepojené.

To znamená, že verejná správa bude požadovať pri vybavení agendy od občana alebo podnikateľa vyplnenie a odoslanie jediného elektronického formulára z integrovaného obslužného miesta, cez počítač alebo mobil.

Všetko ostatné sa udeje v úrade bez prítomnosti používateľa. Nikto sa na úradoch nepredbieha, nekorumpuje a nepodvádza, každý len vykonáva svoju prácu. Správne nastavená služba dokáže šetriť peniaze, čas a ľudí.

Pri službách modernej verejnej správy daňovníci vedia za čo platia a dostávajú, len to čo potrebujú, alebo si objednajú. Ak by chcel občan registrovať motorové vozidlo, stačilo by mu vyplniť jeden formulár doma alebo na ktoromkoľvek integrovanom obslužnom mieste.

Ekonomické súvislosti

Za príčiny pomalého zavádzania informačno-komunikačných technológií na Slovensku sa považujú faktory, ktorými sú napríklad nízka osveta v práci s informačnými technológiami, neexistencia užitočného obsahu na webe či malá dostupnosť širokopásmového pripojenia na internet.

Seriál o Lisabonskej stratégii (2)

L. Mušková pripomína najmä ekonomické súvislosti. „Ukazuje sa, že existuje úzka previazanosť medzi ekonomickou konkurencieschopnosťou krajín a zavádzaním e-governmentu," hovorí.

Medzi lídrov v e-governmente v súčasnosti patria vysoko konkurencieschopné krajiny, ako sú USA, Dánsko a Švédsko. Slovensko v tomto rebríčku obsadilo 36. priečku. Štúdia konzultačnej spoločnosti Capgemini ukazuje, že čoraz viac Európanov vybavuje svoje záležitosti s úradmi elektronicky. Túto možnosť má už polovica obyvateľov únie.

V súčasnosti možno vo Veľkej Británii na lokálnej úrovni využívať elektronicky približne sedemsto služieb, pričom ich ponúka 98 percent z 388 britských samospráv. Tieto služby pravidelne využíva zhruba pätina občanov. Cieľom je, aby do konca roka 2010 vo Veľkej Británii využívalo takýto spôsob kontaktu približne 90 percent obyvateľstva.

V tejto krajine vyčíslili aj náklady na priame kontaktovanie úradu a elektronický spôsob. Kým priamy kontakt vyjde britskú samosprávu na štyri eurá za jeden kontakt, v prípade elektronického kontaktu sa náklady pohybujú na úrovni 40 centov za kontakt. L. Mušková iba pripomína, že takéto prepočty na Slovensku nie sú. „Možno práve čísla by presvedčili,“ hovorí.

Peňazí je dosť

Financie z európskych fondov v rokoch 2007 až 2013 by sa mali v rámci operačného programu Informatizácia spoločnosti využiť na tri základné priority. Ide o e-goverment, digitalizáciu pamäťových fondov a širokopásmový internet. Okrem toho sa eurofinancie využijú aj na technickú pomoc.

Celkove sa na operačný program má použiť vyše 993,1 milióna eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Na elektronizáciu verejnej správy a rozvoj elektronických služieb pôjde najviac europeňazí, a to konkrétne 591 miliónov eur.

„Chceme nastúpiť na cestu Rakúska, ktoré sa z tretieho miesta od konca v únii dostalo na prvé,“ konštatoval podpredseda vlády Dušan Čaplovič. V rámci digitalizácie by sa malo prerozdeliť 139 miliónov eur.

„Pôjde nielen o knižnice a ich sprístupnenie verejnosti, ale aj o archívy,“ vysvetlil D. Čaplovič. Na tretiu základnú prioritu, ktorou je prenos širokopásmového internetu, by malo smerovať 221,2 milióna eur, „aby sa internet dostal k občanovi aj v tej zaostalejšej dedinke“.

Úroveň informatizácie vo verejnej správe je na Slovensku v porovnaní s vysoko informatizovanými krajinami EÚ, ale aj priemerom veľmi nízka. Dokumentuje to predovšetkým nízka úroveň ponuky elektronických služieb.

V rozvoji e-služieb má SR za sebou iba počiatočnú fázu zavádzania dvadsiatich elektronických služieb verejnej správy. V porovnaní s priemerom krajín EÚ-15 dosahuje SR približne tretinovú úroveň.

Situácia v elektronizácii ďalších služieb e-governmentu, ako e-learning, e-culture, e-inclusion, e-work, e-health, alebo e-tourism je ešte horšia. Napríklad služby e-lerningu využívajú iba menej ako štyri percentá slovenských zamestnancov, čo je približne trikrát menej ako priemer krajín únie.

Všadeprítomný Lisabon

Keď v roku 2004 hodnotila Európska komisia Lisabonskú stratégiu, jedno z odporúčaní upozornilo na nedostatky pri uplatňovaní informačných technológií. Európa len málo využíva potenciál, ktorý tieto technológie majú.

Až štyridsiatimi percentami sa môžu podieľať na raste produktivity práce a dvadsiatimi piatimi percentami na raste hrubého domáceho produktu únie. Ak sa nové technológie používajú v ekonomike, začínajú sa využívať aj efektívnejšie modely riadenia. Dlhodobý vplyv informačných technológií vysvetľuje mnohé z rozdielov medzi Európou a USA, Japonskom a niektorými ázijskými štátmi.

Informačnými a komunikačnými technológiami sa zaoberá iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť. Vyhlásila ju Európska komisia v polovici roka 2005 a predstavuje kľúčový prvok Lisabonskej stratégie. Vo finále by občania mali dostať lacné a kvalitné verejné služby.

Seriál o Lisabonskej stratégii (2)


Seriál o Lisabonskej stratégii (2)

Foto – SITA/AP, Ján Lörincz