V scenári bez prijatia konsolidačných opatrení Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva, že už o dekádu, čiže po roku 2032, budeme čeliť dôsledkom problémov súvisiacich s rastúcou zadlženosťou štátu.
Najskôr to budú vysoké rizikové prirážky sťažujúce prefinancovanie sa za rozumných podmienok, nižší rast ekonomiky a následne aj problémy so solventnosťou, teda nárast rizika defaultu na dlhodobé záväzky do ich splatnosti.
Navyše, za týchto predpokladov budú rastúce výdavky na obsluhu dlhu čoraz viac odčerpávať zdroje štátneho rozpočtu potrebné na financovanie iných politík.
Ohrozené vyplatenie dlhopisov
Rozpočtové rozhodnutia prijaté v roku 2022 a aj v časti roka 2023 boli podľa rozpočtovej rady hlavným dôvodom skokového nárastu pravdepodobnosti defaultu na dlhodobé záväzky na 18 percent z predchádzajúcich šiestich percent odhadovaných ku koncu roka 2021.
Pokiaľ vlády nebudú zohľadňovať platné domáce a európske fiškálne pravidlá, mohli by byť v roku 2040 emisie dlhodobých štátnych dlhopisov poznamenané vyše 90-percentným rizikom defaultu, čo vo výraznej miere ohrozí možnosti vyplatenia v tom čase splatných dlhopisov bez využitia záchranných mechanizmov.
Dôvodom je, najmä z pohľadu financovania štátu, podľa rady menej vhodný dizajn opatrení, čiže okamžité a trvalé navýšenie verejných výdavkov. Ide o rodinný balíček, rodičovský dôchodok, či možnosť predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch.
Opatrenia majú oneskorený a postupný nábeh úspor zlepšujúcich udržateľnosť verejných financií, ako naviazanie dôchodkového veku na očakávanú dĺžku života, takzvaný automat dôchodkového veku, či postupné znižovanie novopriznaných dôchodkov. Takýto dizajn bude podľa rady hlavným dôvodom predpokladaného nárastu verejného dlhu výrazne nad 100 percent HDP v roku 2040. Časovanie a dizajn reforiem, ktoré pomôžu zamedziť tomuto scenáru, sú preto podľa rady kľúčové.
Nepriaznivé demografické zmeny
Starnutie populácie spôsobí zmenu štruktúry ekonomiky. Rastúci podiel ľudí v poproduktívnom veku bude postupne viesť k presunu od investícií a medzinárodného obchodu smerom ku spotrebe, ktorá sa stane hlavnou hybnou silou ekonomického rastu v budúcnosti. Významnú rolu na raste bude mať postupne sa zvyšujúci dopyt domácností po verejných službách v oblasti zdravotníctva a dlhodobej starostlivosti.
Tieto trendy sa zvýraznia s nástupom prudších demografických zmien po roku 2040, kedy rada očakáva odchod silných populačných ročníkov do dôchodku. V tomto období by sa výška verejného dlhu mohla pohybovať výrazne nad hranicou maastrichtského kritéria a tempo rastu ekonomiky, ktorá dovtedy porastie v priemere 2,2 percentami ročne, sa začne viditeľne spomaľovať, a to aj napriek prijatému automatu dôchodkového veku.
Výrazné predražovanie dlhovej služby
„Očakávame, že v prostredí slabého ekonomického rastu, nízkej produktivity práce, klesajúcej investičnej aktivity a vysokého tempa rastu verejných výdavkov a zadlženosti sa nám dlhová služba začne po roku 2030 výraznejšie predražovať,“ varuje rozpočtová rada.
Vplyv postupne rastúcich rizikových prirážok na ďalšie znižovanie ekonomického rastu a zvyšovanie zadlženia bude výrazný. Verejný dlh by tak v roku 2040 mohol dosiahnuť 131 percent HDP, o 18 percentuálnych bodov viac, než by rada očakávala bez reakcie finančných trhov na rastúci dlh.
Ďalšie dôležité správy
