Ropa je neobnoviteľný zdroj energie. Niet pochýb, že raz sa minie. Len nevedno kedy. Podľa americkej Energetickej informačnej agentúry (EIA) dosahujú globálne rezervy 1 300 miliárd barelov, najväčšie potvrdené sú v Saudskej Arábii.
Ak by celosvetová spotreba zostala na úrovni roka 2003, potvrdené rezervy by vystačili na niečo dlhšie ako 45 rokov. No podľa EIA do roku 2015 bude ľudstvo spotrebúvať skoro o štvrtinu ropy viac – 98 miliónov barelov denne. O ďalších pätnásť rokov to má byť takmer 120 miliónov barelov denne. Dokedy teda zásoby vystačia?
Ropný vrchol
Kedy sa ropa minie, je veľmi ťažké určiť. Po ľahko vyťažiteľných zásobách totiž existuje ešte množstvo o niečo horšie dostupných nálezísk a zdrojov. Medzi také patria napríklad ropné piesky na pobreží Kanady. Čas, keď začne globálna produkcia ropy klesať, odsúvajú ďalej do budúcnosti nové technologické možnosti, racionalizačné opatrenia spotrebiteľov a v neposlednej miere aj cena, ktorú sú spotrebitelia ochotní za surovinu platiť. Na druhej strane treba brať do úvahy faktory ako globálny hospodársky rast, rýchlo sa transformujúce rozvojové krajiny či pomalý odklon od využívania uhľovodíkových palív.
Teóriu ropného vrcholu prvý raz prezentoval geológ Marion King Hubbert pred viac ako polstoročím. Tvrdí, že objem ťažby ropy má priebeh podľa krivky v tvare zvonu – podobnej Gaussovej krivke. Teda v začiatočnej fáze je ťažba nízka, ale vykazuje silný rast, postupne stúpa až na vrchol a potom začne klesať. Pokles ťažby M. K. Hubbert zdôvodňuje práve tým, že ropa je neobnoviteľný energetický zdroj. A keďže sa neobnovuje, musí zákonite jeho ťažba klesať.
V tejto súvislosti sa Hubbertovým vrcholom (Hubbert’s Peak) označuje kulminácia produkcie v konkrétnej oblasti či konkrétnom vrte. Napríklad v USA k takémuto vyvrcholeniu došlo začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Keď sa hovorí o ropnom vrchole ako takom (Peak Oil), myslí sa pod ním udalosť v histórii, keď celková produkcia ropy na planéte dosiahne vrchol, po ktorom už môže prísť len postupný útlm. Datovanie tohto zlomu už také jednoznačné nie je.
Komplikovaná ťažba
Ťažba ropy je náročný a drahý proces, produkcia sa komplikuje hlavne v čase. Teda čím dlhšie je nálezisko otvorené, tým je ťažba technologicky náročnejšia a drahšia. V začiatkoch ťažby je nálezisko pod veľmi vysokým tlakom, ktorý sám pomáha vytláčať ropu na povrch. Lenže postupnou ťažbou sa tento tlak znižuje a okrem toho sa mení aj skupenstvo ropy. Tá je postupne hustejšia. Nižší tlak kompenzujú ťažiari pumpovaním vody do náleziska, a tá tlačí ropu do zásobníkov. No pri vode hrozí, že sa s čoraz hustejšou ropou premieša a pri ceste do ťažobných zásobníkov ropu dokonca predbehne.
Konvenčné metódy ťažby umožňujú v súčasnosti vyťažiť zhruba tretinu náleziska. Pridávaním rôznych chemikálií či oxidu uhličitého, ktoré ropu mierne zrieďujú, sa dá dosiahnuť vyššia produkcia. Lenže všetky tieto kroky ťažbu na tom-ktorom nálezisku predražujú. Či sa budú využívať, bude vo veľkej miere závisieť od toho, či je drahšia ťažba ešte rentabilná. Teda či je po drahšej rope dopyt na svetových trhoch.
Prirodzený úbytok ropy v náleziskách spôsobený ťažbou sa nedá nahradiť žiadnymi technickými prostriedkami ani novými technológiami ťažby. Preto platí, že po dosiahnutí vrcholu objem ťažby v nálezisku začne skôr či neskôr rýchlo klesať. Svoj vrchol napríklad už pred dvoma rokmi dosiahlo druhé najväčšie ropné nálezisko na svete v Kuvajte. Z pôvodne odhadovanej ťažobnej kapacity na úrovni dvoch miliónov barelov denne je dnes zhruba 1,7 milióna barelov. Na ložisku Burgan sa ťaží už šesťdesiat rokov, pokračovať sa bude môcť ešte nejakých 30 až 40 rokov. Pred rokom aj najväčšia ťažobná spoločnosť na svete Saudi Aramco informovala, že vrcholnú ťažbu dosiahlo viacero starších nálezísk v Saudskej Arábii, krajine s najväčšími rezervami ropy na svete.
Kedy sa minie?
Od vzniku teórie ropného vrcholu sa objavilo viacero zaručených dátumov, keď svet skolabuje na nedostatok ropy. Asociácia pre štúdium ropného a plynového vrcholu (ASPO)uvádza dátum, keď konvenčná ťažba ropy dosiahne celosvetový vrchol, na rok 2010. V prípade zemného plynu to má byť o päť rokov neskôr. Lenže jedna predpoveď už tejto organizácii nevyšla – podľa jej pôvodných odhadov sa mal ropný vrchol dostaviť už v roku 2004.
Podľa poslednej analýzy poradenskej spoločnosti Wood Mackenzie budú ropné štáty nepatriace do kartelu OPEC zvyšovať ťažbu minimálne do roku 2015, globálna ťažba sa môže zvyšovať ešte o desať rokov dlhšie. Pokles produkcie sa očakáva až po tomto období. Odhady Wood Mackenzie sú tak podstatne menej katastrofické, ako niektorých zástancov teórie ropného vrcholu. Pokles ťažby je však aj v ich ponímaní realita. A nedostatok ropy v budúcnosti nebude spôsobený iba tým, že neobnoviteľný zdroj sa míňa. Zároveň s ubúdaním zásob bude pokračovať zvyšovanie globálnej populácie. A tiež sa v budúcnosti zvýši energetická závislosť v súčasnosti ešte rozvojových krajín. Dobrý príklad sú Čína či India, ktorých prudký ekonomický rozmach prispel v ostatných rokoch k nárastu cien ropy a zostrenému konkurenčnému boju o náleziská.
Government Accountability Office, úrad amerického Kongresu, ktorý kontroluje programy a výdavky federálnej vlády, sa teóriou ropného vrcholu zaoberal na požiadavku Kongresu. Zistil, že väčšina serióznych štúdií očakáva ropný vrchol niekedy medzi dneškom a rokom 2040. Široký interval odhadu zdôvodňuje tým, že dosiahnutie vrcholu závisí od množstva faktorov – ťažby ropy, presnosti odhadov, technologického pokroku v ťažbe, ceny a environmentálnych výziev, ale aj od politickej situácie v producentských krajinách. Na druhej strane bude situáciu ovplyvňovať sám dopyt po rope, využívanie alternatívnych energií, globálny ekonomický rast alebo ochrana životného prostredia.
Nekonečná energia
Julian Simon, ktorý počas života pôsobil ako profesor na Univerzite v Marylande a člen Cato inštitútu, ponúka ešte iný pohľad. Snažil sa upokojiť znepokojených počtárov ropného vrcholu. V knihe Ultimate Resource tvrdí, že svet sa ani z dlhodobého hľadiska nemusí báť nedostatku energetických surovín. Teda ani ropy. Dostatok či nedostatok bude riešiť cena, pričom veľkú úlohu pri zachovaní dostatku ropy pre celý svet pripisuje profesor technologickému pokroku. Zdôrazňuje, že každý nárast efektivity technológií využívajúcich – teda spaľujúcich – ropu vedie nielen k zníženiu aktuálnej spotreby, ale aj výraznému nárastu zásob v budúcnosti.
Ako paralelu používa uhlie. „Objem uhlia potrebného na presun tony nákladu na mori poklesol v období od roku 1830 do roku 1890 na desatinu. Rast efektivity bol vyšší ako rast populácie v rovnakom období,“ píše vo svojej knihe. Konečnosť alebo nekonečnosť zásob ropy pritom J. Simon spája s celkovou ponukou energií. A zdôrazňuje, že zatiaľ neexistuje spoľahlivý spôsob, ako presne vyčísliť všetky možné zásoby ropy na svete. Aj keby sme vedeli spočítať aktuálne existujúce ložiská, nevieme presne odhadnúť potenciál výroby pohonných hmôt z iných uhľovodíkových surovín či celkovú výrobu biologických palív z obnoviteľných zdrojov. Pripomína, že aj v súčasnosti je najväčší zdroj energie pre planétu Zem Slnko. A tým aj zostane, kým nezhasne.
Foto - Profimedia.cz
