Rok 2020 bol nielen výrazne poznačený pandémiou koronavírusu. Do dejín sa zapíše aj ako najteplejší rok pre Európu či celý svet. Podľa dát programu Európskej únie Copernicus, slúžiaceho na pozorovanie Zeme pomocou satelitu, sledujúceho klimatické zmeny, bola vlani priemerná teplota o 0,4 stupňa Celzia vyššia než v predošlom roku.

Otepľovanie zemegule
Zdroj: Copernicus
Otepľovanie zemegule

Rok 2020 tak už bol šiestym po sebe v poslednej dekáde, kedy rástla teplota. Globálna priemerná teplota bola vlani asi o 1,25 stupňa Celzia vyššia ako v predindustriálnom období rokov 1850 – 1900, vyplýva z údajov systému Copernicus.

V porovnaní s obdobím 1981 – 2010 bolo na celom svete v roku 2020 teplejšie o 0,6 stupňa Celzia, zatiaľ čo Európa bola o 1,6 stupňa Celzia nad priemerom z rokov 1981 – 2010.

Slabé zimy

Tak napríklad na severnej Sibíri bolo nameraných 38 stupňov, čo sa považuje za najvyššiu teplotu za severným polárnym kruhom. Zimy boli v Európe slabé. December 2019 až február 2020 teplotne prekonal predchádzajúce najteplejšie obdobie z roku 2016 o takmer 1,4 stupňa Celzia, zatiaľ čo jeseň (september až november 2020) pokorila starý rekord z roku 2006 o 0,4 stupňa Celzia.

Prírastok teplôt je v posledných rokoch najciteľnejší
Zdroj: Copernicus
Prírastok teplôt je v posledných rokoch najciteľnejší

Koncom júla a začiatkom augusta zaznamenala západná Európa navyše značné vlny horúčav. V mnohých častiach sveta došlo k ničivým požiarom, a to najmä v januári v Austrálii a v septembri na západnom pobreží USA.

Európa sa otepľuje rýchlejšie

Samantha Burgess, zástupkyňa riaditeľa služby pre zmenu klímy v Copernicuse, podľa novín Financial Times uviedla, že rok 2020 bol tiež pozoruhodný výrazným otepľovaním Arktídy. „Bol to signál, ktorý sa vyvinul minulú zimu a pokračoval cez jar a leto,“ uviedla a dodala, že príčinou otepľovania je to, že naša atmosféra má viac oxidu uhličitého, čím je teplejšia, než kedykoľvek predtým. Európa sa však podľa nej otepľuje rýchlejšie ako zvyšok planéty.

Kombinácia zvyšujúcich sa teplôt, extrémnych požiarov a silných hurikánov a povodní dostáva do popredia tému klimatických zmien pre mnohé organizácie. Aj desiatky svetových lídrov si tak v posledných mesiacoch stanovili nové priority vrátane Číny, Japonska a Južnej Kórey

Katastrofa na katastrofu

Podľa britskej charitatívnej organizácie Chistian Aid ochorenie Covid-19 možno dominovalo v spravodajskej agende v roku 2020, ale mnohým ľuďom skomplikovali živobytie a aj samotný život dôsledky prebiehajúcej klimatickej krízy. „Či už požiare v Austrálii a USA, povodne v Číne, Indii a Japonsku alebo búrky v Európe a Amerike, takmer v každej časti našej planéty sa katastrofy súvisiace s klímou v roku 2020 dotkli miliónov ľudí,“ uviedla organizácia.

Chudoba v Berlíne
Neprehliadnite

Na milióny ľudí v treťom svete číha pre koronakrízu extrémna chudoba, aká tam nebola 60 rokov

Desať finančne najničivejších udalostí spôsobilo podľa Chistian Aid stratu viac ako miliardy dolárov. Šlo však o odhady, ktoré sú založené na poistených stratách, takže skutočná hodnota je pravdepodobne oveľa vyššia.

Nebezpečné otepľovanie

Správa OSN „Emisná medzera“ zverejnená v novembri ukazuje, že svet do roku 2050 smeruje k zvýšeniu teploty o tri stupne Celzia, čo by prinieslo hromadné vymieranie a mnohé pásy planéty zostanú neobývateľné.

Odborníci z Copernicusu uvádzajú, že primárnou príčinou rekordných teplôt boli vyššie hladiny oxidu uhličitého v atmosfére. Služba Copernicus Atmosphere Monitoring Service zaznamenala, že koncentrácie CO2 v atmosfére vlani naďalej rástli rýchlosťou približne 2,3 milióntiny (ppm) za rok a v máji 2020 dosiahli maximum 413 milióntin (ppm).