Má 77 rokov a kondíciu dvadsiatničky. Čo hovorí vedcom jej telo o starnutí? Beží rýchlejšie než biologické hodiny a búra mýty. Jeannie Riceová prepisuje učebnice o starnutí. Kým väčšina bežcov po sedemdesiatke výrazne stráca výkon, ona práve teraz láme rekordy. V apríli odbehla Bostonský maratón a vybojovala zlato vo svojej kategórii. 4 hodiny, 27 minút a 17 sekúnd – na jej pomery pomalý, no stále víťazný.
Dáma vysoká 157 cm a vážiaca 43 kilogramov, zaujala vedcov natoľko, že ju podrobili komplexným fyziologickým testom. Jej maximálna spotreba kyslíka (VO2 max) – kľúčový ukazovateľ aeróbnej kapacity – zodpovedá úrovni 25-ročnej ženy. A to vo veku 77 rokov.
Mentálny úpadok nie je osud. Tri vekové zlomové body, ktoré môžete ovplyvniť
Výskumníci z Maastrichtskej univerzity jej výkon označili za „výnimočný“. Podľa profesora Bassa van Hoorena Rice ukazuje, že „dôsledný tréning a trochu šťastnej genetiky dokážu spomaliť biologické hodiny“. A zároveň dokazuje, že nikdy nie je neskoro začať.
Ako to dokázala
J. Riceová začala behať až v 35 rokoch. Najprv chcela zhodiť zopár kíl. Nahodila bežné tenisky a vybehla. Najskôr len okolo domu. Potom zopár pretekov, ktoré hneď vyhrávala. Rok po začiatkoch zvládla svoj prvý maratón za 3:45 – bez vážnejšej prípravy. Po ďalšom polroku už stlačila čas 3:16. Aprílový maratón v Bostone bol jej 134. v poradí.
At 76, Jeannie Rice runs marathons in 3:33 and holds every age-group world record from 1500m to the marathon.
— The Aging Games (@theaginggames) April 17, 2025
Scientists studied her and found: 💥 VO2 max of 47.8 — the highest ever recorded for a woman 75+
❤️ Max heart rate of 180 bpm
👟 Runs 50–60 miles a week, rarely gets… pic.twitter.com/25xHtijG9v
Dlhé roky ani netušila, že prepisuje tabuľky. „Nezaujímalo ma to. Iba som behala,“ spomína. Až v 69 rokoch, keď v Columbuse prekonala americký rekord v kategórii 65-69 rokov, si uvedomila, že možno predsa len niečo dokázala.
Na úrovni elitnej bežkyne
Vedci skúmali všetko – od spotreby kyslíka, cez hladiny laktátu, až po svalovú štruktúru. Zistili, že má VO2 max, kľúčový ukazovateľ aeróbnej kapacity a vytrvalostného výkonu, neporovnateľne vyššie než jej rovesníčky. Kým bežné ženy nad 70 rokov majú VO2 max o 45-65 percent nižšie, J. Riceová je niekde inde – na úrovni elitnej športovkyne.
Faktory, ktoré stoja za jej výnimočnou vytrvalosťou a odolnosťou, sú komplexné a podporené vedeckými poznatkami z oblasti fyziológie cvičenia. Jej tréningový režim, pozostávajúci z približne 80 kilometrov týždenne, ktoré počas prípravy na maratón zvyšuje až na 110 kilometrov, v kombinácii s tromi týždennými ľahkými posilňovacími cvičeniami, predstavuje princíp konzistentného, stredne až vysoko objemového vytrvalostného tréningu.
Tento typ tréningu je podľa výskumov kľúčový pre udržanie kardiovaskulárnej kondície a svalovej funkcie v staršom veku. Zároveň si dopraje primeraný odpočinok, keď si raz týždenne dá voľno, čo korešponduje s vedeckými poznatkami, že vyvážené zaťaženie a regenerácia znižujú riziko zranení a podporujú dlhodobý rozvoj výkonnosti u športovcov v seniorskom veku.
Významnú úlohu zohrávajú aj jej stravovacie návyky. J. Riceová preferuje jedlá bohaté na šaláty, ryžu, ryby, oriešky a občas si dopraje syr, pričom sa vyhýba vyprážaným jedlám a sladkostiam. Tento spôsob stravovania zodpovedá odporúčaniam pre optimalizáciu metabolického zdravia a podporu regenerácie u vytrvalostných športovcov. Takáto výživa pomáha udržiavať energetickú rovnováhu, znižovať zápalové procesy a podporovať opravu svalov, čo je nevyhnutné pre zvládanie vysokých tréningových záťaží počas dlhých rokov.
Jej schopnosť vyhýbať sa vážnym zraneniam – za 36 rokov behania utrpela len jedno zranenie metatarzu – je obzvlášť pozoruhodná. Výskumy naznačujú, že kontinuálny tréning bez dlhších prestávok je u starších športovcov kľúčový, pretože fyziologické parametre rýchlejšie klesajú počas dlhodobého odpočinku a schopnosť opätovne nadobudnúť kondíciu s vekom klesá. Konzistentnosť v tréningu tak umožňuje kumuláciu progresívnych adaptácií namiesto ich straty.
Psychologické faktory sú taktiež neoddeliteľnou súčasťou jej úspechu. Vedecká literatúra zdôrazňuje, že vnútorná motivácia a pozitívne sociálne prostredie významne prispievajú k dlhodobej vytrvalosti a radosti z fyzickej aktivity, čo následne podporuje fyzické zdravie a výkonnosť v priebehu času.
„Cítim sa rovnako ako keď som mala päťdesiat. A chcem behať ešte ďalšiu dekádu,“ hovorí s úsmevom. Ak niekto dnes búra stereotypy o starnutí, tak je to práve ona.
J. Riceová je živým dôkazom, že vek je len číslo. A že zdravie a kondícia v starobe nie sú len vecou genetiky, ale aj životného štýlu, radosti a odhodlania.
