Minulotýždňové slová predsedu vlády Mikuláša Dzurindu boli rázne: „Žiadne privatizačné rozhodnutia už do vlády nezaradím.“ Rýchla vládna kríza ustrihla aj zo šibeničných termínov, na ktorých sa ani nie pred mesiacom dohodli predstavitelia bývalej koaličnej štvorky.

Očakávania, že všetko dôležité v privatizácii plánované na toto volebné obdobie sa stihne rozhodnúť do konca marca, sa nesplnili. Koniec predajom urobili politici 7. februára.

Cargo alebo vláda.

Ešte v pondelok ráno bolo cítiť bezradnosť najmä pri privatizácii Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia. Posledný veľký predaj súčasnej vlády je viac než ohrozený.

Šéfovia opozičného Smeru, ale aj HZDS-ĽS v nedeľu zopakovali: Ak vláda predaj Carga schváli, padne nielen koalícia, ale aj vláda. Investori môžu iba protestovať, žiadať späť doterajšie náklady pre nich význam nemá.

Štát do tendrových podmienok obvykle vkladá klauzulu, ktorá mu bez penále povoľuje od súťaže kedykoľvek odstúpiť. Platbe pre poradcu sa ministerstvo dopravy nevyhne.

Ak sa privatizácia Carga zmarí, konzorcium zložené z firiem CA IB, HVB, Halcrow a Squires Sanders zinkasuje vyše sto miliónov korún. Robotu urobili, súťaž uzavreli, dali ministrovi odporúčanie.

Na viacero privatizácií, najmä odpredaje akcií z portfólia Fondu národného majetku SR, súhlas vlády netreba. „No aj tie sú politickou vecou a bude na rozhodnutí politikov, aký dajú pokyn.

Fond zatiaľ jednoznačné stanoviská od predstaviteľov vládnych politických strán nedostal,“ tvrdila ešte v piatok minulý týždeň hovorkyňa Fondu národného majetku Tatjana Lesajová. Inak to nebolo ani v pondelok, fond naďalej očakával ponuky záujemcov o teplárne.

Privatizácia, tej je škoda

Pavol Minárik: Pokračovanie v niektorých obstarávaniach a dokončenie predaja Enelu je rozhodnutím pre zodpovednosť.

Záujemcovia, ktorí sa do súťaží prihlásili aj podľa inzerátov v zahraničných biznis denníkoch, tak nevedia, či si majú zháňať úvery, skladať vinkulácie požadované napríklad pri súťažiach o akcie teplární. Poradcovia, ktorí mali fondu asistovať pri predajoch, tiež nemajú jasno v tom, koľko si budú môcť zo zablokovanej privatizácii účtovať.

Prečo sa politici rozhodli dať predajom štátneho majetku limit začiatok jari? Podľa už opozičného podpredsedu KDH Pavla Minárika, privatizácia sa vníma ako niečo potenciálne netransparentné a možno aj korupčné.

Polrok mal slúžiť na to, aby pred verejnosťou a opozíciou obhájili, čo sprivatizovali. A dodáva ešte zrozumiteľnejšie: „Polrok je dosť na to, aby sme neupadli do podozrenia, že privatizujeme ako Mečiar, ktorý urobil za posledných dvadsaťštyri hodín vlády doslova výpredaj.“

Veľké štátne verejné obstarávania nebudú blokované nijako. Nemajú nálepku výsostne politickej agendy.

„Diaľnice sa stavať musia, vojenské systémy treba nakupovať. Ak chceme ísť do Schengenu, zabezpečenie východnej hranice musí pokračovať, či bude viesť rezort [Vladimír] Palko alebo hocikto iný,“ hovorí za politikov P. Minárik.

Fond prežije dlhšie.

Minulý týždeň stopol aj ďalší ambiciózny projekt. Blížiaci sa koniec Fondu národného majetku SR sa s určitosťou odkladá.

Podľa jeho prezidenta Jozefa Kojdu dával očakávaný koniec privatizácie v posledný marcový deň reálnu šancu urobiť aj toto. Dva až tri mesiace by bolo potrebné na definitívne uzatvorenie obchodov s privatizérmi, potom by už fond potrebný nebol.

„Pripravujeme legislatívu na svoje zrušenie začiatkom budúceho roka. Ak by sme to nestihli v tomto volebnom období, fond predloží zákony na jeseň,“ tvrdil ešte pred dvoma týždňami J. Kojda. Časť zákonov na zrušenie fondu sa mala do vlády dostať už v apríli.

Podľa pôvodných predpokladov mal zvyšok agendy prejsť na ministerstvo financií. Ako to bude naozaj, rozhodnú napokon noví členovia prezídia fondu, ktorý obsadia víťazi predčasných júnových parlamentných volieb.

Privatizácia, tej je škoda

Jozef Kojda: Ak by sa privatizácia nestopla, fond by sme mohli začať rušiť.

S nepodstatným majetkom zdedia najmä záväzky a súdne spory. Fond eviduje približne dve stovky živých súdnych sporov. Medzi nimi napríklad takzvané Duckého zmenky.

Právoplatný rozsudok, ktorý by zaväzoval Slovenský plynárenský priemysel platiť, ešte neexistuje. Ak padne, náklady bude podľa dohody niesť štát. Pri privatizácii dal ručenie aj za prehry v iných sporoch podniku.

Trvajú aj súdne spory viazané na privatizáciu bánk. J. Kojda vysvetľuje, že súvisia najmä s faktom, že pri rozhodovaní o víťazoch štát striktne odmietal podmienené ponuky. „Ak niekto chcel dať povedzme o sto miliónov korún viac, no žiadal ručenie, neakceptovali sme to,“ tvrdí J. Kojda.

Nástupca musí v rozpočte nachystať ročne milióny korún aj na právnikov, aj na bežnú správu portfólia. „Vždy zvažujeme, či je efektívne ísť do odvolania, ak firma ide do konkurzu, alebo si už len prihlasujeme pohľadávky, pri ktorých tiež rozhoduje súd,“ hovorí J. Kojda.

A spomína absurdity rozhodnutí slovenských súdov. Najmä prípad Kúpeľov Sliač a Kováčová, v ktorom Najvyšší súd SR pripustil odvolanie firmy bývalého majiteľa, ktorá je už rok vymazaná z obchodného registra.

Dva súdne spory visia aj nad Bratislavskou teplárenskou, ktorá sa chystala do privatizácie. Príčinou je neodoberanie energií z Paroplynového cyklu, ktorý v súčasnosti kontroluje investičná skupina Penta.

„Sporom sme nevedeli zabrániť ani v období, keď sme obe firmy mali pod kontrolou. Jednej spoločnosti audítor napíše, že nemá platiť, druhej, že to má vymáhať. Nevedeli sme s tým pohnúť,“ hovorí J. Kojda. Riziko sporov si preto ohodnotia záujemcovia o bratislavskú tepláreň.

„Všetci o tom vedia. Bratislavská teplárenská je však lukratívna firma, zisková, so zaujímavým majetkom,“ komentuje prezident fondu.

Pohľadávky preč.

Ak by sa aj posledná väčšia plánovaná vlna privatizácií podarila, na zvyšné predaje akcií z portfólia fondu by už času nezostalo. Šlo by však najmä o podniky v konkurzoch a v likvidácii alebo hlboko minoritné podiely.

Výnimkou je pätnásť percent Slovenských telekomunikácií. Tie aj podľa J. Kojdu treba predávať spolu s 34 percentami patriacimi ministerstvu dopravy.

Pripomína, že na nového správcu majetku by nepresunuli len outsiderské akcie. Iným prípadom je 51 percent SPP, ktoré má fond stále na účte.

Nástupca bude spravovať aj približne dvesto živých zmlúv, ktoré pochádzajú z privatizácií. Fond v polovici januára tohto roku predal aj balík pohľadávok.

Predaje, ktoré zablokovala vládna kríza

 

Majetok

Stav

 Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.

súťaž ukončená, víťaz vybraný

Časť Fakultnej nemocnice Nitra – Regionálne detské centrum pre choroby nervového systému

výberová komisia odporučila nadobúdateľa

Časť Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov – Zdravotné stredisko Reimanova ul., Prešov

odoslané listy s výzvou na predloženie ponúk

Časť Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov – Lekáreň Lemešany

odoslané listy s výzvou na predloženie ponúk

Časť Nemocnice s poliklinikou Trenčín – Poliklinika II, Legionárska č. 58, Trenčín

odoslané listy s výzvou na predloženie ponúk

Časť Železníc Slovenskej republiky – Školiace stredisko Rudňany

posudzovaný privatizačný projekt

Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Banská Štiavnica na odplatný prevod majetku Výrobne štrkopieskov v Bratislave-Petržalke

n

Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Pliešovce na odplatný prevod majetku areálu píly odštepného závodu Malacky

n

Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Pliešovce na odplatný prevod majetku Dopravno-mechanizačnej správy Kežmarok

n

SAD Nitra

zhromažďovanie ponúk

SAD Prešov

zhromažďovanie ponúk

SAD Dunajská Streda

zhromažďovanie ponúk

SAD Humenné

zhromažďovanie ponúk

SAD Liptovský Mikuláš

príprava

SAD Michalovce

príprava

SAD Nové Zámky

príprava

SAD Prievidza

príprava

SAD Žilina

príprava

SAD Košice

príprava

SAD Trnava

príprava

Bratislavská teplárenská, a.s.

podané ponuky

Trnavská teplárenská, a.s.

podané ponuky

Zvolenská teplárenská, a.s.

podané ponuky

Martinská teplárenská, a.s.

podané ponuky

Žilinská teplárenská, a.s.

podané ponnuky

Slovenské lodenice Komárno, a.s.

Západoslovenská energetika

predloženie informácie o cene vláde SR

Stredoslovenská energetika, a.s.

príprava

Východoslovenská energetika, a.s.

príprava

DMD GROUP, a.s.

vyhlásená súťaž, zverejnené inzeráty

Poliklinika Tehelná Bratislava

vyhlásený víťaz FNM

Poliklinika Ružinov Bratislava

vyhlásený víťaz FNM

Pozn.: n - neznámy údaj

PRAMEŇ: Fond národného majetku, informácie TRENDU

Za nominál vyše 13,5 miliardy korún zaplatila Tikka Investments Limited blízka investičnej skupine Penta približne tri percentá – 400 miliónov korún. To J. Kojdu uspokojilo.

Najväčším lákadlom na kúpu tohto balíka bola pohľadávka k prešovským 59862 target=blank>Solivarom . Právnici fondu by si s ňou poradili len ťažko.

Pokus vyhlásiť konkurz na Solivary v minulom roku neprešiel. Fond nechcel uzavrieť ani dohodu s nadobúdateľom Solivarov – 1. garantovanou. J. Kojda to vysvetľuje jednoducho: „Ťažko by sme to vysvetľovali neúspešným záujemcom o Solivary.“

Zaspalo ministerstvo.

Aj vedenie fondu hovorí, že viaceré predaje mohli byť už ďalej. „Ak by bývalé vedenie ministerstva hospodárstva k privatizácii nepristupovalo liknavo, mnoho sme mohli dokončiť v minulom roku,“ opakuje prezident.

Čuduje sa napríklad ničnerobeniu pri energetických rozvodných závodoch: „Pri Východoslovenskej a Stredoslovenskej energetike sa neudiali žiadne kroky smerujúce k privatizácii. Podobne pri autobusových dopravách. Žiadali sme o povolenie predávať, neudialo sa nič.“

Aj dokončenie privatizácie Slovenských elektrární podľa neho nabralo vyššie obrátky až po nastúpení „náhradného“ ministra Ivana Mikloša do rezortu hospodárstva. Stratégia predaja zvyšných 45-percentných podielov akcií v autobusových dopravách sa zmenila po tom, čo právnici zistili, že ich získanie samosprávnymi krajmi by bol problém.

Vyššie územné celky majú rozdeľovať dotácie a o tie by sa malo možnosť hlásiť viacero subjektov. Dávať dotácie aj pre firmy spoluvlastnené krajmi by tak bol problém.

Akcie sa preto mali predávať, nie darovať krajom. Už prvé štyri pripravené predaje ukázali, že záujemcovia nebudú len firmy držiace kontrolné balíky.

O všetky ponúkané prejavila záujem napríklad investičná skupina J&T. Tá v nich vidí možnosť zarobiť ako finančný a procesný reštrukturalizátor. Väčšinou totiž podľa J&T ide o podniky v kríze a podkapitalizované.

    Zdravotníci nemajú úplné stop

    Bezradnosť po rýchlom zabrzdení privatizácie cítiť aj na ministerstve zdravotníctva. Napriek tomu, či vláda privatizovať bude alebo nie, premenu vybraných dvadsaťjeden nemocníc a zdravotníckych zariadení štátu na akciové spoločnosti so stopercentnou účasťou štátu sa rezort rozhodol dokončiť. Vníma to ako pohyb, ktorý nijako nesúvisí s privatizáciou.

    Investorov, ktorí by zvýšením základného imania mohli získať štyridsaťdeväť percent akcií, sa už do vlády nepodarí pretlačiť. Aj keď právny názor ministerstva zdravotníctva hovorí, že táto transakcia nie je v pravom slova zmysle privatizácia. Pretože sa „nepredáva štátny majetok“.

    Privatizácia, tej je škoda

    Takisto pokračovanie transformácie je rozhodnutím viac politickým ako ekonomickým. „O vstupe investorov do akciových spoločností už súčasná vláda rokovať nebude,“ hovorí stanovisko ministerstva zdravotníctva.

    Rezort vypísal oficiálnu výzvu investorom ochotným vstúpiť do akcioviek minulý rok. Potenciálni investori začali nemocnice mapovať, rozbehli sa predbežné due dilingence. Plán počítal s verejnou súťažou, v ktorej malo ísť primárne o výšku vkladu. Zohľadňovať sa mal aj rozvojový projekt. Prednosť mali mať tí, ktorí by chceli maximum akcií aké zákon umožňuje previesť na súkromnú firmu, teda 49 percent.

    Ministerstvo už predstavilo nemocnice, v ktorých spoluinvestorov očakávalo. Napríklad Východoslovenský a Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Detské kardiocentrum SR Bratislave, Inštitút nukleárnej a molekulárnej medicíny Košice, Národný onkologický ústav Bratislava či Východoslovenský onkologický ústav Košice. Viaceré z týchto ústavov očakávali investorov aj pre čerstvo rozbehnuté stavby a pripravovanú modernizáciu.

    Zariadenia, ktoré sa netransformujú na akciovky, sa majú zmeniť na neziskové organizácie. Ani v tomto prípade nepôjde o štandardnú privatizáciu, no neziskové organizácie majú mať finančných partnerov, ktorých by tiež mala odsúhlasiť vláda v transformačných projektoch. Ministerstvo zdravotníctva by malo do konca marca vybrať firmy, ktoré získajú licencie na 141 bodov pozemnej lekárskej a zdravotnej pomoci. Tento projekt by politické turbulencie nemali ohroziť. Napriek námietkam a kritike, že prvé kolo, v ktorom rozdelili stoosemnásť záchranárskych bodov, urobilo ministerstvo netransparentne, v súťaži sa pokračuje.

    Buď bezcenné, alebo príliš cenené

    Slovenské ministerstvá držia vo svojich portfóliách ešte viacero zaujímavých firiem, ktoré by sa so súkromným investorom mohli prebrať k životu. Majetkom, z ktorého štát nemôže v najbližších rokoch inak ako predajom nič získať, sú akcie Slovenských aerolínií. Ministerstvo dopravy záujem 34 percent akcií predať prejavilo, projekt však koncom januára posunulo na rezort hospodárstva. Avizovaní boli traja záujemcovia, vzhľadom na dohody so štátom bol favoritom väčšinový majiteľ podniku Austrian Airlines Group.

    Hodnotných je v portfóliu ministerstva dopravy 34 percent akcií Slovenských telekomunikácií a celá Slovenská pošta. Dôvodom, pre ktorý budú musieť budúce vlády uvažovať o nájdení partnera pre firmu, je pokračujúca liberalizácia poštových služieb.

    Aj rezort obrany bude musieť v budúcnosti povedať, či dokáže niektoré firmy udržať pri živote inak ako ich predajom. Privatizačný pokus už urobil bývalý minister obrany spolu s Pavlom Ruskom. Predali Vojenský opravárenský podnik v Prešove. Za tri milióny korún pre firmu Delta B z podnikateľskej skupiny Pavla Weissa. Šlo o jeden z mála zaujímavých vojenských podnikov, ktorý so sebou niesol aj projekt modernizácie raketometov.

    Výhodnejšie sa rezortu podarilo predať Vojenské stavby. Zinkasoval za ne 26 miliónov korún. Pre ďalšie vojenské opravárenské podniky - Letecké opravovne Trenčín či Vojenské opravárenské podniky v Novákoch, Banskej Bystrici alebo Trenčíne – sa partner na podnikanie hľadal ťažšie. Ide o firmy s kapacitami väčšími ako potreby slovenskej armády, malou tradíciou nevojenských zákaziek, ktoré na výraznejšiu kooperáciu s nadnárodnými zbrojárskymi koncernami zatiaľ nenašli silu. Ministerstvo obrany drží aj kolekciu zdravotníckych zariadení. Ani v tomto prípade sa verejné úvahy o vpustení spoluinvestorov neobjavili.

    Aktivita rezortu vo firme Biont, a.s., Bratislava, ktorá vyrába rádiofarmaká, bola zasa vládou vynútená ako jedno z riešení problémov výstavby cyklotrónového centra.

    Kolekciu príspevkových organizácií vlastní aj rezort pôdohospodárstva. Zväčša ide výskumné ústavy a rôzne inštitúty. Zaujímavých podnikov hodných predaja investorom je už v správe ministerstva pôdohospodárstva málo. Aj z toho dôvodu, že podniky sa dlhodobo svojej transformácii vyhýbali. Typickým príkladom je Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra. Ten akurát dostal úlohu do konca marca pripraviť návrh na zmenu svojej právnej formy. O privatizácii alebo aspoň časti predaja budúcej akciovej spoločnosti zatiaľ ministerstvo pôdohospodárstva nehovorí. Do konca marca majú predstaviť zmenu právnej formy aj Štátne lesy Tatranského národného parku.

Foto – Miro Nôta