Podľa Komisie prístup k prostriedkom z navrhovaného programu v objeme 750 miliárd eur bude podmienený ekonomickými reformami.

„To zabezpečí, že výdavky budú dobre cielené a použité. Tiež to znamená, že sa priority na úrovni EÚ pretavia do výsledkov,” povedal podpredseda EK Valdis Dombrovskis vo štvrtok v Bruseli.

Návrh plánu obnovy po koronakríze, ktorý v stredu (27. 5.) predstavila EK, sa skladá z dotácií v objeme 500 miliárd eur a lacných pôžičiek v celkovom objeme 250 miliárd eur. Tieto prostriedky sa majú použiť na podporu zotavenia z najhlbšej recesie od druhej svetovej vojny.

Aby sa dostali členské štáty EÚ k peniazom z tohto programu, budú musieť predložiť projekty, ktoré budú musieť schváliť ostatné krajiny a EK, povedal Dombrovskis. Tieto projekty by mali pomôcť pri plnení klimatických cieľov EÚ rovnako ako cieľov v oblasti digitalizácie a podporiť ekonomické reformy odporúčané Komisiou každému z členských štátov.

Fiškálne konzervatívne štáty majú pochybnosti o grantoch

Stredajšie predstavenie plánu obnovy EK spustilo komplikované rokovania, ktorých prvé výsledky sa ukážu na samite EÚ 19. júna, čo bude pre lídrov členských štátov prvá šanca intenzívnejšie diskutovať o návrhu.

Taliansko, Španielsko, Francúzsko či Grécko sú krajiny, ktoré návrh EK privítali. Naopak, rezervovane sa k nemu stavajú fiškálne konzervatívne štáty - Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko.

Dánsko je, pokiaľ ide o dotácie, naďalej skeptické, uviedol dánsky minister zahraničných vecí Jeppe Kofod. „Dávame prednosť fondu, ktorý by poskytoval lacné úvery najtvrdšie zasiahnutým krajinám.”

Švédsko by dávalo prednosť väčšiemu podielu úverov, ktoré „sú silnejším stimulom pre efektívne použitie peňazí” než granty, uviedol švédsky premiér Stefan Lofven.