Politická stabilita a pokračovanie reforiem sú nevyhnutné podmienky na ďalší rýchly rast slovenského priemyslu, aby v strednodobom horizonte mohol úspešne zavŕšiť svoju transformáciu. Okrem domácich faktorov však do tohto procesu zasiahne aj externé prostredie.

Vstup Slovenska do EÚ bude iba jednou súčasťou vplyvov. Tak ako ňou je automobilový priemysel – ťahúň, ktorý bude viesť aj ďalšie sektory k vyššiemu rastu a konkurencieschopnosti. Napriek tomu bude zamestnanosť v priemysle ďalej klesať.

Rámec vyhliadok

Politická stabilita a pokračovanie reforiem najmä v oblasti daňovej, sociálnej a pracovného práva sú pre ďalší rozvoj priemyslu kľúčové. Slovensko ako malá a pomerne chudobná krajina – nielen v porovnaní s krajinami EÚ, ale aj s kandidátmi na členstvo v EÚ – totiž neponúka veľký a bohatý trh pre priemyselné výrobky.

A domáce podnikateľské skupiny so svojimi obmedzenými zdrojmi si až na výnimky nemôžu trúfať na rozsiahle investície a revitalizácie veľkých podnikov. Slovensko je tak odkázané na zahraničných investorov a zahraničné trhy. Preto musí ponúknuť klímu priaznivú pre investície.

Blížiaci sa vstup Slovenska do EÚ (v máji 2004) už dlhší čas významne ovplyvňuje vývoj slovenského priemyslu. Ide však o dlhodobý proces, a preto sám dátum vstupu zmení len veľmi málo.

Vstup do EÚ už priniesol slovenskému priemyslu dve zásadné výhody – zlepšenie politickej klímy (plnením takzvaných kodanských kritérií) a harmonizáciu legislatívneho prostredia. Hoci sa priemyslu dotklo aj sprísnenie environmentálnych a hygienických štandardov či noriem na ochranu spotrebiteľa, tieto vplyvy zlepšili globálne postavenie Slovenska.

Výsledkom bol masívnejší vstup zahraničných investorov, ktorí čoraz viac ovplyvňujú tvár slovenského priemyslu. Špecifickým vplyvom integrácie do EÚ sú opatrenia v takzvaných senzitívnych sektoroch – napríklad kvóty obmedzujúce produkciu cukrovarníkov či mliekarov.

Na druhej strane štátna pomoc napríklad U.S. Steelu Košice, s.r.o., Košice patrí skôr medzi výnimky – integrácia sa prejaví viac v širšom regulačnom rámci ako v konkrétnych opatreniach.

Pridaná hodnota

Slovenskému priemyslu už prestávajú dominovať sektory spracúvajúce nerastné suroviny na základné polotovary, ako je výroba kovov, benzínu alebo základných chemikálií. Slovensko tak už nie je závislé od globálnych trhov s komoditami, ale so spotrebným tovarom, najmä s autami.

Najväčším odvetvím priemyslu bola však aj v roku 2002 výroba kovov a kovových výrobkov, kde za rastom stojí najmä pokračujúci rozvoj spoločností U.S. Steel Košice. Už na druhom mieste je však symbol slovenskej „novej“ ekonomiky, výroba dopravných prostriedkov.

Zatiaľ jediná slovenská automobilka Volkswagen Slovakia, a.s., Bratislava je aj za dynamickým rozvojom iných odvetví, ako je výroba elektrických a optických zariadení, strojov a zariadení či spracovanie gumy a gumových výrobkov.

Už z tohto je zrejmé, že malá slovenská ekonomika a jej priemysel sú závislé od niekoľkých podnikov. Preto sú úvahy o budúcnosti priemyselných sektorov v SR limitované.

Keď americký vlastník Johns Manville oznámil v roku 2002 investíciu 100 mil. USD do Skloplastu , a.s., Trnava, zabezpečil celému odvetviu výroby technického skla v SR skvelú budúcnosť – aspoň v strednodobom horizonte. Ak by sa v roku 2000 rozhodol kúpiť iný závod v regióne, budúcnosť tohto odvetvia v SR by bola menej ružová.

Výroba bielych domácich spotrebičov by na Slovensku prestala existovať, keby Whirlpool presunul výrobu práčok zo Slovenska do Poľska, ako o tom chvíľu uvažoval. Väčšina odvetví však nie je založená na jedinom podniku. Ako sa teda bude vyvíjať slovenský priemysel po vstupe Slovenska do EÚ?

Ekonomický rast

Najvyšší vzostup určite zaznamenajú sektory nadväzujúce na automobilový priemysel. Podobne ako v prípade celého priemyslu, vstup Slovenska do EÚ vývoj v automobilovom sektore priamo neovplyvní.

Na druhej strane by sa však PSA určite nerozhodol postaviť nový závod za 700 mil. EUR na Slovensku v prípade, že by politický vývoj zabránil členstvu Slovenska v EÚ. Po rozbehu závodu PSA v roku 2006 sa v každom prípade dramaticky zmenia štatistiky priemyslu v SR.

Pri predpokladanej výrobe 300-tisíc automobilov ročne sa z roka na rok zvýši priemyselná výroba na Slovensku o vyše sto miliárd korún a pridaná hodnota o niekoľko desiatok miliárd korún. Podobne ako v prípade Volkswagenu, aj pri PSA bude príchod dodávateľov komponentov postupný, a tak efekty rastu budú pretrvávať aj naďalej.

Vplyv vstupu PSA na iné sektory je v súčasnosti ťažké odhadovať – ešte nie je známe, akí dodávatelia na Slovensko prídu. Na základe príkladu VW je možné sa domnievať, že profitovať budú najmä strojársky priemysel, elektrotechnický a časť chemického (výroba plastov a pneumatík).

V tržbách dosiaľ vedúca výroba kovov a kovových výrobkov bude v raste zaostávať. U.S. Steel totiž bude v raste obmedzený aj pre očakávané výrobné kvóty ako európska reakcia na štátnu pomoc udelenú oceliarni. Podobne produkčné kvóty obmedzia výrobu cukrovarov a mliekarní.

Negatívny vplyv bude mať vstup do EÚ na časť chemického sektora, ktorá sa venuje výrobe základných chemikálií. Aj tu ide o postupný vývoj, keď sa pritvrdzujú štandardy v oblasti životného prostredia a stráca sa výhoda nízkych cien energií. Ázia sa už stala lídrom v chemickej výrobe a produkcia chemikálií s nízkou pridanou hodnotou sa postupne bude zo Slovenska presúvať ďalej na východ.

Zahraničný obchod

Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, aj v tomto ohľade budú najviac profitovať sektory naviazané na výrobu áut – výroba dopravných prostriedkov, strojárska produkcia, spracovanie gumy a podobne. Slovenský trh je malý a podľa vedenia koncernu PSA nebude nový závod v Trnave vyrábať špeciálny model s minimálnou výbavou.

Obchodná bilancia odvetví (mld. Sk, 2002)
 
  Export Import
Hutníctvo 71 39
Spracovanie dreva 61 34
Ľahký priemysel 69 61
Výroba a rozvod elektriny 5 2
Stavebné látky 11 8
Strojárstvo 222 222
Chémia 110 121
Potraviny a tabak 19 34
Elektrotechnika 65 94
Ťažba 3 96
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR, spracovala TREND Analyses

Takýto model „Made in Slovakia“ napríklad ponúkla automobilka VW. Preto bude aj naďalej smerovať produkcia automobilového priemyslu na export. Treba tiež pripomenúť, že veľká časť komponentov sa bude dovážať – pri vlaňajšej produkcii Volkswagen Slovakia v objeme 109,6 mld. Sk bolo pozitívne obchodné saldo 31,9 mld. Sk.

Priaznivý vývoj by mal zaznamenať aj celulózovo-papierenský sektor – vďaka ohláseným novým investíciám v podnikoch Neusiedler SCP, a.s., Ružomberok, Kappa Štúrovo, a.s., Štúrovo alebo SCA Hygiene Products, s.r.o., Gemerská Hôrka.

Prílev zahraničných investícií

Jasným víťazom v kategórii prílevu zahraničných investícií je opäť automobilový priemysel, a nielen vďaka investícii PSA – dodávatelia tak Volkswagenu, ako aj PSA budú stavať nové závody na zelenej lúke. Poradie na ďalších miestach nie je ľahké odhadnúť – ak sa priemyselné parky na Slovensku pri vzniku špecializujú, tak na automobilový priemysel.

Ich zameranie sa však môže flexibilne zmeniť – napríklad park Euro Valley na Záhorí deklaroval snahu pritiahnuť najmä špičkové strojárstvo a IT priemysel či vývoj softvéru a biotechnológií, výsledkom je investícia švajčiarsko-nemeckej spoločnosti Glas Trösch do výstavby závodu na výrobu technického dizajnového stavebného skla z miestnych liatych pieskov vo výške 7,5 mld. Sk.

Príležitosti vyplývajúce z tradície strojárskej výroby alebo výroby základných chemikálií zatiaľ ponechali zahraniční investori nepovšimnuté – výnimkou sú práve nové závody na výrobu komponentov pre automobilový priemysel. Preto sú akvizície v týchto oblastiach nepravdepodobné.

Zamestnanosť

Keďže väčšina priemyslu sa bude ďalej reštrukturalizovať a počty pracovníkov v existujúcich závodoch znižovať, podstatný rast zamestnanosti sa neočakáva v žiadnom z priemyselných odvetví. Ani automobilový priemysel neprinesie vysoký počet nových pracovných miest – nový závod PSA, ktorý zdvojnásobí produkciu automobilového priemyslu v SR, zamestná (priamo aj nepriamo) iba desaťtisíc ľudí. Znižovanie významu priemyslu v ekonomike je však všeobecným javom vo všetkých vyspelých krajinách a po vstupe Slovenska do EÚ bude tento proces akcelerovať aj tu.

Najväčší pokles sa očakáva v sektoroch s nízkymi nákladmi na pracovnú silu. Slovensko bude po vstupe pokračovať v konvergencii miezd smerom k EÚ a stratí tak výhodu lacnej pracovnej sily.

Výsledkom bude, že napríklad textilný či obuvnícky priemysel prežijú iba v obmedzenom stave. Výrobu autokáblov (elektrotechnický priemysel) bude ešte istý čas zachraňovať automobilový priemysel.

Napríklad Leoni Slowakia buduje v Ilave už svoj štvrtý závod v SR, ale v stredno- až dlhodobom horizonte budú Slovensko takého výrobné prevádzkarne opúšťať východným smerom.

Zmeny v štruktúre

Priestor na reštrukturalizáciu existuje vo všetkých odvetviach, kde zahraničný kapitál nedominuje dostatočne dlho. Preto sa veľké zmeny očakávajú v potravinárskom priemysle, drevospracujúcom a v časti chemického priemyslu.

Dramatické zmeny v hygienických štandardoch už zapríčinili pokrok v konsolidácii mäsospracujúceho priemyslu, kde už dominuje zopár domácich výrobcov.

Tržby za vlastné výkony odvetví priemyslu (mil. Sk)
 
  1998 1999 2000 2001 2002
Výroba kovov a kovových výrobkov 96 372 102 053 120 370 139 043 157 179
Dopravné zariadenia 75 592 83 574 102 914 115 624 135 837
Potraviny 80 481 83 203 88 614 107 768 122 847
Elektrické a optické zariadenia 43 349 51 173 56 191 68 407 88 284
Celulóza, papier, tlač 32 564 36 813 44 450 56 411 61 409
Stroje a zariadenia 39 057 43 798 48 369 57 197 60 551
Rafinované ropné produkty 32 007 40 010 71 338 88 575 59 872
Chemikálie a vlákna 37 196 36 219 45 333 53 669 49 649
Ostatné nekovové minerálne výrobky 27 230 31 393 32 905 45 874 45 287
Gumy a plasty 18 839 19 756 23 865 32 484 40 943
Ostatné 16 587 18 993 19 180 22 955 36 014
Spracovanie dreva 17 894 20 090 20 918 20 695 35 892
Textil a odev 23 257 25 141 25 230 27 608 34 140
Koža a kožené výrobky 5 276 7 645 8 690 11 350 11 810
Pozn.: Všetky podniky
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR, spracovala Symsite Research

V mliekarenskom priemysle už došlo k vstupu zahraničného kapitálu do všetkých rozhodujúcich mliekarní, ale skutočná reštrukturalizácia vrátanie zatvárania závodov sa ešte len začína.

Je tiež možné, že niektorí zo zahraničných investorov prehodnotia svoju prítomnosť na Slovensku. V drevospracujúcom priemysle ešte stále existuje obrovský priestor na nové investície, či už pri prvotnom spracovaní dreva alebo pri výrobe nábytku.

Nový regulačný rámec

Zmeny regulačného rámca súvisiace so vstupom do EÚ sú masívne a zväčša už prebehli. Slovensko ochotne prijímalo acquis (legislatívu EÚ) a požadovalo iba minimum prechodných období.

Prichádzajúci investori harmonizáciu legislatívy vítajú, v prípade takzvaných brown-fieldových investícií však spôsobuje problémy zodpovednosť za stav a budúce environmentálne problémy existujúcich závodov.

Niekde, ako v prípade mäsospracujúceho priemyslu, sú nové hygienické a environmentálne požiadavky katalyzátorom zmien a konsolidácie odvetvia. Aj v chemickom priemysle nevyhnutnosť vyrovnať sa s dedičstvom minulosti – v rôznych nebezpečných odpadoch – vyúsťuje do vysokých investícií.

Autor je riaditeľom spoločnosti Symsite Research, ktorá sa venuje analýzam sektorov ekonomiky SR.

Ilustračné foto – TREND VISUAL