Povolebný vývoj na Slovensku nachytal ekonomických analytikov na hruškách. A ukázal všetky neduhy, ktorými ekonomické prognózovanie vo všeobecnosti trpí. Od preferovania „najpravdepodobnejšieho“ scenára, cez zlyhanie ekonomických modelov, postavených na historickom vývoji, až po zradnosť nie vždy spoľahlivých vstupných dát.
Ekonómovia, ktorým predpovede nevyšli, sa nevyhovárajú. Uvedomujú si, kde sa stala chyba. A dokážu vysvetliť, prečo jej nemohli predísť. Vedia, že život prináša prekvapenia, že v meniacom sa svete sa nedá spoľahnúť na historickú skúsenosť, že Štatistický úrad SR, ktorý im dodáva podklady, tiež robí chyby. Štátny tajomník rezortu financií František Palko, ktorý s ekonomickými prognózami pracuje každý rok pri zostavovaní rozpočtu verejných financií, omylných analytikov obhajuje: „Prognózy môžu nevyjsť. No vôbec ich nerobiť nie je rozumná prevencia.“
TREND sa pozrel bližšie, s akou úspešnosťou sa robia prognózy na rok dopredu. Od komerčných bánk, TREND Analyses, ministerstva financií a centrálnej banky zozbieral predikcie na roky 2003 až 2006. A konfrontoval ich so skutočnosťou. Ukázalo sa, že reálny rast HDP, inflácia, reálne mzdy, nezamestnanosť či kurz koruny oproti euru sa darí odhadovať so zmiešanou presnosťou. Najviac s predpoveďami zamával volebný rok 2006.
Najpravdepodobnejšie
Realistické predikcie sa paradoxne dajú robiť len vtedy, keď sa svet nespráva realisticky. Keď sa eliminujú prekvapenia, ktoré život prináša. Tie môžu mať dvojaký charakter. Po prvé, absolútne nepredvídateľný jav, na ktorý sa nedá pripraviť, no má obrovský potenciálny vplyv. Nastáva dejinná singularita a začína sa z nuly. Futuristické prognózy z prelomu tisícročí napríklad sotva počítali s pádom dvojičiek. Tak ako sa na začiatku 90. rokov nepočítalo s internetom.
Iný prípad sú udalosti, s ktorými sa počíta, ale len okrajovo. Typické sú neočakávané výsledky volieb. Na Slovensku sa v roku 2002 sotva rátalo, že lídri národniarov Ján Slota a Anna Malíková sa rozhádajú a štiepením sa eliminujú z parlamentu. A tým darujú Mikulášovi Dzurindovi druhé funkčné obdobie. Podobne vlani. Výsledné percentá až tak nešokovali, no ekonómovia sa nechali oklamať vyjadreniami Roberta Fica, že potenciálna koalícia so SNS a HZDS je len strašenie voličov.
A tak analytici, najmä z bankového sektora, zamestnávateľom a klientom odporučili pripraviť sa na pravo-ľavú koalíciu. Ján Tóth z ING Bank priznáva, že scenár Smer+HZDS+SNS bol v jeho predikciách až druhý najpravdepodobnejší. U Viliama Pätoprstého z UniCredit Bank tretí. Obaja vydali odporúčania na základe toho, čo považovali za najviac pravdepodobné – že R. Fico vezme do partie zvyšky bývalej koalície.
Hoci predpovede analytikov nevyšli, na pranieri neskončili. Ich zamestnávatelia, a nielen oni, nemajú nastavené procesy tak, aby vedeli biznis plán na najbližšie obdobie vytvoriť alternatívne. Pripraví sa jedna stratégia, jeden rozpočet. Podľa najpravdepodobnejšieho scenára. Potom sa za pochodu sleduje vývoj a očakávania sa priebežne aktualizujú a zapracúvajú do biznis plánu.
Hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian označuje ťažko predikovateľné jednorazové vplyvy za najčastejší dôvod, prečo prognózy nevychádzajú: „Napríklad je ťažké odhadnúť dosah efektu predzásobenia sa cigaretami pri zmene spotrebných daní alebo dostať sa k informáciám o zmene zásob ropy.“
Neobzerať sa späť
Nepredvídateľná alebo krajne nepravdepodobná udalosť, ktorá anuluje predikcie, je ešte pomerne akceptovateľná ospravedlnenka pre prognostikov. Väčší problém je, keď sa zaužívané
postupy a drahý ekonometrický softvér použijú na predikcie založené na historickom vývoji. Už len fakt, že svet napreduje úplne iným tempom ako kedysi, by mal ľudí, ktorí extrapolujú z doterajšieho vývoja, postaviť do pozoru. Nehovoriac o tom, keď sa ekonometrické modely majú použiť na transformujúce sa ekonomiky ako Slovensko.
V. Pätoprstý sa nebojí priznať, že odhady ekonomického rastu boli v ostatných obdobiach trochu mimo aj preto, že sa podcenil vplyv rozmachu investícií v automobilovom či elektrotechnickom priemysle. A na obhajobu ekonómov poznamenáva, vedno s viacerými kolegami, že iné je pomýliť sa pri odhade ekonomickej expanzie o 1,5-percentného bodu v čase desaťpercentného rastu HDP a iné pri trojpercentnom raste. Pripúšťa, že pri súčasnom ekonomickom boome môžu makroekonomické prognózy vybočovať z reality ešte tri či štyri roky.
Marek Senkovič bol roky analytikom v banke, v súčasnosti pracuje pre Slovnaft. Podľa vlastných slov sa nehrnie do predikcií, ktorých výsledkom má byť konkrétne číslo: „Svet sa globalizuje neuveriteľným tempom. A tak prognózovanie len na základe trendov, respektíve historických údajov a teórií prináša fatálne chyby.“ Faktorov, ktoré ovplyvňujú predpovedané veličiny, je čoraz viac a viac. Svet je otvorenejší, firmy i bežní občania môžu slobodnejšie presúvať kapitál po svete a tým ovplyvňovať makroekonomické ukazovatele, devízové kurzy či rizikové prirážky.
„Milióny ľudí si môžu cez internet založiť účet v cudzine a cez brokera kúpiť dlhopis Brazílie, akcie Samsungu, malajzijský ringgit, futures na ropu či benzín,“ hovorí M. Senkovič. Keď je takýchto investorov dostatočne veľa, ceny aktív prestanú zodpovedať čisto ekonomickým teóriám, ktoré používajú analytici pri modelovaní budúcnosti.
Štatistici
Malé mediálne nedorozumenie vyvolali prognózy ekonomického rastu Slovenska v prvom štvrťroku 2007. Takzvaný konsenzus (priemer odhadov analytikov z privátnej sféry) mal pred desatinnou čiarkou dve cifry, znel na 10,6 percenta. Výsledok prezentovaný Štatistickým úradom (ŠÚ) SR bol skromnejší: 8,9 percenta, neskôr revidovaných na okrúhlu deviatku.
Následne si ekonómovia vypočuli, že by mali predikovať skôr trendy ako konkrétne čísla. Väčšina TRENDOM oslovených analytikov toto napomenutie nechcela komentovať, lebo štatistici sa pri ňom nechali vyprovokovať médiami k silnému vyjadreniu.
Konkrétne čísla ako výstup prognóz sú všade na svete štandard a, ako podotýka Marek Gábriš z ČSOB, klienti bánk zväčša nechcú počuť len trendy. Chcú, aby ekonóm šiel s kožou na trh a povedal číslo. V UniCredit Bank si dali námahu a dokázali, že za ostatné dva roky sa trhový konsenzus pri odhade rastu HDP dvakrát odchýlil od oficiálneho čísla viac ako v prípade prvého kvartálu tohto roka. No vždy opačným smerom. Až pri posledných odhadoch sa „súkromným“ ekonómom podarilo očakávania nadstreliť. Čo mohlo trochu dehonestovať aj tak veľmi solídny ekonomický rast. A v laickej verejnosti vyvolať dojem, že sa niečo deje s ekonomikou, nie s prognózami. „Odchýlky odhadov od skutočnosti vykázanej štatistickým úradom by nemali médiá zvádzať k špekuláciám o sklamaniach a prípadných príčinách ekonomického vývoja,“ myslí si Zdenko Krajčír, šéf Inštitútu finančnej politiky – analytického centra ministerstva financií.
Na druhej strane, ekonómovia by ocenili vyššiu spoľahlivosť informácií zo ŠÚ SR. Ján Tóth z ING Bank pripomína, že v čase odhadov HDP za prvý kvartál tohto roka boli k dispozícii mesačné odvetvové údaje o ekonomike za január a len niektoré údaje za február. Ako sa ukázalo až z marcových údajov o zahraničnom obchode, v prvom štvrťroku sa od väčšiny prognóz výrazne odchýlil energetický sektor. Nepomohli ani zverejnené mesačné dáta o platoch v priemysle. „Za prvé mesiace sme na základe vysokých nárastov platov začali upozorňovať na prvé signály možného prehrievania. V apríli však štatistici mzdové nárasty v jednotlivých mesiacoch prvého kvartálu zrevidovali v priemere o 3,3 percenta nadol, čo je neakceptovateľne veľká zmena,“ sťažuje si šéfanalytik ING.
J. Tóth uvádza aj iný, čerstvejší príklad – májovú infláciu. V jej prípade boli očakávania výrazne vyššie ako skutočnosť. Za vykázaným spomalením rastu cien stál administratívny úkon ŠÚ SR. Jeden z liekov v spotrebnom koši sa prestal vyrábať a nahradil ho iný. Výrazne lacnejší.
Napriek istým ponosám z jednej i druhej strany si analytici a štatistici spoluprácu pochvaľujú. Hovorkyňa ŠÚ SR Eva Kelemenová označuje analytikov z privátnej sféry za kvalitných profesionálov a nadštandardnosť vzťahov ilustruje pravidelnými štvrťročnými stretnutiami, kde štatistici s bankármi diskutujú a vymieňajú si dojmy a návrhy.
Intuícia
Generálny riaditeľ sekcie národných účtov ŠÚ SR Pavol Baláž pripomína, že Slovensko je relatívne malá a otvorená ekonomika, ktorej ekonomické prostredie sa stále formuje. Preto sa podľa neho nemožno čudovať, že niekedy, najmä v zlomových obdobiach prudkého rastu alebo poklesu, sa dlhodobé trendy narušia a prognózy prestanú vychádzať.
Pre také prípady ide spoliehanie sa na drahý ekonometrický softvér bokom a nastupuje intuícia alebo, ako hovoria analytici, expertný odhad. „Napríklad ak viete, že infláciu výrazne potlačí zmena regulovaných cien, tak čisto technické nástroje nepomôžu,“ ilustruje M. Gábriš z ČSOB. „Tušenie“ môže dostať prednosť aj pri globálnejších prognózach. J. Tóth pripúšťa, že vo výnimočných prípadoch pozmení predpovede externého prostredia, napríklad cien ropy či kurzu eura oproti doláru, ktoré dostane z hlavného stanu ING v Londýne: „Stane sa to, keď máme naozaj silný pocit, že to bude inak.“
Analytik Slovnaftu poukazuje na príklad ropy. Energy Information Administration, úrad patriaci pod americké ministerstvo energetiky, vlani v decembri prognózoval, že cena ropy v tomto roku bude medzi 50 a 78 dolármi za barel. Čo je pre M. Senkoviča nepoužiteľne veľký interval: „Taký dokáže stanoviť aj moja desaťročná dcéra.“
Prečo teda
Makroekonomické prognózovanie je nevyhnutné cvičenie, bez ktorého sa len ťažko dajú pochopiť vzťahy v ekonomike, nazdáva sa J. Kotian zo sporiteľne: „Ak prognóza nevyjde, hľadáte, v čom bol rozdiel.“ Z niektorých odchýlok sa podľa neho dá poučiť, no niektoré sa nedajú spoľahlivo odfiltrovať: „Žiaden model nedokáže pokryť všetky aspekty reality.“
Hlavný analytik ministerstva financií dopĺňa, že každé prognózovanie či modelovanie je už z definície nepresné. Budúci ekonomický vývoj je podľa Z. Krajčíra vždy poznamenaný veľkou neistotu, pretože je výsledkom pôsobenia rôznych faktorov vrátane náhod, ktorých komplexnosť nemožno zachytiť žiadnym modelom. „Prognostici nemajú krištáľovú guľu. Keby ju mali, nemuseli by sa živiť predpovedaním HDP,“ hovorí. Jeho šéf F. Palko dopĺňa, že prognózy sú potrebné. Len ich netreba brať príliš emotívne a robiť z nich adrenalínový šport.
Foto - Profimedia.cz
