Každý pondelok stojí 68-ročný dôchodca Detlev Witte v centre nemeckého Hamburgu a ticho protestuje. Nepotrebuje kričať, nepotrebuje hovoriť a nevyhľadáva očný kontakt.

Stojí tam či svieti slnko, prší alebo sneží. Okolo krku má priviazaný slogan: „Hartz IV nás robí chudobnými a chorými“. Jasný odkaz politikom, biznismenom aj bežným Nemcom.

Protestuje proti reforme pracovného trhu, ktorá ho pred desiatimi rokmi zničila. Ešte pred pádom Železného múru bol vyhostený z NDR do Západného Nemecka. Prácu si však nemohol nájsť. Ako dlhodobo nezamestnaný človek prišiel o dávky v hmotnej núdzi a od roku 2010 mu štát neprispieva ani na dôchodok.

Bolo to jedno z opatrení Hartzovej komisie (nazvanej podľa výkonného riaditeľa Volkswagenu Petra Hartza), ktorý bol poverený reformou od kancelára Gerharda Schrödera. Základný cieľ: dostať dlhodobo nezamestnaných do práce.

Kľúčové reformy

Hoci reformy boli štyri, označené rímskymi číslicami, najvýznamnejšia je štvrtá z nich. Do praxe vstúpila v januári 2005 a štatisticky naozaj pomohla preriediť ľudí na úradoch práce.

Kým v roku 2003 boli Nemci podľa Schrödera  „chorobní pacienti“ a bez práce bolo takmer 12 percent ľudí, dnes sa chvália závideniahodnými údajmi vo výške 6,9 percenta. Hlavným úspechom rozpumpovania trhu bolo prudké okresanie sociálnych dávok (ľuďom sa už nevyplatilo vysedávať doma na podpore) a možnosti zamestnať sa na pár hodín do týždňa.

Ide o takzvané Mini-Jobs a Midi-Jobs, z ktorých zamestnanec aj firma odvádza zo mzdy len minimálne odvody. Firmy túto možnosť využili a v súčasnosti takto pracuje až 7,4 milióna Nemcov, teda každý piaty zamestnanec. Keďže mzdy nie sú centrálne regulované a minimálna mzda neexistuje, mesačné mzdy týchto Nemcov sa dajú porovnať s platmi slovenských úradníkov.

Po voľbách ešte stále nesformovaná koalícia kancelárky Angely Merkelovej začala hlasnejšie skloňovať zavedenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 eura. Treba podotknúť, že téma zavedenia jednotnej minimálnej mzdy pre všetky sektory nie je nová a uvažuje sa o nej už niekoľko rokov. V minulosti snahy stroskotali na politickej podpore, ktorú navyše naštrboval oficiálny lobing veľkých korporácii.

Rozdiely v platoch

To, že minimálna mzda v Nemecku neexistuje je pravda len z istej časti. Existuje totiž plošná minimálna mzda pre vybrané odvetvia. Ide prevažne o manuálne pracovné pozície.

Minimálna mzda sa tu odlišuje nielen medzi povolaniami, ale aj medzi regiónmi (východ Nemecka má nižšie hodinové mzdy ako západ). Kým skúsený maliar má na západe minimálnu mzdu 12,15 eura, jeho kolega z východu len 9,90 eura (tak isto ako garantovaný plat neskúseného maliara - začiatočníka na západe). Vo všeobecnosti sa dá povedať, že aj bez plošne stanovenej minimálnej mzdy sa hodinové platy pohybujú od siedmich do 13,70 eura (najvyššiu dostávajú ľudia, ktorí pracujú v stavebníctve).

Okrem toho firmy v Nemecku uzatvárajú kolektívne zmluvy s odborármi (minimálnu mzdu si firmy dohodnú v rámci sektora, alebo to riešia v rámci firmy).

Sadzba 8,50 neznamená až takú drámu. Plat pod týmto limitom dostáva v západnom Nemecku len 11 percent zamestnancov, na východe je situácia horšia – až štvrtina z nich, potvrdzujú dáta nemeckého inštitútu IWH.

Ak sa minimálna mzda predsa len zavedie, najviac v ohrození môžu byť firmy v blízkosti hraníc s Poľskom a Českom, ktoré budú menej konkurencieschopné. Na druhej strane je ekonomika Nemecka budovaná na tradičných rodinných firmách, ktoré majú svoj odbyt zameraný len v rámci regiónu. Práve tieto firmy by sa mali negatívnym dopadom zavedenia minimálnej mzdy vyhnúť.

Kancelárka Angela Merkelová pragmaticky na apely socialistov (zrejme jej jediný koaličný partner) reaguje, že jej budúca koalícia musí byť opatrná, aby neohrozila pracovné miesta a k zavedeniu nového plošného inštitútu sa stavia striedmo. Nemecký inštitút pre hospodársky výskum (DIW) upozornil, že ak vláda zavedie minimálnu mzdu nárazovo, „bude to mať v niektorých segmentoch trhu nevypočítateľné dôsledky“.

Mal by sa zaviesť vzor po Británii

„Zdá sa, že najlepšie riešenie je síce zaviesť minimálnu mzdu, ale na oveľa nižšej úrovni ako 8,50 eura. Následne túto úroveň sledovať, aký má dopad na zamestnanosť a postupne ju prispôsobovať realite,“ vraví pre TREND.sk Marcel Fratzscher z berlínskeho inštitútu DIW.  

Podobné riešenie funguje aj v Británii, kde minimálna hodinová mzda predstavuje 6,31 libier (platí od októbra tohto roka – v apríli sa zvýšila o 12 pencí). Mladí Briti vo veku od 18 do 20 rokov zarábajú najmenej 5,03 libier. Británia zaviedla minimálnu mzdu ešte v roku 1999. Vtedy bola vo výške 3,60 libier za hodinu a neexistujú dôkazy, ktoré by dosvedčili, že zapríčinila úbytok pracovných miest.

Británia by sa tak podľa M. Fratzschera mala stať modelom aj pre Nemcov. Princíp spočíva v tomto: Briti si spravili rebríček všetkých platov a pozreli sa, koľko zarábajú ľudia uprostred rebríčka. Ľudí, ktorí sú uprostred nazývame aj zamestnancami s bežným platom alebo štatisticky sú označení ako medián.

Spomínaná minimálna mzda podľa týždenníka The Economist bola v čase zavedenia len vo výške 46 percent platového mediánu v Británii. Ak si zoberieme medián Nemecka (podľa týždenníka Der Spiegel je vo výške 9,62 eura), navrhovaná hodinová mzda by bola vo výške až 88 percent.

Organizácie MMF a OECD tvrdia, že minimálna mzda nemusí automaticky škodiť tvorbe pracovných miest, ak je stanovená vo výške 30 až 40 percent mediánu mzdy.

Na Slovensku je priemerný mesačný plat 854 eur. Menej ako priemerný plat pritom na Slovensku zarába 59 percent ľudí. Medián v platoch sa pohybuje vo výške 784 eur. Od januára sa zvýši minimálna mzda u nás na 352 eur, čo je takmer 45 percent mediánu na Slovensku. Kým štatisticky je výška minimálnej mzdy v poriadku, jej rast šiel v októbri, keď ju vláda zvyšovala, oveľa prudšie nahor ako vývoj mediánu.

Chudobní za stovky eur

Ak by sme sa vrátili k Nemecku, zdôvodnenie zavedenia minimálnej mzdy má hlavne sociálny aspekt, ktorý sa spája s rastúcou príjmovou priepasťou v krajine. Od roku 2005, keď sa A. Merkelová chopila vládnej moci, počet ľudí, ktorí sú definovaní ako chudobní alebo na hrane chudoby, vzrástol o 400-tisíc na 12 miliónov. Tvrdí to aj Spolkový štatistický úrad, ktorý citoval denník The Financial Times.

Ako by sme definovali chudobného Nemca? Ide o človeka, ktorý zarába menej ako 60 percent priemernej mzdy, teda 869 eur v čistom. Závislých na potravinovej pomoci od štátu je až 1,5 milióna Nemcov, čo je dvojnásobný počet ako v roku 2007.

M. Fratzscher tvrdí, že rekordne nízka nezamestnanosť je síce obrovský úspech, ale z pohľadu reálnych miezd sú príjmy nižšie ako pred desiatimi rokmi, hoci vtedy existovala nezamestnanosť, ktorá sa dá porovnať so Slovenskom.

Podľa dát nemeckého ministerstva práce vysoké náklady na bývanie a jedlo nútia Nemcov hľadať si okrem trvalého pracovného miesta aj bočné príjmy. Druhú či dokonca tretiu prácu má každý desiaty Nemec (umožňuje mu to práve reforma Hartz IV – čiastočné úväzky).

Najmä takzvané Mini-job, čo sú pracovné kontrakty do 450 eur mesačne sú oslobodené pre zamestnanca od platby dane a väčšiny odvodov, sa javia v prípade riadne zamestnaných ľudí ako skvelá alternatíva privyrobiť si. Väčšina Nemcov (menej vzdelaných) je práve na túto formu obživy odkázaná.

Až taká katastrofa?

Napriek katastrofickým scenárom vláda nepredpokladá, že zavedenie minimálnej mzdy zásadne ovplyvní nezamestnanosť. Nemecké inštitúty však varujú, že firmy môžu stratiť konkurencieschopnosť, časť zamestnancov prepustiť a budú znášať vyššie náklady na pracovnú silu, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ.

V novembri 2008 bola vypracovaná analýza štyroch nemeckých ekonómov, ktorí dospeli k výsledku, ktorý A. Merkelovú straší. Dospeli k záveru, že ak by bola zavedená minimálna mzda len vo výške 7,50 eura, čo je dokonca o euro menej ako sa navrhuje, o prácu príde 860-tisíc Nemcov.

Ešte horšie by to dopadlo, ak by bola prijatá len 10-eurová hodinová sadzba. O prácu by pri tejto konštelácií prišlo až 1,5 milióna ľudí (drvivá väčšina sa týka manuálnych prác a služieb). Vyššie príjmy ľudí by mali do rozpočtu priniesť viac peňazí cez dane a odvody.

Ekonómovia však dokázali, že mzdové náklady by okresali zisk firiem, čo by viedlo k zníženiu výberu korporátnych daní. „V konečnom dôsledku by to viedlo k zníženiu príjmov do štátneho rozpočtu, pretože zníženie príjmov z daní od firiem by nebolo dostatočne kompenzované daňami a odvodmi od zamestnancov,“ tvrdia v analýze. Výpadok v štátnom rozpočte by bol v prípade 7,50-eurovej mzdy 12 miliárd eur, v prípade 10-eurovej mzdy až 16 miliárd eur.

Podobnú analýzu robila vo februári tohto roka aj ekonómka Nicola Düllová, ktorá minimálnu mzdu obhajuje ako spôsob, ktorý stopne „eróziu“ kolektívnych vyjednávaní. N. Düllová tvrdí, že na čoraz väčší podiel zamestnancov sa nevzťahuje žiadna kolektívna dohoda a mzdová priepasť sa rozširuje.

Len pre zaujímavosť, v západnom Nemecku poberalo plat na základe sektorového kolektívneho vyjednávania 54 percent ľudí, vo východnom Nemecku to bolo len 34 percent. Rozdiel medzi západom a východom je aj v prípadoch, keď minimálna mzda nie je vôbec definovaná (žiadne kolektívne vyjednávanie). Kým na západe takto pracuje len 39 percent, na východe je to až 51 percent Nemcov.

Ani tí zamestnanci, ktorí poberajú plat na základe kolektívnych vyjednávaní však veľmi nevyhrali, pretože firmy v odvetviach stanovili relatívne nízke hodinové mzdy.  

Prechod do čiernej ekonomiky sa nedá vylúčiť

Konkurovať v platoch susednému Česku alebo Poľsku nemôžeme. Minimálna mzda nám však pomôže časť zamestnancov upokojiť a vyrábať kvalitné produkty, tvrdí Enzo Weber z nemeckého Inštitútu pre zamestnanosť v rozhovore pre TREND.sk.

Myslíte si, že zavedenie minimálnej mzdy bude mať negatívny vplyv na trh práce a vytváranie nových pracovných miest?

Nie, ale len v prípade, ak bude jej výška stanovená na rozumnej úrovni. Okrem toho by mali byť aplikované na prechodné obdobie rôzne úrovne platu vo východnom a západnom Nemecku.

Firmy dnes preferujú takzvané sektorové dohody o platoch. Čo to znamená?

Sociálni partneri v rámci určitého sektora sa zhodnú na úrovniach platov. Ministerstvo práce sa môže rozhodnúť, že tieto dohody budú záväzné pre každú firmu v danom odvetví. Ide nepriamo o stanovenie minimálnej mzdy.

Štúdia z roku 2010 hovorí o minimálnej mzde 7,50 eura. Ekonómovia vtedy vypočítali, že jej zavedenie by nemeckú ekonomiku stálo 850-tisíc pracovných miest a náklady za štyri miliardy eur. Má dnes vláda novšie analýzy, aký dopad by malo zavedenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 eura?

V skutočnosti neexistujú žiadne nové analýzy. Čo môžeme urobiť je analyzovať spomínané sektorové minimálne mzdy, ktoré sa líšia a v praxi celkom úspešne fungujú. Na základe týchto dát vyšlo, že žiadne dramatické dopady na trh práce zavedením minima hodinového platu nenastanú.

Prečo kancelárka Angela Merkelová opäť uvažuje nad za vedením minimálnej mzdy. Pokusy tu predsa boli a stále stroskotali.

Dôvodom je aj politický pragmatizmus. Mzdová nerovnosť sa v Nemecku neustále prehlbuje už dve desaťročia. Nemecko má jedno z najväčších nízkopríjmových sektorov v Európe. Síce reformy Hartz spôsobili, že nám nezamestnanosť razantne klesla, ale za cenu, že ľudia pracujú aj za pár stoviek eur mesačne. Navyše práca na čiastkový úväzok pre nich znamená permanentnú neistotu o svoju budúcnosť z pohľadu príjmov.

Nespochybní minimálna mzda hlavný motív reforiem Hartz, ktoré prispeli k flexibilite pracovného trhu?

Reformy sú kľúčové pre fungovanie ekonomiky, ale pozrite sa na to tak, že minimálna mzda neobmedzí výrazne možnosti zamestnať sa. Vláda nepripravuje žiadne opatrenia, ktoré by vyslovene zamedzovali tvorbe pracovných miest cez reštriktívne opatrenia. Nemci potrebujú nielen dostatok pracovných miest, ale aj kvalitné a adekvátne zaplatené pracovné miesta. 

Neobávate sa, že časť zamestnávateľov bude nútiť svojich zamestnancov, aby pracovali načierno alebo aspoň časť platu im bude dávať na ruku?

Ťažko povedať, pretože zatiaľ na to nie sú žiadne dôkazy, ale priznávam, že v niektorých sektoroch ekonomiky to nie je vylúčené. Daňové kontroly sú však u nás prísne a precízne, to môže niektoré firmy odstrašiť. Je to však len v rovine úvah.

Až dve tretiny nízkopríjmových ľudí pracuje v službách, ktoré budú zrejme najviac postihnuté zavedením minimálnej mzdy. Na druhej strane väčšina podnikov pracuje na regionálnej úrovni, ide o rodinné firmy, ktorých sa nové opatrenie nedotkne. Sú ohrozené najviac firmy prihraničných oblastí?

Je pravda , že mnoho firiem nie je priamo zapojených do medzinárodnej súťaže. Na východnej hranici by vami spomínaný problém mohol byť relevantný. Ale v každom prípade Nemecko nemôže konkurovať poľským alebo českým mzdám. Takže to, čo potrebujeme, sú kvalitní a motivovaní zamestnanci. A osobne si myslím, že minimálna mzda to podporí.