Keď pred desiatimi rokmi upozornili dvaja prominentní ekonómovia z Harvadu Kenneth Rogoff a Carmen Reinhartová na to, že výška dlhu nad hranicu 90 percent HDP môže viesť k spomaleniu ekonomického rastu zhruba o polovicu, viacerí kritici ich spochybnili.

Najmä z ľavicových kruhov sa ozývali hlasy, že hranica 90 percent HDP je arbitrárna a že výška dlhu štátov nemusí mať negatívny vplyv na ekonomický rast. Pravičiari brali výsledky dvoch ekonómov z Harvardu ako podporu pre uťahovanie si opaskov a šetrenie v pokrízovom období.

Ako pokračovala akademická debata o vzťahu výšky dlhu a krízy, ukázalo sa, že K. Rogoff a C. Reinhartová urobili školácku chybu pri výpočtoch, čo ešte viac spochybnilo ich výsledky.

Dlh nie je zadarmo

Téma vplyvu dlhu na ekonomický rast či krízu zamestnáva ekonómov stále. Najmä v súčasnosti, keď globálny rast spomaľuje, monetárna politika si vystrieľala všetky náboje a volá sa po väčších investíciách štátov aj za cenu väčšieho zadlženia.

Najnovšie sa na vzťah medzi výškou verejného dlhu vlád a krízou pozreli štyria výskumníci z Medzinárodného menového fondu (MMF). Publikovali štúdiu s názvom

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa