Podpredseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini (Smer-SD) navrhuje, aby sa tieto dáta dali využiť, len ak vláda vyhlási núdzový stav.

M. Kolíková vysvetlila, že opatrenia sa zameriavajú na tých, ktorí nechcú spolupracovať v prípade karantény, preto je potrebné sprístupniť ich údaje aj bez ich súhlasu. Podľa nej sa tak dá lokalizovať pohyb týchto osôb. „Rozumiem, je to vážny zásah do ochrany ľudských práv a slobôd,“ poznamenala. Platí však podľa nej to, že ochrana osobných údajov nie je absolútna. „Absolútne je právo na život,“ dodala.

Ministerka vylúčila zneužitie návrhu v budúcnosti. Priblížila, že opatrenie má trvať len do konca kalendárneho roka. Dáta podľa jej slov bude mať k dispozícii od operátorov iba Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) a nebudú k dispozícii po celý čas. Priblížila, že ide o vytvorenie zákonného priestoru na spustenie aplikácie, ktorá by mapovala a zobrazovala ohniská nákazy.

P. Pellegrini podotkol, že je to vážny zásah do súkromia občanov. Zdôraznil citlivosť zásahu do takýchto údajov zo strany štátu. Podotkol, že vládam sa páči využívanie strachu a mimoriadnych situácií na to, aby odobrali niektoré z práv svojim občanom. P. Pellegrini by nechcel, aby pristúpili ku kroku, ktorý by neskôr mohli ľutovať. 

„Budem plne súhlasiť s takýmito právami štátu, keď vláda nájde odvahu a najskôr vyhlási núdzový stav na celé územie SR, lebo vedy je možné upierať niektoré práva,“ povedal. V druhom čítaní chce dať pozmeňujúci návrh, aby sa opatrenie dalo využiť len počas núdzového stavu.

Richard Raši (Smer-SD) si myslí, že by sme mali rozlišovať, na aké osoby sa to bude vzťahovať. Pýtal sa, či by nemali mať štátne orgány prístup len k dátam osôb, ktoré majú byť v karanténe, alebo sa to bude vzťahovať na všetkých občanov. Návrh zákona je podľa neho urobený narýchlo, umožňuje prístup k dátam všetkých osôb.

Ondrej Dostál (SaS) v súvislosti s vyjadreniami opozície zdôraznil, že návrh dáva štátu možnosť zbierať a uchovávať dáta len počas trvania mimoriadnej situácie, „najdlhšie však do konca kalendárneho roka“. Ak by aj mimoriadna situácia trvala do mája budúceho roka, platnosť opatrenia by automaticky na konci roka 2020 podľa jeho slov zanikla.

Zdôraznil však potrebu o návrhu diskutovať. Chce, aby sa ním výbory zaoberali nie okamžite po jeho schválení v prvom čítaní, ale najneskôr do stredy (25. 3.) do 10.00 hodiny. Argumentuje tým, že by si poslanci návrh mali riadne preštudovať a odkonzultovať s odborníkmi. Ak by plénum s týmto nesúhlasilo, navrhuje, aby sa výbory zákonom zaoberali až po tom, ako ho prerokujú poslanecké kluby.

Šeliga: Nechceme špehovať ľudí

Aktualizované o 19:01: Cieľom vládneho zákona o opatreniach na zamedzenie šírenia nákazy novým koronavírusom nie je niekoho špehovať či odpočúvať. Vyhlásil to podpredseda parlamentu a strany Za ľudí Juraj Šeliga.

Reagoval tak na slová predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktorý si myslí, že vládna koalícia chce občanov sledovať a návrh zákona je podľa neho porušením základných ľudských práv. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) je podľa J. Šeligu ochotná poslancom vysvetliť detaily návrhu zákona.

Návrh zákona hovorí podľa J. Šeligu o tom, že telekomunikačný úrad si na žiadosť Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vypýta informácie o tom, kde sa občan nachádzal a s kým bol v kontakte. J. Šeliga vylúčil, že by štátne orgány chceli monitorovať obsah hovorov či SMS správ. Úrad má následne vyzvať tohto človeka a ľudí v jeho okolí, aby sa dali testovať a zostali v karanténe.

Tento návrh sa podľa J. Šeligu inšpiroval aj inými krajinami, napríklad Českou republikou, kde tieto aplikácie sú.

Rozprava bude pokračovať v stredu

Aktualizované o 19:15: Plynutie súkromnoprávnych lehôt v súvislosti s novým koronavírusom by sa mohlo prerušiť. Upraviť by sa mohlo aj odvolávanie členov Súdnej rady SR. Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii. Opatrenie by umožnilo tiež sprístupnenie a využitie dát od mobilných operátorov na určovanie možných epicentier nákazy. O návrhu by mali zákonodarcovia definitívne rozhodnúť v stredu (25. 3.) o 11.00 hodine.

Návrh počíta s tým, že by mal Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR možnosť používať dáta od mobilných operátorov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva s výnimkou obsahu správ. Toto tajomstvo by nemalo zahŕňať iba lokalizačné dáta, ale aj informácie o tom, kto, komu a ako dlho telefonuje. Takéto možnosti by mal ÚVZ v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu s tým, že by zber a uchovávanie týchto dát trvalo najneskôr do konca kalendárneho roka.

Lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch, ktorých uplynutie by znamenalo zánik alebo premlčanie práva, by nemuseli plynúť v čase odo dňa účinnosti novely tohto zákona do 30. apríla. Taktiež lehoty, ktoré plynuli po 12. marci, by sa neskončili skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona.

Táto úprava by neplatila pre trestné konanie s výnimkou lehoty na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Keby však vec nezniesla odklad z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody, mohol by súd rozhodnúť, že určí sám primeranú lehotu.

Legislatívny návrh predpokladá aj úpravu odvolávania členov Súdnej rady SR. V prípade odvolania člena Súdnej rady by neplynula dvojmesačná lehota, kedy môže ešte chodiť na zasadnutia a hlasovať. Odvolanie člena Súdnej rady by tak bolo účinné deň po doručení takéhoto rozhodnutia. Tí členovia, ktorí by boli odvolaní do dňa účinnosti tohto zákona, budú zase odvolaní v deň po účinnosti, čo by platilo aj pre päť členov Súdnej rady, ktorí sa vzdali svojej funkcie v pondelok (23. 3.).

Súdy by zároveň v čase mimoriadnej situácie alebo v prípade vyhlásenia núdzového stavu mohli vykonávať hlavné pojednávania, pojednávanie a verejné zasadnutie iba v nevyhnutnom rozsahu a zároveň by mohla byť ochrana zdravia dôvodom na vylúčenie verejnosti. Zároveň by mohli právnické osoby zasadať bez osobného stretnutia.