Pomalé pokrízové prebúdzanie

Prvý rok novej dekády bude pokračovaním obdobia pomalého pokrízového prebúdzania. V porovnaní s rokom 2010 treba čakať nižší hospodársky rast a vyššiu infláciu. Slabší rast bude dôsledkom dvoch hlavných faktorov – rozpočtovej konsolidácie a krehkosti dôvery v pozitívny ekonomický vývoj vo svete. Znižovanie schodkov verejných financií bude prebiehať nielen na Slovensku, ale aj všade naokolo. Otvorenú slovenskú ekonomiku ovplyvní konsolidácia v EÚ možno až do takej miery ako vlastné šetrenie vo verejných financiách. 


Prekonané HDP


Náš najväčší obchodný partner Nemecko plánuje ako prvá veľká európska krajina skresať na budúci rok deficit do maastrichtskej hranice troch percent HDP. Tento rok dosiahol nemecký deficit 4,5 percenta. Česi schválili rozpočet počítajúci so znížením schodku z 5,9 na 4,6 percenta HDP. 


Hospodárenie verejnej správy tak bude v celom regióne vplývať na ekonomiku reštriktívne. Hoci slovenské výdavky v nominálnom vyjadrení klesať nemajú. Deficit verejných financií SR by sa mal znížiť zo súčasných 7,8 na úroveň pod päť percent hrubého domáceho produktu. To možno nazvať slušnou zmenou k lepšiemu hospodáreniu. Na druhej strane, dlhové financovanie verejnej správy už nebude dopovať ekonomiku ako doteraz.


Hrubý domáci produkt presiahne 70 miliárd eur, čo už bude viac ako v poslednom predkrízovom roku 2008. Oproti roku 2010 sa však reálny rast ekonomiky spomalí, pravdepodobne až pod tri percentá. Okrem reštriktívnych rozpočtov bude na nižší rast tlačiť aj slabší rast zahraničného dopytu. Nemecká ekonomika po výraznom skoku v tomto roku spomalí dynamiku. Čína, čoraz významnejší obchodný partner Európskej únie, zažije najpomalší rast od roku 2002. Aj pre reštrikcie, ktorými sa vláda snaží spľasnúť miestnu bublinu na trhu realít skôr, ako bude príliš neskoro. Indický rast sa, naopak, zrýchli, čo bude výpadok rastu čínskeho dopytu v regióne mierne kompenzovať. 


Pomalé pokrízové prebúdzanie

Stredná Európa by mala zostať jedným z motorov hospodárskeho napredovania v EÚ. Pre Nemecko, Poľsko, Českú republiku a Slovensko sa očakávajú vyššie tempá rastu ako v južných problémových krajinách dvadsaťsedmičky. Znamená to, že po prestávke bude v príjmoch na osobu priemer únie dobiehať. Po vlaňajšom poklese na úroveň 71 percent priemeru by sa Slovensko mohlo v roku 2011 v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily posunúť na 74 – 75 percent priemeru únie. Priblíži sa tak k úrovni Portugalska a Malty.


Analytici z Economist Intelligence Unit a Ernst & Young v prognózach očakávajú aj citeľné oslabenie spoločnej európskej meny. Ak by k nemu došlo, môže to pomôcť exportu eurozóny, teda aj Slovensku, ktorého ekonomika výrazne profituje z exportných úspechov starého kontinentu. Väčšina slovenských analytikov, ktorých oslovil TREND Analyses, však očakáva kurz eura v porovnaní s dnešnými hodnotami pomerne stabilný. V priemere by podľa nich mohol dosahovať hodnoty na úrovni 1,3 – 1,4 dolára za euro.


Štát vyhodí, firmy naberú


Krízové rekordy si nezamestnanosť na Slovensku prežila v roku 2010. To však neznamená, že v budúcom roku sa počet ľudí bez práce rýchlo zníži. Skôr naopak, najímanie novej pracovnej sily bude veľmi opatrné a podiel ľudí bez práce meraný výberovým zisťovaním pravdepodobne zotrvá pri úrovni 14 percent. Historické štatistiky vypovedajú, že zamestnanosť sa na Slovensku väčšinou zvyšovala, iba ak bol rast ekonomiky rýchlejší ako tri a pol percenta. To sa budúci rok nestane. Do úvahy treba vziať aj prepúšťanie tisícov zamestnancov v štátnej správe.


Spotreba domácností by sa napriek tomu mohla vrátiť k aspoň slabému rastu, keďže zamestnanosť by sa predsa len mala o niečo zvýšiť. TREND Analyses očakáva rast o 0,6 percenta. Mierne by mali vzrásť aj platy, hoci z ich priemeru ukroja o niečo vyššie dane a ceny. Štatistický pohľad ovplyvní prepúšťanie lepšie platených zamestnancov štátnej správy či znovunajímanie lacnejšej pracovnej sily v priemysle. Miera úspor domácností pre opatrnosť pravdepodobne zostane na zvýšených šiestich percentách z ich bežných príjmov.


Rozhodujúcejšie ako spotreba budú pre ekonomiku investície. No prekvapiť môžu iba tie súkromné. Potenciál verejných investícií sa do veľkej miery vyčerpal upratovaním v rozpočte i komunálnymi voľbami, po ktorých možno čakať útlm nových projektov aj v komunálnej sfére. Napriek tomu súkromný sektor čakajú rastové impulzy – štart novej výroby LCD panelov AU Optronics pri Trenčíne či nové modely koncernu Volkswagen. Stále nie naplno využité výrobné kapacity však budú investičný dopyt držať pri zemi.


Tlak na ceny


Aj keď ľudia budú v budúcom roku naďalej pozorne porovnávať cenovky a spotrebiteľský dopyt zostane utlmený, ceny ako celok porastú svižnejšie. A to hneď od januára, keď vstúpi do platnosti vládny konsolidačný balíček. Ten prostredníctvom vyšších daní pravdepodobne zvýši najmä ceny tovarov so zníženou šesťpercentnou DPH (lieky, knihy), ako aj ceny piva či tabakových výrobkov. Zdražejú aj pohonné hmoty, elektrina, plyn a teplo. Tlak na rast cien bude prichádzať aj cez zdraženie agrokomodít. 


No ceny ropy by výrazne rásť nemali. Čísla na cenovkách pohonných hmôt by tak mali byť v roku 2011 veľmi podobné tým z roku 2010. Motoristi si však priplatia na diaľničných známkach. Pravda, pre výšku inflácie bude dôležité hlavne to, ako sa s vyššími nákladmi vyrovnajú obchodníci. Tí priestor na absorbovanie jednopercentného rastu DPH pri väčšine tovarov určite majú. Celkovo môže inflácia poskočiť do konca budúceho roka na približne tri a pol percenta.


Ilustračné foto - Profimedia.cz

Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.