V Poľsku v utorok slávnostne otvorili nový plynovod, ktorým sa bude prepravovať nórsky plyn cez Dánsko. Jeho cieľom je posilniť energetickú bezpečnosť Európy po tom, ako Rusko prerušilo dodávky plynu Varšave, keďže odmietla požiadavku Moskvy na platby v rubľoch. TASR správu prevzala z AFP.

Plynovod a poľský sen

Nórsky minister energetiky Terje Aasland na ceremónii v západnom Poľsku povedal, že ide o „míľnik na dôležitej ceste k európskej nezávislosti od ruskej energie".

Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že spustenie plynovodu „znamená zásadný geopolitický krok pre nás všetkých".

„Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme odstránili energiu ako ruský nástroj moci," vyhlásila v Budne neďaleko prístavného mesta Štetín.

„Ruský prezident Vladimir Putin využíva ruskú energiu ako zbraň na destabilizáciu Európy, na to, aby nás rozdelil. Nemôžeme dovoliť, aby uspel," vyhlásila.

Poľský prezident Andrzej Duda označil plynovod za „poľský sen".

Svoju závislosť znižujú

Plynovod Baltic Pipe má kapacitu 10 miliárd kubických metrov ročne a je prepojením na potrubie Europipe II, ktoré spája Nórsko a Nemecko.

Projekt Baltic Pipe sa plánoval roky, no viackrát sa odložil. Výstavba čiastočne ponoreného 900-kilometrového potrubia sa nakoniec začala v roku 2018, ale práce boli v roku 2021 pozastavené pre obavy o životné prostredie. V priebehu niekoľkých dní po ruskej invázii na Ukrajinu 24. februára však dánska štátna firma Energinet uviedla, že práce sa obnovili po tom, ako projekt získal nové environmentálne povolenie.

Poľský plynárenský operátor PGNiG informoval, že cez plynovod sa v roku 2023 prepraví 6,5 miliardy m3 plynu a v roku 2024 tento objem vzrastie na 7,7 miliardy m3. Dodávky sa majú začať už od 1. októbra 2022.

Poľsko začiatkom tohto mesiaca uzavrelo dohodu s nórskym energetickým gigantom Equinor o dodávkach 2,4 miliardy m3 plynu ročne, čo predstavuje približne 15 percent jeho celkovej spotreby v rokoch 2023 až 2033.

Poľsko bolo v minulosti závislé od dodávok plynu z Ruska, ktoré pokrývali približne dve tretiny jeho ročnej spotreby, ale svoju závislosť znižuje a diverzifikuje zdroje vrátane dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG).

Tento rok ruský štátny gigant Gazprom úplne zastavil dodávky do Poľska po tom, čo PGNiG odmietol zaplatiť v rubľoch po ruskej invázii na Ukrajinu.

Dánska premiérka sa po otázkach novinárov vyjadrila aj k nevysvetliteľným únikom z plynovodov Nord Stream 1 a 2, spájajúcim Rusko a Nemecko, ktoré boli zistené tento týždeň.

„Veľmi znepokojujúce udalosti s únikmi z Nord Stream 1 a 2 zdôrazňujú naliehavosť zvýšenia našej energetickej bezpečnosti v Európe," povedala. V rozhovore pre dánske médiá poznamenala, že je „ťažko predstaviteľné" že tieto tri úniky boli „náhodné".

Ďalšie dôležité správy

Dodávky cez plynovod Nord Stream 1 sa v noci zastavili
Neprehliadnite

Plynovod Baltic Pipe pomôže pri zmierňovaní súčasnej energetickej krízy