„V zásade ide o to, že predsedovia, zakladatelia a aj majitelia politický strán sú si istí, že sa do parlamentu dostanú," povedala D. Malová. Posúvanie predsedov na iné priečky môže byť podľa nej napríklad aj snahou vzbudiť pozornosť.

„Lídri politických strán chcú upozorniť voličov na to, aby venovali viac pozornosti tomu, kto na tej kandidátke je,“ vysvetlila. Myslí si však, že voliči budú vo voľbách napriek tomu krúžkovať najmä predsedov.

V súvislosti so 150. miestom na kandidátke poznamenala, že hoci je populárne, v minulosti, keď z neho po prvý raz kandidoval šéf OĽaNO Igor Matovič, mohlo byť populárnejšie. V súčasnosti hovorí v tejto súvislosti D. Malová o určitom kopírovaní a snahou vzbudiť pozornosť voličov.

„Neviem, do akej miery to pomôže,“ priznala s tým, že verejnosť na Slovensku je do určitej miery znechutená politikmi i samotnou politikou.

D. Kerekes vidí pri posunutí predsedov strán na iné miesta na kandidátke viacero motívov. „V prípade Smeru-SD pravdepodobne hľadali lídra kandidátky, ktorý je populárnejší v spoločnosti, politické strany si zvyknú merať popularitu svojich lídrov, politických elít. Pri niektorých stranách to mohol byť strategický krok ako zlepšiť svoj výsledok,“ skonštatoval.

Pri marginálnych stranách podľa vlastných slov motív nepozná. „Myslím si, že v prípade Demokratickej strany je to skôr technický krok,“ povedal. Líderstvo Jozefa Rajtára a nie predsedu strany Michala Kravčíka môže byť podľa neho spôsobené práve prestupom politických elít, ktoré po odchode z SaS nezaložili vlastnú stranu, ale vstúpili do staršej.

Číslo 150 na kandidačných listinách označil za atraktívne. „Začalo sa to využívať pomerne často v poslednom čase. (...) Je dokonca vypočítané, aké úspešné je,“ poznamenal s tým, že je to na úrovni niektorého z miest v prvej desiatke alebo pätnástke.