Oligarchovia vyrástli na pochybnej privatizácii

Rusko je trhovou ekonomikou. Uznala to Európska únia aj USA. Pre ruskú ekonomiku sú napriek tomu charakteristické viaceré špecifiká.

Množstvo popredných firiem v krajine naďalej tají svoju vlastnícku štruktúru. Oficiálne akcionárske väzby sa končia vo firmách registrovaných v daňových rajoch. Nehľadiac na to, v každoročnom rebríčku svetových miliardárov amerického týždenníka Forbes sa objavuje čoraz viac Rusov.

V poslednom rebríčku zo začiatku tohto roku má Rusko sedemnásť dolárových miliardárov. Pred tromi rokmi tam nebol ešte ani jeden. Informácie o skutočných vlastníkoch firiem sú teda dostatočne dôveryhodné na to, aby ich Forbes zobral do úvahy.

Dvanásť ruských miliardárov zbohatlo v ropnom priemysle, desiati sú v rebríčku po prvýkrát. Súvisí to s oznámením akcionárskej štruktúry spoločnosti Group Menatep, ktorá kontroluje ruskú ropnú spoločnosť Jukos.

Miliardári na muške

K majoritnému vlastníkovi impéria Michailovi Chodorkovskému v rebríčku pribudli ďalší piati akcionári gibraltárskej firmy. Troch zo šestice v súčasnosti stíha ruská generálna prokuratúra pre podozrenie z podvodov, sprenevery a daňových únikov.

Dvaja sedia vo vyšetrovacej väzbe . Ďalší, Leonid Nevzlin, je v súčasnosti v Izraeli, kde dostal občianstvo.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:

• Oligarchovia sa boja o majetok a slobodu
• Boris Berezovskij je prototyp ruského oligarchu
• Achillovou pätou oligarchov sú zmanipulované aukcie
• Leonid Nevzlin sa bojí vrátiť do Ruska

„Akcionári [Group Menatep] sa pred rokom rozhodli zverejniť vlastnícku štruktúru, pretože si mysleli, že transparentnosť ich ochráni. Teraz si uvedomili, ako veľmi sa mýlili,“ uviedol podľa RosBiznesKonsaltingu hovorca Group Menatep Jurij Kotler.

Jukos bol prvou veľkou ruskou firmou, ktorá zverejnila mená svojich skutočných vlastníkov. Väčšina vlastníkov ruských koncernov sa stále skrýva za spleť nastrčených offshore spoločností. Väčšia transparentnosť robí firmy zraniteľnejšími v prípade právneho napadnutia udalostí z obdobia privatizácie.

Minister financií Alexej Kudrin privítal tvrdý postoj voči Jukosu. Podľa neho v Rusku sa skončila jeľcinovská epocha. „Keby ekonomika naďalej závisela od oligarchov, vysokej ceny ropy, falošne silných bánk a fiktívnych bankrotov, malo by to deštruktívny účinok. Oligarchovia boli vrátení do podnikateľského prostredia, v ktorom môžete uspieť, len keď hráte fér,“ podrobil podľa The Moscow Times bohatú elitu kritike A. Kudrin.

Ruský prezident Vladimir Putin podporil prokuratúru v jej krokoch – uväznení M. Chodorkovského aj zablokovaní 42 percent akcií firmy, ktoré vlastnia obvinení akcionári Jukosu. Podľa ruského prezidenta však nejde ani o prerozdelenie majetku, ani o útok na oligarchov.

Ruská centrálna banka napriek tomu vyjadrila obavy, že únik kapitálu z Ruska sa v druhom polroku výrazne zvýši. Kým v prvom polroku odišlo z krajiny 4,6 miliardy dolárov, v druhej polovici by to mohlo byť až 13 miliárd dolárov.

Hranice štátnej iniciatívy

V. Putin varoval ruské štátne orgány, aby vyšetrovanie akcionárov a zamestnancov Jukosu neohrozilo prežitie firmy. Stalo sa tak po tom, čo minister prírodných zdrojov Vitalij Arťuchov uviedol, že firma môže prísť o ťažobné licencie, ktoré sú pre jej činnosť kľúčové.

„Porušenie alebo čiastočné porušenie licenčných podmienok, ktoré je v súčasnej situácii takmer neodvratné, okamžite povedie k odobratiu licencie na ropné polia,“ uviedol V. Arťuchov v rozhovore pre štátny denník Rossijskaja Gazeta. „Firma, ktorej kontrolný balík je zmrazený, ťažko môže byť vhodným partnerom pre federálnu licenčnú agentúru,“ zdôvodnil svoje slová V. Arťuchov.

Finančný riaditeľ Jukosu Bruce Misamore označil tieto vyjadrenia za „extrémne čudné“, kým námestník výkonného riaditeľa Jukosu Jurij Beilin upozornil, že každý producent ropy môže byť technicky obvinený z porušovania licenčných podmienok. Dôvodom je ich vágna formulácia a nejasné podmienky.

Slová ministra prírodných zdrojov podrobil ostrej kritike aj ruský prezident. „Vytvára to dojem, že cieľom štátu je zastaviť činnosť firmy. Štát by sa nemal snažiť zničiť firmu, pretože ekonomické dôsledky by boli negatívne,“ uviedol v Ríme na summite Rusko – EÚ V. Putin.

Oligarchovia mlčia

M. Chodorkovského nepodporili ani ostatní ruskí oligarchovia. Okrem jedného sa z klubu miliardárov k zatknutiu najbohatšieho Rusa verejne nikto nevyjadril. Tou výnimkou je Vladimir Potanin, no ten sa postavil za prezidenta V. Putina.

„Z ľudských dôvodov nechcem kritizovať kolegu [M. Chodorkovského]. Môžem len povedať, že tento problém nespadol z neba,“ uviedol podľa The Moscow Times V. Potanin.

„Tento problém má svoju históriu a pozorovatelia, ktorí dobre poznajú Rusko, vedia, odkiaľ pramení,“ dodal V. Potanin. „Chcel by som sa vyhnúť odpovedi na otázku, kto má pravdu a kto nie. V každom prípade signál pre trhy je negatívny,“ uviedol V. Potanin.

Hlavný vlastník firmy Noriľskij Nikeľ však nevidí indície, že by to mohla byť predzvesť útoku na firmy, ktoré vyrástli z pochybnej privatizácie. Politickí pozorovatelia to označili za akt sebazáchrany V. Potanina.

Moskovský mestský súd minulý týždeň zamietol odvolanie obhajcov M. Chodorkovského a nechal ho naďalej vo väzbe. Jeho advokáti žiadali o zmenu ochranného opatrenia na akúkoľvek inú formu, ktorá by si nevyžadovala fyzické väznenie v súčasnosti už bývalého šéfa Jukosu.

Súd na uzavretom zasadnutí rozhodol o pokračovaní väzby. Za M. Chodorkovského sa zaručilo päťdesiat dôveryhodných osôb vrátane poslancov dumy – dolnej komory ruského parlamentu.

Advokáti ponúkali aj vysokú kauciu. Súd tieto garancie nezobral do úvahy napriek tomu, že M. Chodorkovskij opakovane prisľúbil, že v prípade prepustenia sa nebude vyhýbať trestnému stíhaniu.

Zástupca generálneho prokurátora Vladimir Kolesnikov tento týždeň uviedol, že M. Chodorkovskij by mohol v prípade mimoriadneho rozsahu vyšetrovania zostať vo vyšetrovacej väzbe až dva roky. Prokuratúra chce ale vyšetrovanie uzavrieť do dvoch mesiacov.

„Tí, ktorí ešte nesedia za mrežami, by si mali lámať hlavu nad tým, ako vlastne zarobili svoje peniaze,“ naznačil ďalší možný postup ruskej justície voči oligarchom V. Kolesnikov.

Jukos si verí

Nový výkonný riaditeľ Jukosu Simon Kukes podľa agentúry Dow Jones uviedol, že Rusko vidí ako silný a nezávislý hlas vo svetovom ropnom priemysle. Pred dvoma týždňami v programe TV stanice CNBC odmietol diskutovať na politické témy. „Myslím si, že naše vzťahy s vládou sa budú naďalej zlepšovať a že dym sa rozplynie,“ uviedol S. Kukes.

Jeho úlohou je zabezpečiť, aby firma „naplnila komerčné ciele, udržala náklady pod kontrolou a dobre pracovala s vládou“. Jukosu sa podľa neho z podnikateľského hľadiska darí. Ťažba ropy by mala v budúcom roku dosiahnuť medziročne dvojciferný rast.

Prípadné prepojenie s americkým alebo iným zahraničným ropným koncernom si podľa S. Kukesa vyžaduje najprv zodpovedať množstvo otázok. „Vítame spoluprácu, ale musíme definovať, čoho by sa mala týkať,“ dodal S. Kukes.

Jukos zaujíma všetko, čo „prinesie hodnotu akcionárovi a prospech firme“. Spojenie so zahraničným hráčom však nevidí ako nevyhnutnosť. Podľa neho títo hráči ako vlastníci nemôžu Jukosu ponúknuť dodatočné strategické výhody.

Firma Jukos má podľa neho najnovšie technológie, dobré marketingové možnosti a nízke kapitálové výdavky. S. Kukes tým spochybnil úvahy o tom, že jeho úlohou je najmä pripraviť firmu na predaj alebo kapitálové prepojenie so zahraničnou firmou.

Tieto špekulácie vychádzajú najmä z faktu, že stál na čele ďalšej ruskej ropnej firmy TNK práve v čase, keď sa dohodla s BP o vytvorení spoločného ruského megapodniku TNK-BP. Napriek tomu tento týždeň v Londýne pre Reuters povedal, že rokovanie s potenciálnymi zahraničnými investormi by sa malo obnoviť najneskôr do šiestich mesiacov, po tom, ako cena akcií Jukosu vzrastie na „na zodpovedajúcu a primeranú úroveň“ a pominie politická neistota okolo firmy a jej nového vedenia.

Zmierlivý postoj

Nový šéf Jukosu naznačuje zmierlivý tón voči štátnym orgánom aj v otázkach ropnej infraštruktúry. Podľa S. Kukesa nie je dôležité, či sa bude stavať konkrétne ropovod do Číny alebo Murmanska. Dôležitejšie je rýchlo zabezpečiť možnosť dodávok ropy a plynu na svetové trhy, pretože objem ťažby v Rusku rýchlo rastie.

S. Kukes preferuje štátne projekty v oblasti prepravnej infraštruktúry. Predstavuje to výrazný obrat v pozícii, pretože M. Chodorkovskij presadzoval výstavbu nových ropovodov konzorciom súkromných firiem mimo štátneho prepravného monopolu Transnefť.

Okrem toho sa S. Kukes netlačí ani do stále monopolizovaného sektora zemného plynu. Kým nebudú postavené nové exportné plynovody, nemá podľa neho zmysel investovať do ťažby zemného plynu. M. Chodorkovskij sa pritom dožadoval prístupu súkromných firiem k existujúcej exportnej infraštruktúre.