Generálny riaditeľ lídra domáceho liehovarníctva St. Nicolaus Dušan Haruštiak ho dopĺňa, že hrozba odpudzujúcich obrázkov na tvrdom alkohole je naozaj reálna. „Voči liehovinám môže vzniknúť aj takáto prísna legislatíva. Nedávne návrhy, aby mali liehoviny iba fádne etikety s jednoduchým písmom o aký druh alkoholu vlastne ide, boli len začiatkom ťaženia voči našej brandži,“ komentuje. Obavy liehovarníkov sa v súčasnosti pomaly zhmotňujú.

Brusel proti opíjaniu sa

Eurokomisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis, ktorý je pôvodne lekár, aktuálne vyhlásil, že chce pripraviť európsky návrh sprísnenia označovania tvrdého alkoholu. Špeciálne nechce upozorňovať na pivo či víno, ale iba na liehoviny.

Ako by malo vyrezať označovanie zdravotných rizík tvrdého alkoholu, síce nespresnil, ale povedal, že sa určite dá v tomto smere inšpirovať novými írskymi pravidlami. Írsko len vlani zaviedlo povinné označovanie škodlivosti liehovín a zakázalo aj propagáciu akýchkoľvek alkoholických nápojov v prostriedkoch hromadnej dopravy i na zastávkach blízko škôl.

Eurokomisár V. Andriukaitis ešte naznačil, že írska cesta sa dá doplniť aj o ďalšie kroky, ktoré zatiaľ nekonkretizoval. A tak nie je vylúčené, že okrem nápisov „Alkohol zabíja či ťažko poškodzuje zdravie“, sa môžu na liehoviny dostať aj obrázky ľudí a orgánov zničených jeho konzumáciou. Konkrétny súbor nových opatrení chce Litovčan v službách Európskej komisie predložiť začiatkom budúceho roka.

Liehovarníci vystríhajú už aj sami

Slovenskí liehovarníci ale hovoria, že „udusenie“ marketingu v ich biznise, ktoré sa má prejaviť na obaloch a etiketách fliaš, nie je nevyhnutné. Podľa ich tvrdení sa dlhšie obdobie správajú zodpovedne a upozorňujú hlavne mladých ľudí na riziká nadmernejšej konzumácie alkoholu.

„Už niekoľko rokov realizujeme po Slovensku aj s inými tunajšími likérkami osvetu medzi končiacimi žiakmi základných škôl pod strechou programu Pi s rozumom. Sami posielame na školy lektorov, aby upozorňovali na riziká nadmernej konzumácie alkoholu,“ hovorí D. Haruštiak s dôvetkom, že slovenské likérky sa v tomto inšpirovali kolegami zo západnej Európy.

M. Spurný dodáva, že aj vývoj spotreby alkoholu na Slovensku hovorí skôr o zvyšovaní kultúry jeho konzumácie. Už niekoľko rokov totiž stúpa spotreba drahších liehovín, ktoré si spotrebiteľ skôr kúpi len na občasnú konzumáciu. Zatiaľ čo spotreba najlacnejšieho tvrdého alkoholu, ktorého si môžu ľudia za rovnaké peniaze nakúpiť viac, klesá.

„Ani nám nejde v našom biznise o to, aby sa niekto lacným alkoholom úplne „zvesil“, a ničil si zdravie. Viac nás baví viesť ľudí ku kultúrnemu pitiu. Rôzne druhy liehovín spájame s rôznymi príležitosťami v živote ľudí. Podobne ako vinári spájajú rôzne vína s rôznymi jedlami,“ vysvetľuje M. Spurný.

Medvedia služba agresívnych likérok

Podľa informácii TRENDU to medzi slovenskými liehovarníkmi trochu vrie. Aj preto, že niektoré firmy nasadzujú na prilákanie zákazníkov až príliš agresívnu reklamu zvýrazňujúcu to, že práve alkohol privedie človeka do „inej“ nálady.

V poslednom období liehovarníkom prekážala najmä bilboardová kampaň východoslovenskej GAS Familie, ktorá znázorňovala mladých ľudí v bujarej nálade, ako sa vezú v nákupnom vozíku či vytŕčajú z kufra auta.

Práve likérky s agresívnejšími reklamami podľa ostatných liehovarníkov ešte viac podporujú verejnú diskusiu o potrebe prísnejšej regulácie liehovín.

Liehovarníci dúfajú, že sprísnenie označovania liehovín pre nich v horšom prípade skončí upozorňujúcimi nápismi. Veria, že popri nich bude aj priestor na tvorbu lákavých etikiet.

„Azda naše liehoviny niekedy naozaj nebudú vyzerať ako cigarety. Veď cigarety si na stôl do obývačky nikto nevyloží, ale fľaška dobrého alkoholu v stolíku na alkohol na večerný pohárik po práci môže byť pre niekoho aj súčasťou jeho domácej pohody,“ odvoláva sa na kultúrnejší spôsob konzumácie liehovín M. Spurný.

Alkohol je problém

Škodlivé účinky nadmerného pitia alkoholu sú jednoznačné. Pravdou však zostáva aj to, že pri konzumácii liehovín v pohostinstvách zákazník fľašku za pultom ani nevidí, a tak ho nemá ako odradiť.

Druhou stranou mince je aj to, že nákup liehovín z obchodov je na Slovensku väčší, ako jeho konzumácia v krčmách a reštauráciách. A práve na pultoch obchodov obrázky i nápisy odradiť môžu.

Na Slovensku sa pritom zo závislosti na alkohole lieči takmer štvrť milióna ľudí, teda päť percent populácie. Ďalšia vyše štvrtina Slovákov navyše alkohol konzumuje problémovo až sebapoškodzujúco. Ostatné dve tretiny populácie ho pijú iba príležitostne alebo vôbec.