Rudolf Chmel (63) je presvedčený, že „kultúra by mala oveľa viac participovať na budovaní značky štátu smerom do zahraničia“. Podobné ambície mal aj jeho predchodca vo funkcii ministra kultúry Milan Kňažko.

R. Chmel na  kandidátke Aliancie nového občana (ANO) figuroval ako tieňový minister zahraničia. Nakoniec prijal rezort kultúry, „lebo to všetky koaličné strany chceli“. Plán ANO pričleniť získaný rezort k ministerstvu školstva je podľa neho „zatiaľ len idea, ktorá by sa mohla zrealizovať až po ďalších voľbách“. Popri preberaní ministerskej agendy si chce R. Chmel do konca tohto semestra plniť aj pedagogické povinnosti na pražskej Univerzite Karlovej, kde v roku 1994 založil oddelenie slovakistiky.

Rodák z Plzne absolvoval v roku 1961 odbor slovenčina – ruština na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Po novembri 1989 šéfoval stovke vedeckých pracovníkov v Literárnovednom ústave  Slovenskej akadémie vied (SAV). Od roku 1990 do oddelenia sa republík pôsobil ako veľvyslanec ČSFR v  Maďarsku. S problémami štátnej správy s financovaním umenia sa oboznámil už ako člen kolégia ministra kultúry M. Kňažka. Za sebou má niekoľkoročnú prax v rade fondu Pro Slovakia a šesťročné pôsobenie na poste predsedu Správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti.

„Nie som ekonóm, finančník ani dobrý podnikateľ, peniaze som skôr v  úvodzovkách rozdával,“ pripomína R. Chmel. Na ministerstve sa zatiaľ spolieha na zdedený personál. Aparát plánuje odbyrokratizovať a počet úradníkov znižovať. Aj preto chce prioritne  „reálne a racionálne dokončiť decentralizáciu“. „Všetky knižnice, galérie a divadlá okrem erbových národných inštitúcií musia absolútne so všetkým spod  gescie ministerstva odísť,“ zdôrazňuje R. Chmel.

Bývalý štátny tajomník Ministerstva školstva SR Martin Fronc (55) chce ako minister školstva v nastávajúcich štyroch rokoch  dotiahnuť reformu vysokého školstva. Bol prvý, kto ešte pred tromi rokmi verejne prezentoval návrh na spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Tvrdí, že sa bude usilovať o nový zákon o výchove a vzdelávaní. Jeden návrh ministerstvo už má, ale M. Fronc zdôrazňuje, že treba zmeniť jeho filozofiu vychádzajúcu z jednotnej školy: „Budeme sa snažiť, aby sa školy diverzifikovali nielen podľa zriaďovateľov, ale aj podľa spôsobu vzdelávania.“ Ďalším z cieľov nového ministra je dotiahnutie štátnej maturitnej skúšky, jej objektivizácia a ľahšie prijímanie na vysoké školy.

Medzi poverením zostavi vládu a jej vymenovaním ubehlo 19 dníM. Fronc sa narodil v Košiciach, odbor numerická matematika skončil na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave v roku 1971. Pôsobil na Vysokej škole dopravy a spojov, neskôr Žilinskej univerzite, bol členom viacerých rád vlády, vedeckých rád, podpredsedom Rady vysokých škôl.

„Nevidím dôvod na zásadné zmeny v smerovaní rezortu,“ hovorí László Gyurovszký (43), ktorý chce v kresle ministra výstavby a regionálneho rozvoja pokračovať v práci svojho straníckeho kolegu Istvána Harnu. Jedným z jeho cieľov je pripraviť rezort na prijímanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Preto bude podľa neho potrebné posilniť administratívu ministerstva. L. Gyurovszký je podľa agentúry TASR za pokračovanie výstavby bytov zo štátnych zdrojov, avšak predpokladá, že ich podiel sa bude pozvoľna znižovať. Naďalej bude podporovať Štátny fond rozvoja bývania. Stavebné sporenie bude podľa neho postupne nahrádzať hypotekárne úverovanie.

L. Gyurovszký po skončení Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT), terajšej Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave v roku 1983 začal ako robotník v Dusle Šaľa. Po siedmich rokoch nastúpil ako novinár v redakcii denníka NAP. Zakladal Maďarskú nezávislu iniciatívu (MOS). V súčasnosti je podpredsedom Strany maďarskej koalície (SMK), s ktorou sa MOS zlúčila. V predchádzajúcom volebnom období bol poslancom parlamentu a členom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo.

Práca na rozpočte bude krstom nového ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka (37). „Urýchlene treba pripraviť zákony, ktoré rozbehnú dôchodkovú reformu, a zmeniť Zákonník práce,“ pomenúva prvé systémové kroky rezortu pod jeho vedením. Dodáva, že novela Zákonníka práce by mala podporiť tvorbu pracovných miest a „slobodu ľudí z hľadiska možnosti pracovať a zarobiť si na živobytie“.

Nový minister uznáva čilský model, ktorého základným princípom  je tvorba osobných účtov a sporenie si na dôchodok. „Reforma Josého Pineru je inšpiratívna pre celý svet,“ hovorí. Do akej miery ju bude možné aplikovať na Slovensku, závisí aj od toho, koľko sa bude môcť investovať do prechodného obdobia.

Ľ. Kaník sa narodil v Hnúšti, diplom inžiniera ekonómie získal v Bratislave na Vysokej škole ekonomickej (terajšej Ekonomickej univerzite) v roku 1988. Pracoval vo viacerých pozíciách štátnej správy od najnižšej po najvyššiu úroveň, bol členom viacerých dozorných rád, podnikal v hotelierstve, je spolumajiteľom hotela Grand Matej v Banskej Štiavnici.

Najmladším ministrom novovymenovanej vlády bude podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia Bratislavčan Daniel Lipšic (29). Jeho prioritou vo funkcii ministra spravodlivosti bude urýchlenie súdneho konania, ktoré má zabezpečiť aj pripravovaná novela Občianskeho súdneho poriadku. Na súdoch bude pokračovať v zriaďovaní súdneho manažmentu a postov vyšších súdnych úradníkov. Jednou z jeho ambícií je venovať sa boju proti korupcii zriadením inštitútu špeciálneho prokurátora a špecializovaného súdu zameraného na boj s organizovaným zločinom a korupciou. „Treba zvážiť zmenu niektorých zákonných úprav tak, aby bola posilnená zodpovednosť sudcov,“ hovorí nový minister spravodlivosti. Rovnako dôležité je podľa neho zabezpečenie dostatočnej odbornej zdatnosti súdneho zboru, „preto je nevyhnutné preskúšanie tých sudcov, ktorí dlhodobo vykazujú odborné nedostatky“. Ako dodáva, potrebná je aj novela Trestného poriadku. Cieľom D. Lipšica je v  najbližších rokoch výrazne zrekonštruovať jednu z dvoch najprísnejšie strážených slovenských väzníc – Ilavu alebo Leopoldov. „Tu by mali byť umiestnení tí najnebezpečnejší páchatelia,“ vysvetľuje šéf justície.

D. Lipšic absolvoval Právnickú fakultu UK v  Bratislave a v roku 2000 skončil postgraduál na Harvard Law School, Cambridge v USA. Po štúdiu na vysokej škole bol dva roky riaditeľom projektu konkurzného práva Poradenského strediska pre slovenské podniky a banky Bratislava. V roku 1998 krátko pôsobil ako koncipient v Advokátskej kancelárii Ernesta Valka. V tom istom roku sa stal vedúcim úradu Ministerstva spravodlivosti SR pod vedením svojho vtedajšieho straníckeho šéfa Jána Čarnogurského. Z funkcie odišiel vlani, keď vstúpil do platnosti zákon o štátnej službe.

Novým ministrom hospodárstva je podpredseda Aliancie nového občana, vyštudovaný ekonóm Róbert Nemcsics (41). Rodák  z Trenčianskych Teplíc plánuje presadiť, aby štát čo najrýchlejšie predal zvyšné štátne podiely v strategických firmách. Vláda by podľa neho mala využiť príjmy z privatizácie na reformu oslabených sektorov, ako je zdravotníctvo, školstvo a  sociálna oblasť, nie však na pokrytie súčasných výdavkov. „V tejto záležitosti sme dosiahli určitý druh všeobecného konsenzu, podmienky a použitie príjmov sa však zatiaľ v koalícii neprediskutovali,“ priznáva. Na odpredaje ďalších balíkov v  telekomunikáciách, energetických podnikoch či železniciach je však potrebná novelizácia zákona o privatizácii. Tú by však mala vláda podľa neho posunúť parlamentu až po dohode o časovom pláne privatizácie a o použití príjmov z nej.

R. Nemcsics začal svoju kariéru v roku 1986 v Slovenskom rozhlase ako redaktor, neskôr pracoval ako moderátor v Slovenskej televízii. V roku 1990 sa stal na tri roky riaditeľom marketingu Rock FM Rádia Bratislava a rovnaký čas pôsobil v  tej istej funkcii aj v bratislavskom Volkswagene. V roku 1996 prešiel na Ministerstvo financií (MF) SR, ktoré v tom čase viedol Sergej Kozlík. Začal ako vedúci personálneho oddelenia, zakrátko sa stal vedúcim Úradu MF SR. Po odchode z ministerstva v roku 1998 pôsobil do vlaňajška ako riaditeľ zahraničného zastúpenia a člen Predstavenstva I.I.T.T. corp./Slovart, a.s., USA. Od minulého roka je generálnym riaditeľom a predsedom Predstavenstva E-Trade, a.s., Bratislava.

Nový minister vnútra Vladimír Palko (45) tvrdí, že obsadenie jeho postu nebolo nevyhnutnou podmienkou Kresťanskodemokratického hnutia na vstup do vlády. Možnosťou bolo podľa jeho vyjadrenia pre Sme aj obsadenie ministerstva zahraničných vecí jeho straníckym kolegom Jánom Figeľom. Pochvaľuje si kultúru preberania funkcie od svojich predchodcov Ivan Šimka a Ladislava Pittnera. Pravdepodobné personálne zmeny vo vedení polície nespresnil, naznačil hľadanie nového šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS).

V. Palko už ako parlamentný poslanec predsedal Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a bol aj členom Osobitného kontrolného výboru NR SR pre kontrolu činnosti SIS.

Bratislavčan V. Palko v roku 1981 skončil štúdium na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave, od roku 1996 je docent v odbore matematika. V osemdesiatych rokoch pôsobil na Katedre matematiky Elektrotechnickej fakulty SVŠT (teraz STU) a na Ústave technickej kybernetiky SAV. V rokoch 1991 a 1992 bol námestníkom riaditeľa Federálnej bezpečnostnej informačnej služby. Má členstvo v Americkej matematickej spoločnosti a Newyorskej akadémii vied.

Na otázku TRENDU, čo ťahalo k zverenému rezortu nového ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, odpovedal Pavol Prokopovič (47): „Mňa nič. To sa spýtajte tých, čo ma navrhli.“ Ako tvrdí P. Prokopovič, má skúsenosti s riadením väčšieho kolektívu ľudí. Dosiaľ riadil najviac 180 zamestnancov v Komunálnych službách mesta Stropkov. Nominant Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie v minulom období pôsobil ako poslanec parlamentu, člen Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

Rodený Stropkovčan  v roku 1992 skončil štúdium manažmentu a marketingu na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Bol predsedom Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov, členom Akademického senátu Academie Istropolitany, od 1996 bol externým poradcom prezidenta Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania.

Odrazovým mostíkom na funkciu ministra pôdohospodárstva bolo pre Zsoltána Simona (32) úspešné riadenie rodinnej farmy. Nominant Strany maďarskej koalície je absolventom Strednej poľnohospodárskej školy v rodnom meste, v roku 1993 získal inžiniersky titul na mechanizačnom odbore Prevádzkovo-ekonomickej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej v Brne. V poľnohospodárstve začal podnikať hneď po skončení štúdií v mieste svojho bydliska – v Padarovciach. Najskôr obhospodaroval rodinnú pôdu vo výmere 47 ha ako súkromný roľník. Už o rok rozšíril farmu o takmer 1 250 hektárov prenajatej pôdy, ktorá zostala ležať ladom po skrachovaných družstvách Teplý Vrch a Španie Pole. Neskôr na ich základe vytvoril firmu Agrotrade, s.r.o., Padarovce, ktorá sa špecializuje najmä na chov oviec, pestovanie obilnín, olejnín, krmovín a osív trávnych semien. Už v roku 1997 sa spoločnosť na základe hospodárskych výsledkov zaradila medzi stovku najlepších firiem agrokomplexu v rámci súťaže Top Agro. V roku 1999 začali na 1 100 ha poľnohospodárskej pôdy uplatňovať ekologické spôsoby hospodárenia a tri roky bola táto výmera aj uznaná ako ekologické hospodárstvo. Pred dvoma rokmi sa Z. Simon stal riaditeľom obchodnej firmy AGS, s.r.o., zaoberajúcej sa najmä predajom filtračných zariadení na úpravu pitnej vody a založil aj výrobno-odbytové družstvo Agroobchod  – družstvo Tornaľa, ktorej je Agrotrade členom.

Rudolf Zajac (51), v odborných kruhoch považovaný za radikálneho reformátora, na jar 2001 odhadol, že štvrtina nemocníc je na Slovensku zbytočná a ich lekári by mali prejsť do ambulancií. Nový minister zdravotníctva ráta s liberalizáciou cien liekov – okrem patentovo chránených prípravkov. Štátnu reguláciu siete poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti plánuje nahradiť pôsobením trhu poisťovní a pacientov. Ohlásil podstatné zvýšenie finančnej spoluúčasti pacienta za zdravotné služby s výnimkou život zachraňujúcich výkonov a prevencie. „My len nastavíme systém podľa zdrojov, ktoré máme k  dispozícii. So zlepšujúcou sa ekonomickou situáciou môžeme potom solidárny balík rozšíriť,“ zhrnul zámer reformy v  rozhovore pre Domino-Fórum. Platby poistného za deti a dôchodcov plánuje preniesť zo štátu na ekonomicky aktívnych obyvateľov, a kompenzovať to znížením ich dane z príjmu.

Bratislavčan R. Zajac v roku 1975 skončil štúdium na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, odvtedy pracuje ako lekár Urologického oddelenia Fakultnej nemocnice v Bratislave. Spoluautor dvoch publikácií o reforme zdravotníctva je od leta 1990 riaditeľom a členom predstavenstva obchodnej spoločnosti Tatra-Alpine, a.s., Bratislava (49 pracovníkov), výhradného zástupcu Fuji na Slovensku v oblasti röntgenologického sortimentu. Do roku 2000 bol členom Demokratickej strany, naposledy vo funkcii tieňového premiéra – predsedu konzultačného zboru, od minulého roku je expertom ANO pre zdravotníctvo, v súčasnosti nie je členom žiadnej strany.

Foto - TASR