Slovensko si naďalej drží nelichotivú nálepku jednej z najpomalších krajín pri čerpaní peňazí z eurofondov. Budúci rok nás navyše čaká historicky najvyšší balík európskych peňazí. Podľa Európskej komisie bude v roku 2023 príspevok zo zdrojov EÚ k medziročnému fiškálnemu impulzu najvyšší v únii. Bude totiž kulminovať dočerpanie tretieho programového obdobia európskych štrukturálnych fondov.

Už teraz však zaznieva viacero hlasov, ktoré pochybujú, či sa pri súčasnom nastavení vôbec podarí stihnúť tieto peniaze vyčerpať. Na takýto scenár upozorňujú aj zamestnávatelia združení v republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) ale aj samosprávy. Samosprávy kritizujú najmä príliš pomalé tempo, akým dochádza k schváleniu všetkých potrebných dokumentov a predloženiu nášho operačného programu Európskej komisii. Zo súčasného tempa je sklamaný aj predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

„Naši susedia, s ktorými sme naraz vstupovali do EÚ - Česko, Poľsko a Maďarsko, sú výrazne pred nami. Niektoré ich operačné programy sú už schválené Európskou komisiou. Maďarsko a Poľsko majú navyše oproti nám podstatne horšiu vyjednávaciu pozíciu, keďže Európska komisia má voči nim výhrady v otázke dodržiavanie demokratických princípov. Napriek tomu za nimi zaostávame. Česká republika už vypisuje prvé výzvy. Slovensko má pripravenú, avšak neschválenú, partnerskú dohodu, navyše Operačný program Slovensko je ešte len vyhodnocovaný v rámci medzirezortného pripomienkového konania a dokončený nie je ani proces posudzovania vplyvov strategických dokumentov na životné prostredie. Od začiatku nového programového obdobia ubehol už rok a pol, a, bohužiaľ, meškáme za našimi susedmi z Českej republiky asi tri štvrte roka."

Zamestnávatelia aj samosprávy sa obávajú aj nového systému jedného operačného programu, ktorý presadzuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI). To má podľa ministerky a vicepremiérky Veroniky Remišovej priniesť vyššiu efektivitu „Vďaka novému systému bude čerpanie rýchlejšie, profesionálnejšie a bude v ňom oveľa menej byrokracie," uviedla Remišová.

Čerpanie cez jeden operačný program však môže podľa Trnku priniesť presne opačný efekt, a síce ďalšie spomalenie a zdržanie. Pri jednom operačnom programe sa môže prejaviť revízia celoplošne, to znamená dočasnú stopku na čerpanie všetkých eurofondov, nielen časti z nich, ako je tomu teraz.

„Jeden operačný program nie je vhodný vzhľadom na časté revízie, ktoré riadiacemu orgánu schvaľuje Európska komisia. Nemôžeme mať spomalené čerpanie fondov kvôli jednému operačnému programu, kde sa budú na jednu revíziu zbierať zdĺhavo požiadavky mnohých ministerstiev, resp. sprostredkovateľských orgánov, pripomienkovať a potom viesť rozsiahle rokovania na pripomienkyzo strany Európskej komisie. Ak na MIRRI chceli dosiahnuť rýchlejšie tempo čerpania dotácií skrz nové jednotné pravidlá v rámci riadiacich orgánov, rozhodne sa to dá urobiť jednoduchšie a bez toho, aby sme prichádzali o peniaze. Na to, že model jedného operačného programe nie je dobrý nápad, nás upozorňovali aj z Európskej komisie, pripomienkoval to v medzirezortnom rozporovom konaní aj Úrad vlády SR, “ hovorí Trnka.

Cestu viacerých operačných programov si zvolili aj spomínané susedné štáty, ktoré majú v čerpaní eurofondov pred Slovenskom náskok. Inšpiráciu v krajinách s rýchlejším tempom čerpania eurofondov aj formálnych príprav vidí aj košický župan.

,,Namiesto toho, aby sme sa inšpirovali u susedov, ktorým tieto veci fungujú a vedia čerpať z európskych peňazí rýchlejšie ako my, experimentujeme so systémom, ktorého efektívne fungovanie nebolo v našich zemepisných šírkach odskúšané," povedal Rastislav Trnka. Znepokojuje ho aj nedostatočná komunikácia MIRRI so samosprávami.

,,Na základe partnerstiev so samosprávami z týchto okolitých krajín vieme, že u nich prebieha s ich ministerstvom na tieto témy diskusia. U nás nám ministerstvo iba oznámi, s akým novým experimentom zase prišlo. Naše pripomienky nie sú zohľadňované, je to, mimochodom, porušovanie princípu subsidiarity," uviedol.

Riziko, ktoré vzniká pri jednom operačnom programe, sa netýka len času ale aj peňazí. Podľa župana Trnku každý mesiac navyše momentálne znamená nárast cien a pri investičných projektoch 5 až 10-percetnú stratu na hodnote peňazí. „V konečnom dôsledku teda budeme vedieť za súčasný balík peňazí z eurofondov obstarať menšie množstvo projektov. Pritom práve tento a budúci rok majú byť pre Slovensko v čerpaní z fondov EÚ kľúčové. Ak budeme s prípravami meškať napr. rok, prídeme až o 50 percent z hodnoty peňazí na investíciách.

Teda na projektoch, kde sú investičné peniaze, hovoríme o premárnenej príležitost niekoľkých miliárd eur. Už teraz sme pre pomalé tempo príprav ministertva pani Remišovej prišli o niekoľko miliárd. Z programového obdobia 2014-2020 nám ostáva dočerpať signifikantná čiastka, ktorá už dávno mala byť zakontrahovaná v zmluvách o nenávratný finančný príspevok, mali byť ukončené verejné obstarávania a projekty zrealizované,“ hovorí.

Rastislav Trnka kandiduje na post predsedu Košického samosprávneho kraja s podporou strán KDH a Aliancia-Szövetség.