Majiteľ nitrianskej eseročky S.N.A.I.L. Peter Máčik nemá rád štátne sviatky ani dni pracovného pokoja. Nie a priori. Len vtedy, keď vyjdú na pracovný deň.
V tom momente sa pre neho stávajú nákladovou položkou. Keďže tieto dni musí preplácať zamestnancom povinne zo zákona, hovorí im dodatočné zdanenie podnikateľskej sféry.
Paralely s vynútenými daňami sa nevzdáva napriek tomu, že peniaze za sviatky neodvádza štátu, ale na účty dvadsiatky vlastných zamestnancov. Jeden sviatok v pracovný deň ho stojí zhruba tridsaťtisíc korún.
Slovensko patrí v počte sviatkov k lídrom v EÚ. V tohtoročnom kalendári pripadlo zo šestnástich sviatkov a dní pracovného pokoja (ak sa započíta aj veľkonočná nedeľa) trinásť na iný ako víkendový deň. O tri viac ako vlani.
Zákonník práce sa pritom tvári, že počas takéhoto voľna je pracovný deň ako každý iný. A túto predstavu vnucuje i podnikateľom. Zamestnancom priznáva nárok na mzdu, aj keď sú doma a nič neprodukujú. To je aj prípad firmy P. Máčika.
Distribučná spoločnosť cez voľné dni toho veľa robiť nemôže, vysvetľuje podnikateľ a pridáva návrhy na riešenie. Počet štátnych sviatkov znížiť. Alebo ich zachovať a zrušiť povinnosť preplácať počas nich mzdu. Prípadne ich ponechať aj s dôsledkami. Teda štátne sviatky nech oddychujúcim prepláca štát a cirkevné cirkev. Nie zamestnávatelia.
Sviatky nie sú dane.
Sviatky nie sú dane, odvody, neprehľadné zákony ani zbytočná byrokracia. V podnikateľských kruhoch nijako osobitne nerezonujú a zďaleka netrápia všetkých. Ponosy sa ozývajú sporadicky, i keď opakovane.
Najčastejšie ich vytrvalí kritici vypointujú argumentom, že preplácanie vysokého počtu sviatkov znevýhodňuje slovenské firmy na medzinárodnom trhu. Zvyšuje mzdové náklady a znižuje konkurencieschopnosť.
Sťažujú sa firmy, v ktorých sa počas sviatkov prevádzka preruší, ale i také, kde sa robí. Či už v rovnakom tempe ako v bežný pracovný deň alebo na polovičný plyn. Koncentrujú sa hlavne v priemysle, obchode, doprave, reštauračných a iných servisných službách, i v zdravotníctve.
Aj ich dôvod na nespokojnosť si možno prečítať v jednom paragrafe Zákonníka práce. Píše sa v ňom, že ak zamestnanec cez sviatok pracuje, patrí mu mzdové zvýhodnenie.
Inými slovami, zamestnávateľ mu musí okrem mzdy vyplatiť príplatok vo výške minimálne polovice jeho priemerného zárobku. Výnimka sú vedúci pracovníci, s ktorými sa možno dohodnúť a príplatky za sviatok zarátať do mesačnej mzdy.
Ekonomickí analytici berú sťažnosti biznismenov s rezervou. Krotia ich a pripomínajú, že v súťaži so západnými konkurentmi môžu ťažiť z podstatne lacnejšej pracovnej sily.
Aj po započítaní vyšších mzdových nákladov cez sviatky. „Sme za čo najmenej sviatkov, najlepšie len za jeden a to Deň daňovej slobody,“ vraví s nádychom recesie výkonný riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren.
Za vážnu prekážku pre biznis nepovažujú sviatky ani na ministerstve práce. K novele Zákonníka práce, ktorá by preplácanie sviatkov podnikateľom zvýhodnila, sa neschyľuje. Podľa hovorcu rezortu Martina Danka je zákonník dostatočne flexibilný a propodnikateľský.
Tvrdí, že táto téma nebola predmetom debaty ani pri veľkej novele pracovného kódexu za ministra Ľudovíta Kaníka pred tromi rokmi. Nespokojným podnikateľom dáva do pozornosti pracovné právo v Česku. Stanovuje mzdové zvýhodnenie počas sviatku na sto percent priemernej mzdy zamestnanca. Teda na dvojnásobok toho, čo prikazuje slovenský Zákonník práce.
Snahu získať názor ministerstva kultúry, ktoré zastrešuje zákon o štátnych sviatkoch, TREND vzdal. Hovorcu ani tlačové oddelenie toto ministerstvo nemá. Po polhodine intenzívnej telefonickej komunikácie s rôznymi úradníkmi sa nedozvedel ani len to, ktorá sekcia či odbor má sviatky na starosti. Nieto ešte stanovisko, čo si o nich rezort myslí.
- Dosah na ekonomiku
Podobne ako pátranie po problémoch, ktoré spôsobujú štátne sviatky podnikateľom, skončilo sa aj skúmanie ich vplyvu na výkonnosť ekonomiky. Isté je, že keby ich bolo menej, ekonomický rast by bol vyšší. No len v roku, keď by sa zrušili, a v miere, ktorá by bola zanedbateľná. Na odhad strateného HDP si analytici netrúfajú. Aj Štatistický úrad SR pri prepočte HDP na jeden deň preratúva produkciu iba počtom dní. Od sviatkov odhliada.
Prepočty „sviatočnej produkcie“ komplikuje nielen to, že viaceré podniky počas dní pracovného pokoja fungujú v nepretržitej prevádzke a vyrábajú. A cestovný ruch, reštaurácie či obchody môžu zo sviatkov len ťažiť. Výpočet komplikujú aj odvetvia, ktoré sa riadia sezónnymi vplyvmi a sviatky do úvahy ani brať nemôžu. Ako príklad poslúži poľnohospodárstvo, kde sa seje či žne bez ohľadu na pamätné dni.
Podobne je na tom stavebníctvo. Ešte ťažšie je odhadnúť vplyv na čiernu prácu. Len podľa hrubého odhadu, na ktorý si trúfli analytici TREND Analyses, možno predpokladať, že v jeden sviatočný deň je produkcia na Slovensku na zhruba tretinovej úrovni oproti bežnému pracovnému dňu. Ak by sa niektorý zrušil, najviac by profitovala doprava, obchody, ktoré sviatky „dodržiavajú“, a priemyselné firmy, ktoré počas voľna stopnú výrobu. Samozrejme, ak by mali na dodatočnú produkciu odbyt.
Aj – aj.
Dušan Rajčan je živnostník a v Starej Kremničke podniká v oblasti drevovýroby. Väčšinu produkcie vyváža. Ak náhodou nefinišuje s objednávkou, cez sviatky počas pracovného týždňa majú jeho zamestnanci voľno. Podobne ako P. Máčik, aj on im za ne platí priemernú mzdu s veľkou nevôľou.
Vraví, že nadšení nie sú ani jeho biznis partneri a známi – podnikatelia. „Páni poslanci si vymyslia a odsúhlasia nejaký sviatok, no platiť to musí podnikateľ. Nech sú tie dni voľné, ale bez mzdovej kompenzácie,“ pridáva návrh stredoslovenský podnikateľ.
No tak, ako existujú nepriatelia sviatkov, sú aj spokojné firmy. Napríklad v maloobchode. Finančný riaditeľ reťazca Billa Eduard Vrábel sa na sviatky nesťažuje a žiadny problém v nich nevidí. Je pravda, tvrdí, že zamestnancom musíme platiť viac. Ale často to kompenzujú vyššie tržby. Ľudia majú vo voľných dňoch spravidla viac času na nákupy a minú viac peňazí. Takže sa to v konečnom súčte vyplatí.
Neskôr.
Jednoznačnú odpoveď na otázku, aký vážny problém predstavujú sviatky pre väčšie firmy, manažéri nedávajú. S podobným výsledkom sa skončilo pátranie v podnikateľských združeniach.
Ani tie o tejto téme nerozprávajú rečou jedného kmeňa. Podnikateľská aliancia Slovenska sviatky a ich dosah na firmy za hlavnú agendu momentálne nepovažuje. Výkonný riaditeľ aliancie Róbert Kičina si ani nevedel spomenúť, kedy naposledy začul nejakého člena o tom rozprávať.
Medzi aktuálne priority nepatria sviatky ani v Republikovej únii zamestnávateľov. Oficiálne zatiaľ so štátnymi inštitúciami nerokovala, priznáva hovorca Martin Hošták. No nie je to úplne cudzia téma. „Týmto problémom sme sa zaoberali, a to v rámci kontextu problematiky rastu ekonomiky, produktivity práce a podobne,“ spomína si M. Hošták.
Odvtedy v tom má najväčšie slovenské združenie zamestnávateľov jasno. Zníženie počtu sviatkov alebo ich prekvalifikovanie na pamätné dni by podnikateľom pomohlo. Jasné je aj to, že zrušenie sviatku je citlivá spoločenská a politická otázka.
M. Hošták napriek tomu naznačuje, že na stôl sa táto agenda dostane „v rámci komplexného riešenia pracovnoprávnej legislatívy“. No predtým majú lobisti z únie zamestnávateľov dôležitejšiu robotu.
Chcú presvedčiť budúcu vládu, aby znížila daňové a odvodové zaťaženie, zreformovala sociálny systém a zaviedla odvodový bonus. Viac ako sviatky ich v pracovnej legislatíve vyrušuje minimálna mzda. Tú by Republiková únia zamestnávateľov najradšej okamžite zrušila.
Spomedzi firemných organizácií vystupuje najkritickejšie Klub 500. Zastrešuje niektoré fabriky s viac ako päťsto zamestnancami, no pri debate o vplyve sviatkov bráni celý priemysel a dokonca hospodárstvo.
Obzvlášť podniky s nepretržitou prevádzkou. Tie cez sviatky nemajú na výber, technologické zariadenia robotníkom vydýchnuť nedajú. Výrobné linky sa preto nezastavujú a zamestnanci sa pri nich otáčajú rovnako svižne ako po iné dni.
Ani len odhad.
Dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni sa zmeny striedajú predovšetkým v odnožiach ťažkého priemyslu. Tajomník Klubu 500 Marek Lukáčik spomína hutnícky a ťažobný priemysel, celulózovo-papierenský, gumárenský, chemický, sklársky i strojársky.
Býva pravidlom, zdôrazňuje, že aj podstatná časť podnikov z ľahkého priemyslu, ako sú potravinári alebo nábytkári, pracuje nepretržite. Objednávky im oddychovať nedovolia. Nepretržitú prevádzku majú nemocnice, hoci zdravotníci počas víkendov a sviatkov prepínajú na nižší výkonnostný stupeň.
K počtu, koľko z takmer dvoch miliónov zamestnancov a dvestotisíc podnikateľov bez zamestnancov v slovenskom hospodárstve počas sviatkov neoddychuje, sa TREND nedopátral. Na odhad si netrúfli v únii zamestnávateľov ani v Klube 500. Analytici sa takisto bránili konkrétnym číslam, na tie im chýbajú náročnejšie analýzy.
- Sviatky a Zákonník práce
- Štátne sviatky a dni pracovného pokoja vymenúva zákon o štátnych sviatkoch.
- Čo znamenajú pre zamestnávateľov a zamestnancov, určuje Zákonník práce.
- Sviatky, ktoré vyjdú na pracovný deň, sa preplácajú dvojako, podľa toho, či je zamestnanec odmeňovaný mesačnou alebo hodinovou mzdou.
- Pri mesačnej mzde sa sviatok považuje za odpracovaný deň, zamestnanec tak dostáva nekrátenú mesačnú mzdu. Pri hodinovej mzde mu patrí náhradu za ušlú mzdu vo výške jeho priemerného zárobku za počet hodín, ktoré mal odrobiť počas daného dňa.
- Ak zamestnanec počas sviatku pracuje, má právny nárok na najmenej päťdesiat percent príplatku ku mzde.
- Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.
- S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok.
- Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.
Ilustračné foto – Profimedia.cz
