Na prísľuby typu „Pomáha rásť“, „Posilňuje imunitný systém“, či „Pomáha pri tráviacich ťažkostiach“ sa Európska únia rozhodla posvietiť nariadením, ktoré by malo zabrániť falošným sľubom výrobcov. Nariadenie je v platnosti od roku 2007 a spadá do kompetencie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Podľa neho je pravdivosť tvrdení o zdravotných prínosoch potravín dôležité klinicky dokázať.

Hoci už rok musia také tvrdenia výrobcov prechádzať schvaľovacím procesom EÚ, účinky látok obsiahnutých v potravinách sú posudzované izolovane – jednotlivo. Nejde teda o komplexný rozbor výrobku. Na trhu tak údajné zdravotné prínosy sprevádzajú aj také kontroverzné produkty ako sú energetické nápoje.

Z viac ako 40 000 predložených reklamných sloganov posunula EFSA do procesu posudzovania približne 4600. Z nich doposiaľ prehodnotila 2500. Výsledkom bolo zistenie, že iba každý desiaty reklamný slogan zodpovedal vedecky dokázaným zdravotným účinkom, čo znamená, že 90 percent predložených sloganov bolo zavádzaním spotrebiteľa.

Na nedodržiavanie nariadení EÚ výrobcami dlhodobo upozorňuje európska nezisková organizácia Foodwatch. Každoročne usporadúva anketu Goldener Windbeutel (v preklade Zlatý veterník) založenú na internetovom hlasovaní spotrebiteľov, ktorí rozhodujú o najväčších klamstvách výrobcov v reklamných kampaniach a na obaloch potravín.

Najväčšie reklamné klamstvá výrobcov potravín

Zdroj: Foodwatch

V roku 2013 obsadil prvé miesto nealkoholický nápoj Capri-Sonne od spoločnosti WILD s agresívnym športovým a školským marketingom, ktorý sa so sloganom „Cool for school“ zameriaval na deti. Printová reklama pomarančového nápoja vyvolala v Nemecku hnev kvôli sloganu „100 % natürlich”, v preklade „100-percentne prirodzený/prírodný“, vzbudzujúci mylný dojem 100-percentného obsahu ovocnej zložky.

Podľa slov výrobcu slogan vyjadruje „princíp prirodzenosti“. Spoločnosť na obale nápoja uvádza použitie siedmich percent pomarančovej šťavy z pomarančového koncentrátu, päť percent citrónovej šťavy z citrónového koncentrátu, glukózovo-fruktózový sirup, antioxidant kyselinu askorbovú a pridané arómy. Hlavnú zložku predstavuje pitná voda a cukor. Obal výrobku je navyše vyrobený z hliníka, nepovažovaný práve za ekologický.

Najväčšie reklamné klamstvá výrobcov potravín

Zdroj: Foodwatch

Za najväčšie reklamné klamstvo bola v roku 2012 zvolená kampaň instantných ovocných čajov HiPP - ovocie, lesné ovocie a jablko-medovka. Hlasovalo za ňu takmer 130 000 spotrebiteľov. Výrobca odporúčal podávať granulovaný nápoj batoľatám po ukončení dvanásteho mesiaca, pritom 200-mililitrová šálka čaju obsahovala asi dva a pol kocky cukru.

Na negatívne ocenenie reagovala značka Hipp pozastavením predaja kontroverzných čajov, no zavádzanie spotrebiteľov výživovými tvrdeniami na obale presladených nápojov si nepriznala. Stiahnutie výrobkov z trhu odôvodnili presilou ohovárania nad reklamným úsilím. Minulý rok však Foodwatch odhalil, že Hipp vyrába podobný presladený čaj pod značkou Bebivita, ktorú vlastní jej dcérska spoločnosť.

Najväčšie reklamné klamstvá výrobcov potravín

Zdroj: Foodwatch

V roku 2011 vyhrali anketu mliečne rezy od spoločnosti Ferrero. Obsahovali totiž 60 percent tuku a cukru a podľa organizácie Foodwatch boli nezdravšie ako rez čokoládovo-šľahačkovej torty.

Ferrero propagovalo produkty s podporou prominentných športových tvárí ako „ľahkú desiatu“. Rodičia detí tak boli v snahe ponúknuť deťom „zdravú“ alternatívu sladkostí výrobcom zavádzaní. Negatívna reklama však spoločnosti veľmi neuškodila, pre Ferrero sú mliečne rezy veľkým komerčným úspechom.

Nejde o prvý prípad protestov spotrebiteľov proti klamlivej reklame menovanej spoločnosti. Ferrero v minulosti pobúrilo spotrebiteľov sloganom „extra porcia mlieka“ v reklame na Kinder čokoládu. Po kritických reakciách spoločnosť zmenila slogan na „Najkrajšie obdobie nášho života“.

Najväčšie reklamné klamstvá výrobcov potravín

Zdroj: Foodwatch

Aj v roku 2010 „bodoval“ mliečny výrobok - 37,5 percenta z viac ako 80 000 hlasujúcich spotrebiteľov hlasovalo za nápoj Monte od spoločnosti Zott. Foodwatch označil etiketu produktu za klamlivú „od A po Zott". Výrobca propagoval mliečny nápoj ako zdravú desiatu a označil ho za ideálneho spoločníka detí do školy alebo na voľný čas. Výrobok pritom okrem prídavných látok a aróm obsahoval v prepočte 8 kociek cukru, čo je viac ako má rovnaké množstvo Coca-Coly. Počtom kalórií sa Monte vyrovnalo nápoju Fanta.

Bavorská mliekareň Zott sľúbila po vyhlásení nápoja za najväčší reklamnú lož upraviť zloženie výrobku a propagovať nápoj transparentnejšie a zrozumiteľnejšie. Od výrobcu sa očakávalo, že prestane produkt propagovať ako zdravú desiatu. V novej kampani, ktorá vznikla pol roka po vyhláseniach firmy, už spoločnosť prestala cieliť reklamu na deti a so sloganom „Nový vzhľad, staré posolstvo“ sa zamerala na takzvaných mladých dospelákov. Do kampane nasadila známeho nemeckého futbalistu a 8 kociek cukru naplánovala zredukovať na 7, ktorým by sa nápoj vyrovnal Coca-Cole.

Najväčšie reklamné klamstvá výrobcov potravín

Zdroj: Foodwatch

Suverénnym víťazom ankety v roku 2009 sa stal jogurtový nápoj Actimel od Danone, ktorý sa v reklame vydával za účinný produkt pri predchádzaní nachladnutiu. Firma označila ocenenie za cielené zneistenie spotrebiteľa a odvolala sa na 30 vedeckých štúdií, ktoré mali preukázať ochranné účinky produktu. Podľa organizácie Foodwatch Actimel nedokázal posilniť imunitu lepšie ako bežný jogurt bez pridaných chemických látok, zato bol však štyrikrát drahší a dvakrát sladší.

Pravdivosť zdravotného tvrdenia spoločnosti Danone, podľa ktorého mal Actimel pomáhať pri zažívacích ťažkostiach, vylúčila EFSA. Na predloženie sloganu o posilnení imunitného systému k posúdeniu si už koncern netrúfol.

Knorr opäť na koberčeku

Medzi kandidátmi na tohtoročný Zlatý veterník je dehydrovaná kuracia polievka značky Knorr od spoločnosti Unilever, ktorá podľa Foodwatch obsahuje namiesto mäsa jedno percento lacného kuracieho tuku. S reklamným tvrdením „bez prídavných látok zvýrazňujúcich chuť“, teda bez glutamanov, vytvára dojem výnimočnej kvality.

Produkt však obsahuje výťažok z kvasníc, ktorý obsahuje prírodný glutaman. Kvasnicový extrakt je v potravinárskych kódexoch považovaný za bežnú prísadu, nemusí sa v zložení označovať ako "éčko" a de iure nie je zvýrazňovačom chuti. To bol dôvod, pre ktorý v minulosti spotrebiteľské stredisko v Sasku (Verbraucherzentrale Sachsen) prehralo súdny spor so spoločnosťou Unilever kvôli bujónu značky Knorr.

Foodwatch je nezisková organizácia odhaľujúca praktiky potravinárskeho priemyslu, ktoré poškodzujú záujmy spotrebiteľov. Má 25 tisíc členov a podporovateľov, ktorí Foodwatch financujú svojimi príspevkami. Organizáciu v roku 2002 založil bývalý riaditeľ Greenpeace Thilo Bode. V súčasnosti má pobočky v Berlíne a Amsterdame. Jej cieľom je vybudovať silnú organizáciu zastúpenú vo všetkých hlavných členských štátoch EÚ, ktorá by poskytovala spotrebiteľom priestor na predkladanie pripomienok v európskych legislatívnych procesoch. Organizácia pravidelne informuje o svojich aktivitách na internetovej stránke www.foodwatch.org.