Nie všetky nemecké regióny vykazujú rovnakú ekonomickú silu. Dokazuje to správa výskumnej a poradenskej firmy Prognos, o ktorej informuje týždenník Der Spiegel.

Prognos realizuje prieskum hospodárskych vyhliadok každé tri roky a podrobuje mu všetkých 400 mestských a krajinských okresov. Sleduje pritom 29 indikátorov popisujúcich konkurencieschopnosť, intenzitu inovácií, situáciu na pracovnom trhu, demografiu, sociálne podmienky a úroveň blahobytu.

Mníchovský región premiantom, sasko-anhaltské mestá rebríček uzatvárajú

Správa, nazvaná „Atlas budúcnosti“ referuje, že najlepšie sú na tom juhonemecké regióny, na čele s krajinským okresom Mníchov, v tesnom závese s Erlangenom a mestom Mníchov, ktoré je zároveň mestským okresom. Jediným mestským okresom severného Nemecka v prvej desiatke je Wolfsbug, sídlo automobilky Volkswagen.

Na konci rebríčka sa umiestnil okres Mansfeld Südharz v Sasku-Anhaltsku, len o stupienok vyššie je Stendal a oveľa lepšie neskončil ani Prignitz v Brandenbursku. Hoci vo všeobecnosti platí, že západné regióny sú spravidla ekonomicky silnejšie ako tie východné, na konci rebrička sa umiestnila aj trojica západonemeckých miest – Pirmasens (Porýnie-Falcko), Gelsenkirchen a Oberhausen (Severné Porýnie-Vestfálsko).

Inovatívny biznis na východe chýba

Jedným z dôvodov, prečo je na tom východné Nemecko horšie ako západné, je podľa správy fakt, že západné regióny sa v porovnaní s tými východnými sústreďujú oveľa viac na inovatívny priemysel. Až štvrtina západonemeckých regiónov sa špecializuje na odvetvia budúcnosti, poväčšine južné oblasti. Naopak, východonemecké regióny vo všeobecnosti viac trpia na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, klesajúci počet obyvateľov, starnúce obyvateľstvo či nízke príjmy. Ekonomicky ich brzdí tiež to, že sa orientujú na staré priemyselné odvetvia a k tomu všetkému treba prirátať dôsledky koronakrízy. Aj na východe sa však nájdu svetlé výnimky, ku ktorým patrí napríklad mesto Jena (24. priečka).

Inovácie a spájanie ako nástroje

Orientácia na inovácie je podľa správy hlavnou zbraňou proti dôsledkom koronakrízy, pretože skracuje dobu potrebnú na zotavenie hospodárstva. Výhody takéhoto nastavenia pociťujú ekonomicky silné regióny, ku ktorým patria metropoly Hamburg, Kolín a Mníchov, avšak aj menšie mestá, ako sú spomínaný Erlangen, ďalej Darmstadt, Jena alebo Münster. K ďalším účinným nástrojom podľa výskumníkov patrí spájanie veľkomiest s ich okolím do metropolitných oblastí, ako vidíme v prípade Berlína, Frankfurtu nad Mohanom, Stuttgartu, Mníchova, metropolitnej oblasti pozdĺž Rýna (Rhein-Schiene) či norimbersko-erlangenskej metropolitnej oblasti.

Nové tendencie

Napriek tomu, že metropoly sú silnými hráčmi, Prognos si všíma tiež slabnúcu tendenciu sústrediť všetky významné hospodárske aktivity vo veľkomestách. Hlavnými dôvodmi sú stiesnenosť na obmedzenej ploche aglomerácií, nedostatok bytov, dopravné kolapsy či sociálne konflikty. Spomínaný trend sa ukazuje pri viacerých regiónoch mimo metropolitných oblastí, tzv. regiónoch „druhej vlny“, ktorým štúdia priznáva výrazný potenciál. Patrí sem napríklad Münstersko, Emsland, Mainské Fransko a Donau-Iller.

Ďalšie dôležité správy

PK 25 archív Essenbach - Na archívnej snímke z 3. marca 2022 jadrová elektráreň Isar 2 pri obci Essenbach v južnom Bavorsku. Nemecko spĺňa podmienky na to, aby odložilo na neskôr zatvorenie posledných troch svojich jadrových elektrární, ktoré mali byť pôvodne vypnuté k 31. decembru, keďže sa počas nadchádzajúcej zimy pripravuje na nedostatok plynu. FOTO TASR/AP

FILE - The nuclear power plant (NPP) Isar 2 is pictured in Essenbach, Germany, Thursday, March 3, 2022. Rising concern over the impact
Neprehliadnite

Nemecko má „obrovskú zodpovednosť“ za energetickú krízu, vyhlásil šéf francúzskeho zväzu