Ak si myslíte, že morská soľ je zdravšia ako kuchynská, sadli ste na lep výrobcom. Obe majú rovnakú nutričnú hodnotu a podobné zloženie, obsahujú zlúčeninu sodíka a chlóru. Rozdiely sú najmä v textúre spôsobené predovšetkým technikou ťažby. Aj kuchynská soľ pochádza z mora, i keď milióny rokov vyschnutého. Získava sa zo soľnej panvy rozbíjaním alebo lúhovaním vrtmi z povrchu.

Morská soľ vzniká odparovaním zo soľných jazier. Výrobcovia ju často vyzdvihujú kvôli obsahu minerálov a stopových prvkov. Tie si však, vrátane svojej prirodzenej podoby, zachováva iba vtedy, ak ju výrobca nerafinuje. Pripravte sa, že za takúto soľ v obchodoch zaplatíte aj päťdesiatnásobok ceny kuchynskej.

Ak si investíciu do nerafinovanej morskej soli nemôžete dovoliť, nezúfajte, o veľa neprichádzate. Obsiahnuté množstvo minerálov je natoľko zanedbateľné, že ho ľahko možno získať aj z rýb, orieškov a zelených druhov zeleniny.

Prírodná morská soľ zaostáva za kuchynskou v obsahu jódu. Ľudia, ktorí sa vyhýbajú jodidovanej kuchynskej soli, by si mali denný prísun jódu zabezpečiť z potravín, v ktorých sa prirodzene vyskytuje - v morských rybách, mlieku, vajciach, ale aj niektorých druhoch zeleniny, ovocia a byliniek. Prípadne siahnuť po jodidovanej morskej soli obohatenej napríklad o morské riasy.

Soľte s rozumom

Kuchynská soľ sa jodiduje od roku 1922 ako prevencia pred strumou – ochorením z nedostatku jódu. Odporúčaná denná dávka jódu u dospelého človeka sa pohybuje od 150 až do 300 mikrogramov na deň. Čajová lyžička jodidovanej soli obsahuje asi 175 až 245 mikrogramov jódu. Tak ako v prípade cukru, aj pri soli teda platí, že ju treba konzumovať s mierou.

Okrem protihrudkujúcich látok zvyknú výrobcovia pridávať do kuchynskej soli aj fluorid. Konzumáciou fluoridovanej kuchynskej soli si možno doplniť odporúčanú dennú dávku fluoridu, ktorá u dospelého človeka predstavuje zhruba 3 až 4 miligramy. Prirodzene sa vyskytuje vo vode a v potravinách ako sú ryby a čaj.

Kuchári alebo gazdinky niekedy uprednostňujú pred stolovou soľou morskú soľ či rôzne exotické druhy soli kvôli textúre. Sú omnoho hrubšie a ako posýpka na krehkom pečive pôsobia efektnejšie.

V teste solí exotické druhy pohoreli

Na exotické druhy soli, medzi ktoré patrí aj modrá - takzvaná perzská soľ, lákajú výrobcovia výrokmi ako „prírodne čistá" alebo „nedotknutá". No práve v takej soli našiel nemecký spotrebiteľský časopis Stiftung Warentest farbivo, ktoré v potravinách nemá čo hľadať. Na to, že za exotický kúsok zaplatíte aj stonásobne vyššiu cenu v porovnaní s kuchynskou, to nie je príliš lichotivé vysvedčenie.

V teste 36 solí udelil známku „nevyhovujúci" aj iným druhom exotických solí ako je napríklad ružová himalájska, ktorá získava zafarbenie vďaka oxidu železa a minerálnym látkam. Na tie výrobcovia himalájskej soli radi upozorňujú. Ako však ukázali výsledky testu, treba ich brať s rezervou. Stiftung Warentest usvedčil viacerých výrobcov zo zavádzania vysokým množstvom propagovaných látok.V jednom z výrobkov odhalil iba zlomok z 80 minerálov a stopových prvkov.