Migrantov je veľa, záujemcov málo. Slovensko by malo prijať viac, tvrdí EÚ

„Nedosiahli sa celkové číslo. To číslo je nižšie zhruba o osem tisíc,“ povedal český zástupca na schôdzi Milan Chovanec novinárom v Bruseli. Pripomenul, že štáty EÚ naopak sľúbili, že prijmú asi o dvetisíc ľudí viac než pôvodne predpokladaných 20-tisíc.

Krajiny so svojimi sľubmi na dobrovoľné premiestňovanie žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka sa dostali k číslu 32 256. V programe na premiestnenie utečencov z táborov mimo EÚ je číslo 22 504, prispeli však aj krajiny mimo EÚ, ktoré sú v schengenskom priestore, teda Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.

Chýbajúcich necelých osem tisíc miest bude luxemburské predsedníctvo hľadať do konca roka v krajinách ako je Poľsko, Španielsko, ale aj Slovensko, od ktorých sa čakal vyšší príspevok.

Podľa eurokomisára pre vnútro Dimitrisa Avramopulosa je jasné, že krajiny EÚ musia dodržať svoje záväzky deklarované na summite EÚ v júni.

Luxemburský minister zahraničia Jean Asselborn pred novinármi naznačil, že pre niektoré štáty bude jednoduchšie nájsť riešenie až v období po voľbách. Napríklad v Španielsku sú parlamentné voľby naplánované na koniec roka. Dnes ponúknutá čísla J. Asselborn označil v niektorých prípadoch za sklamanie a niekedy až za „trápne“.

„Mrzí ma, že sa to nestalo už dnes, ale je to významný krok dopredu,“ poznamenal eurokomisár. Chápe vraj vnútropolitickú situáciu v rôznych členských krajinách, solidarita by ale nemala byť len prázdnym slovom. Dobrovoľný prístup je podľa J. Avramopulosa ťažké presadiť a v minulosti vždy zlyhal.

Komisia práve preto tento rok prišla s návrhom riešenia vo forme záväzných kvót, ktorý však summit EÚ odmietol. Ešte tento rok však podľa J. Avramopulosa príde s alternatívou, ako podobné krízy a potrebu premiestňovať utečencov vnútri únie systémovo riešiť v budúcnosti.

Maďarsko, ktoré neponúklo nič, je samo vo veľmi špecifickej situácii, pretože táto krajina má sama s nelegálnou migráciou veľké problémy a zachytáva tisíce ľudí.

Ekonomickí migranti pôjdu preč, sľubuje EÚ

Členské krajiny EÚ na konci júna odmietli návrh Európskej komisie na povinné rozdelenie 40-tisíc osôb, ktoré veľmi pravdepodobne majú nárok na medzinárodnú ochranu a sú teraz v Taliansku a Grécku.

Únijné krajiny sa ale zároveň dohodli, že zodpovedajúci počet si v nasledujúcich dvoch rokoch rozdelia na dobrovoľnom základe. Česko následne na neformálnom ministerskom rokovaní začiatkom mesiaca ponúklo 1 100 miest, napríklad Nemecko cez 10-tisíc, Francúzsko cez 6 700. Niekoľko ďalších krajín ale so žiadnym prísľubom neprišlo a luxemburské predsedníctvo EÚ od tej doby o veci intenzívne rokuje.

Presuny sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú týkať občanov zo Sýrie, Eritrey a možno tiež Iračanov a Somálčanov. Komisár J. Avramopulos ale zdôraznil, že EÚ nejde o národnosť, ale o dôvody, ktoré ľudia majú.

Diplomati opakovane zdôrazňujú, že takzvaní „ekonomickí“ migranti napríklad z Afriky v azylovom konaní neuspejú a EÚ má záujem ich čo najrýchlejšie vrátiť.

Záväzky krajín tak, ako ich štáty EÚ ponúkli na rokovaní ministrov vnútra EÚ: