Presný postup do konca júla vyriešia ministri vnútra krajín EÚ. Slovensko, Česká republika a ďalšie krajiny vystupovali na nočnom rokovaní proti pôvodnému návrhu Európskej komisie na povinné prerozdelenie rovnakého počtu ľudí podľa vopred určených kvót a nakoniec sa im tento postoj podarilo presadiť, uviedol po rokovaní český premiér Bohuslav Sobotka.

„Vybojovali sme veľkú bitku, s úspechom, pretože sa nám podarilo udržať princíp dobrovoľnosti ... Bude na jednotlivých členských štátoch, aby prišli so svojimi návrhmi,“ povedal šéf českej vlády s tým, že o žiadnych konkrétnych počtoch zatiaľ nebola reč.

Podľa neho boli rokovania veľmi komplikované a išlo o „bitku o princípy“. „Podarilo sa nám presadiť princíp nutnosti konsenzu, bolo by nešťastné, keby sa krajiny v tejto veci prehlasovali,“ dodal premiér.

Deliť sa budú aj tí, ktorí nie sú v Európe

Nemecká kancelárka Angela Merkelová na svojej tlačovej konferencii pripomenula, že riešenie sa bude týkať celkovo 60-tisíc osôb. Okrem oných 40-tisíc osôb, ktoré sa zdržujú v Taliansku a Grécku, prijmú krajiny únie tiež 20-tisíc osôb s nárokom na medzinárodnú ochranu, ktoré sa ale teraz nachádzajú mimo európskeho územia.

„Migranti, ktorí nemajú právo na pobyt v EÚ, musia byť vrátení,“ zdôraznil predseda únijných summitov Donald Tusk. Odpoveď únie na migračnú krízu je totiž širšia. Únia okrem rozdeľovania migrantov rieši tiež spoluprácu s tretími krajinami či aktívne zásahy proti pašerákom ľudí.

Francúzsky prezident François Hollande pred novinármi zdôrazňoval ďalšie aspekty európskej odpovede na migračné vlnu. Je podľa neho potrebné lepšie spolupracovať s krajinami, z ktorých ľudia na cestu do Európy vyrážajú. Pripomenul tiež plánovanú európsku operáciu proti pašerákom ľudí. EÚ sa rozhodla zriadiť miesta, kde budú v Taliansku a Grécku a prípadne v Maďarsku migranti zaregistrovaní, aby mohli byť potom ľahko identifikovaní ako azylanti alebo ekonomickí migranti.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý v noci utrpel porážku, keď summit nakoniec odmietol návrh jeho tímu na povinné kvóty, na rannej tlačovej konferencii vyhlásil, že dôležitejší než povinný či dobrovoľný prístup je fakt, že krajina si potrebný počet utečencov skutočne rozdelí. Ilúzie vraj nikdy nemal. „Som rád, že summit dohodol niečo, čo má zmysel,“ uviedol s tým, že členské krajiny súhlasili so základom návrhu komisie. V najbližších troch týždňoch sa podľa neho na rokovaní ministrov vnútra ukáže, ako bude mechanizmus presne vyzerať.

Podľa Donalda Tuska by sa aj bez povinných kvót mal zámer podariť. „Všetky členské krajiny deklarovali svoju účasť pomerne optimistickým spôsobom. Diskusia bola o tom, či dobrovoľne alebo regulovanejším spôsobom,“ poznamenal s tým, že potrebné číslo sa podarí naplniť. Prispieť sa podľa neho rozhodli všetky členské krajiny, výnimku by mohli mať Maďarsko a Bulharsko, ktoré majú s migračnou vlnou vlastné problémy.

Hádali sa s talianskym premiérom

Sedemhodinová debata na summite, ktorý sa začal vo štvrtok večer, bola podľa dostupných informácií miestami veľmi napätá. Diplomati mimo záznam uvádzajú, že premiéri krajín višegrádskej skupiny, ale aj ďalších východoeurópskych štátov sa dostali do ostrého stretu predovšetkým so svojím talianskym kolegom Matteom Renzim, ktorý im vyčítal nedostatok solidarity.

„Tie výčitky absolútne neboli na mieste. Sme pripravení byť solidárni, sme pripravení zdieľať zodpovednosť, bremeno. Išlo o to, či ubránime princíp dobrovoľnosti,“ povedal k tomu B. Sobotka. Matteo Renzi po rokovaní dohodu EÚ ocenil, ale zdôraznil, že ide len o prvý krok a nie konečné riešenie.

Rozdiely v názoroch, napríklad medzi J.-C. Junckerom a D. Tuskom, predseda komisie po rokovaní zľahčoval s tým, že novinári by nemali veľkú váhu prikladať únikom informácií z rokovania. „Konflikt medzi nami je číra abstrakcia, nie sme samovrahovia,“ dodal k tomu D. Tusk.

J.-C. Juncker ale pripustil, že niektorým členským krajinám sa nepáčil postup komisie, ktorá vo svojich návrhoch nerešpektovala plne závery aprílového mimoriadneho summitu k migrácii.