Európa robí všetko pre to, aby naplnila svoje ambiciózne klimatické ciele. Solárna energia sa stala ukážkovým príkladom energetickej transformácie. Pod povrchom ale ukrýva temné tajomstvo – európske systémy sú až znepokojivo závislé od Číny.
Ako upozornili spravodajské agentúry, dominancia v oblasti čistých technológií dáva Pekingu strategickú výhodu. Ten by ju mohol ľahko zneužiť a použiť v čase geopolitických kríz ako zbraň.
Výrazná časť európskych solárnych systémov je totiž pripojená k diaľkovým platformám spravovanými čínskymi firmami a prevádzkovanými na čínskych serveroch. Peking vďaka nim dokáže z pohodlia domova európske energetické systémy odstaviť alebo nad nimi prevziať kontrolu. K dispozícii tak má skvelý vyjednávací nástroj.

Ak chce Únia predísť výpadkom, musí postaviť novú kostru energetiky
Agentúra Reuters nedávno informovala, že na amerických solárnych farmách sa našli čínske „vypínače smrti“. Išlo o mobilné rádiá, ktorými možno vypínať zariadenia na diaľku. Nachádzali sa vo vnútri solárnych meničov z dielne nemenovaných čínskych spoločností.
Úlohou týchto komponentov je premieňať solárnu elektrinu do formy, ktorú môže využívať širšia sieť. Ich narušenie by dalo Pekingu možnosť vyvolať v Európe výpadky elektriny. Objav obzvlášť znepokojil niekoľkých britských politikov, ktorí vyzvali britského ministra energetiky, aby „okamžite pozastavil“ zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, kým sa nepreskúma, či v ohrození nie sú aj britské solárne elektrárne.
Kontinent otvára oči
Európa si konečne začína všímať, akú hrozbu pre kybernetickú bezpečnosť predstavujú čínske fotovoltické meniče. Európska rada pre výrobu solárnej energie (ESMC) už navrhla obmedziť rizikovým dodávateľom prístup k energetickým systémom. Predložila aj myšlienku vytvoriť na úrovni EÚ súbor nástrojov pre solárne meniče, ktorý by sa inšpiroval bezpečnostným rámcom pre 5G siete. Cieľom je riešiť zraniteľnosť meničov pripojených k sieti. Kritici argumentujú, že zákaz čínskych komponentov by zvýšil náklady a narušil dodávateľské reťazce, keďže európske alternatívy sú o 30 až 50 percent drahšie.

Panely pribúdajú. Globálna expanzia solárnej energie bude pokračovať
Naliehavosť situácie pramení z výraznej závislosti Európy od čínskeho solárneho vybavenia. Až 95 percent solárnych modulov a vyše 80 percent meničov pochádza z Číny. Aj z globálneho hľadiska sú najväčšími dodávateľmi práve čínske firmy, menovite Huawei, Sungrow a Ginlong Solis.
Huawei a Sungrow disponujú vzdialeným prístupom k obrovskej časti európskej solárnej kapacity. Tento podiel možno prirovnať k výkonu 200 jadrových elektrární. Správa organizácie SolarPower Europe varuje, že kybernetický útok na čo i len malú časť tejto meničovej kapacity by mohol destabilizovať celú európsku sieť.
Rozporuplný prístup
Európsky solárny sektor je plný paradoxov. Prvým z príkladov je podľa expertky Eriky Langerovej postoj k firme Huawei, ktorú z výstavby sietí 5G vylúčili mnohé európske krajiny. Dôvodom boli práve obavy o národnú bezpečnosť. Pokiaľ ide o budovanie energetickej štruktúry, sú jej technológie priam vítané. Odborníci varujú, že povoliť firme, ktorá bola v oblasti telekomunikácií označená za hrozbu, vybudovať digitálnu kostru pre prechod na čistú energiu, je zahrávanie sa s ohňom.
Litva sa v apríli 2024 stala prvou krajinou EÚ, ktorá Číne v rámci obnoviteľných zdrojov energie výslovne zakázala diaľkový prístup a kontrolu nad digitálnymi systémami. Zvyšok Európy zatiaľ radšej odvracia zrak a solárnu energiu stále vníma ako nástroj energetickej transformácie bez strategických následkov.
Druhý paradox podľa E. Langerovej krásne ilustruje Česká republika. Tá vylúčila čínske firmy z jadrového sektora, pričom ako dôvod uviedla obavy o národnú bezpečnosť. Vôbec sa napríklad nesmeli zúčastniť tendra na výstavbu nových reaktorov v elektrárni Dukovany, poukázala expertka.
Zároveň však Česko nainštalovalo vyše 3,5 gigawattov solárnej kapacity, ktorú z veľkej časti spravuje cez čínske vzdialené platformy. To, čo sa deje u susedov, je celoeurópskym trendom. Krajiny zvyšujú solárne kapacity, no len máloktorá skúma, kto ich v skutočnosti kontroluje. E. Langerová varovala, že hoci tieto zdroje energie možno považovať za súčasť kritickej infraštruktúry, ešte stále na ne nevzťahujú strategické a regulačné rámce, ktoré by takýmto systémom zodpovedali.
Ďalšie dôležité správy
