Dane sa budú opäť zvyšovať a štát získa od ľudí a firiem opäť stovky miliónov eur navyše. S troškou cynizmu by sa dalo povedať, že roky krízy Slovákov naučili, že keď sa chcú mať v budúcnosti dobre, musia sa uskromniť a viac platiť do spoločnej kasy. Taká bola aspoň doterajšia rétorika, ktorá sa pri vysokých deficitoch verejných financií, prudkom náraste zadlženia štátu, dala aspoň z časti teoreticky akceptovať.

Ak nám ale dnes Peter Kažimír spieva rovnakú pesničku, nemusíte byť ekonóm, aby ste rozumeli, že vás chce len uchlácholiť silne znejúcimi rečami. V skutočnosti zahmlieva fakt, že ako minister financií si svoju prácu minimálne posledné tri roky mohol robiť omnoho lepšie.

Nemiestny vtip

Ministerstvo financií plánuje viacero zmien. Od znovuzavedenia dane z dividend namiesto nezmyselného a v konečnom dôsledku nespravodlivého zdravotného odvodu, cez pokračovanie a zdvojnásobnenie mimoriadneho odvodu pre regulované subjekty, až po vyššie zdanenie cigariet.

Ako upozornil riaditeľ INEKO Peter Goliaš, v roku 2019 si štát týmito opatreniami príde na pol miliardu eur navyše. Pre nižšiu daň z príjmu pre firmy a zrušenie už spomínaného zdravotného odvodu z dividend získa nakoniec „len“ okolo 330 miliónov eur. Otázkou zostáva prečo.

V roku 2013 ministerstvo financií predpokladalo, že na daniach a odvodoch získa v roku 2016 o takmer dva a pol miliardy eur menej, ako vyzerá realita. A napriek tomu štát nebol schopný znižovať deficit podľa plánu. Namiesto toho vidíme, ako nám minister financií hovorí vážnym hlasom o potrebe vyšších daní, pretože chce znižovať deficit, s ktorým za posledné tri roky neurobil de facto nič. To platí aj pri štátnom dlhu, ktorého pohyby smerom nadol, nestoja ani za zmienku.

Mimochodom, vyrovnaný rozpočet sme mali mať už v roku 2010. Ešte pred voľbami platilo, že to bude rok 2018 a po voľbách je to už rok 2020.

Nech sa Peter Kažimír nehnevá, ale v čase, keď sa do kasy doslova lejú peniaze z rýchlejšieho rastu ekonomiky a silnejšieho trhu práce, v čase, keď jeho vlastní analytici nestíhajú aktualizovať daňové prognózy a v čase, keď už vieme posúdiť, ako to s ozdravovaním verejných financií naozaj myslí, je jeho požiadavka na vyššie dane výsmechom pre každého jedného daňovníka v tejto krajine.

Chýba koncepcia

Z posledných desiatich rokov je osem ministrom financií človek zo Smeru. Peter Kažimír osobne bol štátnym tajomníkom na rezorte počas prvej vlády Roberta Fica, v druhej sa stal ministrom, ktorým je dodnes. Keď nastupoval na post ministra, sľuboval iný spôsob riadenia verejných financií, ako tomu bolo za Jána Počiatka.

Môžu mať mnohí výhrady ako, ale nemožno mu uprieť, že pokračoval v upratovaní verejných financií, ktoré začal v roku 2010 Ivan Mikloš. Po jeho prvom roku konsolidácie nastalo veľké ticho. V tejto fáze môžeme už hovoriť nie o riadení ale len o údržbe.

Smutné na celej daňovej politike Smeru je, že nemá ani hlavu ani pätu. Zdaňuje sa tu mimoriadnymi odvodmi istá časť firiem, pričom malo ísť o dočasnú záležitosť. Zavádzajú sa licencie, ktoré sa potom majú rušiť. Zvyšuje sa daň z príjmu pre firmy, ktorá sa následne rok po roku znižuje. Zvyšuje sa daň na tabakové výrobky bez toho, aby viac peňazí smerovalo na prevenciu a liečbu pľúcnych chorôb z fajčenia. Predáva sa tu politika proti silným a bohatým, pritom tí platia smiešne dane, v hodnote nákupu v hypermarkete, za svoje luxusné nehnuteľnosti.

Áno, zdaňovanie dividend má v tomto kontexte zmysel, pretože prináša do systému, kde je práca oproti kapitálu enormne zaťažená, aspoň malú mieru spravodlivosti. Ale podobné opatrenia, ktoré by naznačovali aspoň nejakú koncepciu, sa hľadajú veľmi ťažko.

Kto tomu uverí

Nebohý ekonóm a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Martin Filko dokázal nie raz svojimi argumentmi presvedčiť aj neoliberála o správnosti platenia vyšších daní. Tvrdil, že bez silného štátu, nemôžu fungovať základné služby (zdravotníctvo, školstvo, atď.), ktoré by mal dostať každý v tejto krajine bez ohľadu na to, do akej príjmovej skupiny patrí.

Mal pravdu. Lenže politika, ktorú nám ukazuje Smer, nedokázala presvedčiť aj napriek tomu, že špajzu mal plnú. V zdravotníctve sa začínajú diať zmeny až na tlak verejnej mienky, v školstve detto a stále nie sú jasné výsledky. Sociálne dávky sa za posledné roky výnimočne nezvyšovali, ak vôbec. Minister financií s ťažko uveriteľnými dôvodmi pre zvyšovanie daní robí medvediu službu. Pretože podkopáva dôveru tých ľudí (a nie je ich málo), ktorí veria, že silný štát a ním poskytované služby sú spravodlivejšie ako od súkromníka, na ktorého cenníky nemusí mať každý.

Veľmi nedôveryhodne zo strany rezortu financií pritom pôsobí aj novinka, ktorou chce docieliť, aby štátny rozpočet mohol počítať s príjmami vyššími, ako hovorí aktuálna prognóza analytikov. Ak sa tak stane, pôjde o návrat do doby, keď sa rozpočet písal na kolene. Návrh už kritizovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Aj preto vyslovená verejná podpora Petra Kažimíra projektu Hodnota za peniaze (autori Martin Filko, Ľudovít Ódor, Štefan Kišš) vyznieva rozpačito. Pointou reformy je rozhodovanie sa na základe dát a faktov namiesto emócii. Čo ani zďaleka nie vždy sedí s tým, ako minister hospodári a aj chce hospodáriť s verejnými financiami do budúcna.

Hanba alebo uznanie

Po chodbách ministerstva sa už dlhšie šepká, že Peter Kažimír by privítal presun do európskych štruktúr. Malo by byť aj v jeho záujme, zanechať po sebe výsledky, za ktoré sa nebude musieť hanbiť, ale naopak, za ktoré si zaslúži dlhodobé uznanie.