Katastrálne úrady sú roky terčom nespokojnosti. A pribúda takých nespokojencov, ktorí od štátu za ich chyby pýtajú peniaze.

Požiadavky o náhradu škody za 1,5 miliardy korún spolu presahujú štvorročný rozpočet katastrálnych úradov. Na druhej strane pochádzajú od necelej tridsiatky žiadateľov, prevažne podnikateľov. V niektorých prípadoch poškodení skúšajú, „čo to dá“.

Napríklad bratislavské družstvo Biofond International si škodu ocenilo približne na 450 miliónov korún. Správca konkurznej podstaty MEZ Michalovce chce odškodné 86 miliónov korún. Tieto žiadosti za zhromažďujú na Úrade geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR, ktorý od začiatku tohto roka správy katastrov priamo riadi.

V troch prípadoch už okresné súdy úrad zaviazali, aby zaplatil. V jednom prípade ho to vlani stálo 22 miliónov korún, o ďalších ešte rozhodujú vyššie odvolacie súdy.

Chyby v zápisoch

Spoločným menovateľom vymáhania škôd sú chyby v zápisoch do katastra. A tých je na úradoch dosť. Podľa údajov vlády SR majú ich databázy až 35-percentnú chybovosť. Väčšina chýb má starú históriu a vyplýva z nedôsledných zápisov v jednotlivých okresoch. Spory sa však týkajú predovšetkým nových chýb úradníkov, najmä po roku 1996.

Právnik ÚGKK SR Pavol Valuška upozorňuje, že omyly nemožno posudzovať rovnakým metrom. Podľa neho sa „nedá úplne vylúčiť, že štátny orgán rozhodne nezákonne. Pracovník si nevšimne maličkosť, ktorá sa neskôr ukáže ako podstatná.“

Vyskytujú sa však aj úmyselné chyby. Napríklad v spore, v ktorom už ÚGKK SR zaplatil škodu, pracovníčka katastra nerešpektovala rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici. Nechcela totiž zapísať návrh na vklad nehnuteľnosti, na ktorú si daňový úrad zriadil záložné právo. Súd dal za pravdu vkladateľovi, ale zamestnankyňa katastra to nerešpektovala.

Žiadosti o náhradu škody vyplývajú aj z nejednoznačnosti zákonov. Najkomplikovanejšie prípady sú také, kde do zápisu v katastri vstupuje záložné právo, exekúcia alebo konkurzné konanie. Poškodené sa preto cítia napríklad banky alebo správcovia konkurznej podstaty.

Podľa P. Valušku sa stáva, že ani právnici sa niekedy nevedia zhodnúť na jednotnom výklade zákona. Zamestnanec správy katastra, ktorej chýba základné materiálne vybavenie či právnická literatúra, to má ešte ťažšie. „V takýchto situáciách sa musí rozhodnúť sám a až na súde sa ukáže, že nepostupoval správne,“ vysvetľuje.

Administratívna chyba

Žiadosti o náhradu škody sa rozšírili po roku 1996. Vtedy sa podľa nového územno-správneho členenia stali katastre súčasťou okresných úradov. ÚGKK SR ich mohol usmerňovať len metodicky, ale nemal priamy vplyv na ich činnosť.

Právnik Pavol Valuška: Nedá úplne vylúči, že štátny orgán rozhodne nezákonne.V kombinácii s návalom žiadostí o vklady, nedostatkom peňazí a s tým, že vtedajší priami nadriadení, šéfovia okresov, činnosti katastrov nerozumeli, sa množili aj chybné rozhodnutia. Od začiatku tohto roka sú katastre späť pod priamym riadením ÚGKK SR. „Keď komunikujeme s nadriadenými, aspoň vedia, o čom hovoríme,“ pochvaľovala si zmenu v júni tohto roka riaditeľka Správy katastra Bratislava II Eva Mariányová.

Vládny kabinet investoval v tomto roku na odstránenie sklzov činnosti katastrov dodatočných 46 miliónov korún. Časové manko sa postupne znižuje, ale všetky úrady ešte nedodržiavajú 30-dňovú lehotu na zápis. Tento najväčší nedostatok v ich činnosti sa však paradoxne zatiaľ nestal predmetom žiadostí o náhradu škody. Pritom aj nedodržanie lehoty sa považuje za nesprávny úradný postup.

Problém s poistkou

Zamestnanci katastrov sú proti škodám, ktoré môžu spôsobiť pri výkone povolania, poistení. Podľa Zákonníka práce ich finančná spoluzodpovednosť za škodu spôsobenú z nedbanlivosti môže dosiahnuť trojnásobok ich priemerného mesačného zárobku.

Situáciu skomplikoval zákon o štátnej službe. Ten totiž hovorí o tom, že zamestnanec je povinný nahradiť skutočnú spôsobenú škodu. ÚGKK SR preto požiadal o vyjadrenie autora zákona – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa jeho stanoviska sa treba riadiť Zákonníkom práce.

„No kompetenciou ministerstva nie je vykladať zákony,“ upozorňuje P. Valuška. V praxi mali zamestnanci katastrov problémy pri uzatváraní, prípadne predlžovaní poistiek.

Odlišnosti oproti Zákonníku práce si uvedomuje aj napríklad Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, v ktorej sa štátni a verejní zamestnanci môžu poistiť. Ako povedala hovorkyňa poisťovne Lucia Bombošová, náhrada škody sa môže pohybovať medzi troj- až dvadsaťnásobkom služobného platu v závislosti od dojednanej poistnej sumy, ktorá predstavuje hornú hranicu plnenia poisťovne. „Spoluúčasť poisteného sa nezmenila a dosahuje desať percent na každej poistnej udalosti,“ dodáva L. Bombošová.

Foto – Milan Illík, Miro Nôta