Predstavte si, že namiesto supermarketu či reštaurácie si niečo pod zub vyberiete z najbližšieho kontajnera. Pre mnohých odporná predstava, pre niekoho životný štýl. Ten má aj svoje pomenovanie – dumpster diving.

Pred pár rokmi si ho vyskúšal Lukáš Zajac, keď pracoval na Islande. „Ak by som zostal žiť na Islande dlhšie, viem si predstaviť, že by som takto fungoval dodnes. Samozrejme, na vyberanie kontajnerov supermarketov som nebol odkázaný, pretože som mal prácu,“ vraví pre TREND.sk.

Na lovenie jedla ho nahovoril jeden Angličan, ktorý z koša priniesol jogurty, ovocie, zeleninu. Na pohľad boli tieto potraviny bezchybné, na obale však bol dátum spotreby daného dňa.

Pri dumspter divingu sa teda neloví z klasického komunálneho odpadu. Hypermarkety majú samostatné kontajnery na bioodpad, kde končí ovocie a zelenina, chlieb a iné potraviny, ktorý uplynul dátum spotreby, čo však neznamená, že potraviny sú nutne pokazené. V smetných košoch reťazcov sa teda ukrýva (aj) strava, ktorá by sa dala bez problémov ešte konzumovať. Nebyť toho, že odpadový kajšmen... fajnšmeker príde do sporu s vlastníkom pozemku alebo vlastníkom nádoby na odpad.

Jedlo z kontajnera som jedol denne. Nikdy mi nebolo zle

Široká ponuka kontajnera za hypermarketom Zdroj: cista-alternativa.cz

Z koša dobroty a iné prekvapenia

Počiatočná zvedavosť Lukáša Zajaca sa zmenila na hobby. Kombinácia adrenalínu z „niečo ilegálneho“ a snaha ušetriť mu zmenila pohľad na udržateľnejší život, ktorému sa prieči nadprodukcia a vyhadzovanie funkčných tovarov. Ako tvrdí, vyberaním smetiakov ušetril asi 70 percent nákladov, ktoré by inak minul v obchode.

„Uvedomil si, že by som bez väčších problémov dokázal takto žiť bez návštevy potravín. Jedli sme dokonca jedlá, ktoré by sme s priateľkou asi nikdy neboli kúpili - avokádo a exotické ovocie, rôzne dobroty a prekvapenia,“ popisuje svoj experiment mladý Slovák.

Kvalita jedla v košoch môže byť do istého momentu porovnateľná s tým, čo nakupujúci nájdu na pulte so zľavneným tovarom (samozrejme, s výnimkou mäsa a mliečnych výrobkov a to najmä v letných mesiacoch). L. Zajac hovorí, že nikdy nemal žiadne žalúdočné problémy.

Po návrate na Slovensko síce „potápanie“ v odpadkoch párkrát zopakoval, ale už to nepraktizuje. Dôvod nie je v kvalite jedla, ale skôr v postoji spoločnosti. Na Islande, Spojených štátoch alebo Škandinávii ak človek nerobí niečo, čo vyslovene škodí spoločnosti, je každému viac-menej jedno, aký spôsob života si zvolil, hovorí L. Zajac.

U nás sa hľadanie jedla v odpadkoch stále považuje za najspodnejšiu priečku v spoločenskom rebríčku a stav, od ktorého niet cesty späť.

„U nás sa ľudia ináč pozerajú na akúkoľvek inakosť a spoločnosť je odmietavá alebo aspoň veľmi podozrievavá voči všetkému, čo má na sebe nálepku alternatívnosti a vymedzuje sa predstavám o normálnom spôsobe života,“ opísal svoje skúsenosti L. Zajac.

Jedlo z kontajnera som jedol denne. Nikdy mi nebolo zle

Dumpster diving v praxi Zdroj: barfblog.com

Freeganstvo ako životný štýl

Na plytvanie sa snažia upozorniť aj freeganské združenia. Ide o ľudí, ktorí sa snažia zháňať jedlo zdarma a nekonzumujú mäso, vajcia a mliečne výrobky. Tieto skupiny, akou je napríklad Food not Bombs (Jedlo namiesto bômb) sú aktívne od 80. rokov vo vyspelých krajinách ako Nemecko, USA, severské krajiny, ale aj Česko.

Na Slovensku fungovala od roku 1999 skupina aktivistov Food Not Bombs Bratislava s istými obmenami členov zrejme až do vlaňajška. Ich web je už vyše roka neaktualizovaný, na e-maily nik neodpovedá a telefonický kontakt je neaktuálny.

Skupina aktivistov varila každú nedeľu na Hlavnej stanici v Bratislave vegetariánske jedlá, ktoré boli určené pre bezdomovcov.

„V čase nekonečného konzumu, nadprodukcie, celosvetového napätia a obrovských výdavkov na armádu varíme a rozdávame jedlo zdarma ľuďom v núdzi a upozorňujeme tak na príčiny a súvislosti negatívnych javov našej spoločnosti,“ napísal pred dvoma rokmi bloger a člen združenia Robert Mihály.

Freegani: Nepodliehame stereotypom

Združenie je oveľa aktívnejšie v susednom Česku. Má zastúpenie v dvanástich mestách a pomerne rozšírenú enklávu ľudí, ktorí sa hrabaním v koši vyžívajú.

Od klasických bezdomovcov ich spoznáte pomerne jednoducho. Sú väčšinou čistí (aj keď často neoholení) a o dôvodoch svojho správania radi presviedčajú ľudí natoľko, až možno dostanete aj vy chuť na uhorku z koša.

Patrí medzi ne napríklad právnička Ligy lidských prav Zuzana Candigliota alebo kedysi aktívny Josef Maňák, ktorý rozhovor pre TREND.sk odmietol s tým, že sa o túto tému prestal zaujímať a s médiami komunikuje len na témy ohľadom vegánstva a spirituality.

Právnička tvrdí, že potraviny, konkrétne ovocie a zelenina, sú v kontajneroch niekedy v lepšom stave, ako ich ľudia kupujú zo supermarketu. Keď ju pred pár rokmi oslovila Česká televize, povedala, že za svoj aktivizmus sa nehanbí, „skôr naopak, príde mi to výnimočné v tom zmysle, že na rozdiel od väčšiny ľudí nepodlieham stereotypom, že tie kontajnery sú niečo fuj.“

Niekoľkokrát prišla do práce s čerstvou kontajnerovou zeleninou. Jej kolegovia sa najprv zdráhali, ale potom si to vzali a chutilo im. „Čudovali sa, ako takú krásnu brokolicu vôbec mohol niekto vyhodiť,“ dodala.

Freeganstvo je forma svojského životného štýlu namiereného proti konzumu, ktorý na problém upozorňuje, ale určite nie je riešením pre vyspelú spoločnosť, ktorá už zabudla, čo znamená byť hladný a jedlo hľadať.

Freegani neplytvajú zbytočne, sú sebestační a z tohto postoja sa im oveľa ľahšie kritizuje „skazená“ spoločnosť. Pravda, aj oni vo veľkej miere využívajú výhody vyprodukovaných potravín. Keby každý žil ako freegan, neboli by supermarkety ani kontajnery, z ktorých by si aktivisti mohli jedlo brať. 

Otvorené tajomstvo

Základ freeganstva tvorí sebestačnosť a najlepším spôsobom, ako ju zabezpečiť, je vlastné pestovanie. V lete preto Freegani zbierajú rôzne plodiny alebo ich pestujú, v zime a najmä uprostred veľkomesta sa veľa vypestovať či pozbierať nedá, a preto sa robí prieskum smetných košov.

Freegani sú presvedčení, že jedlo nepatrí supermarketom, ale krajine, z ktorej vyrástlo. Supermarkety sa preto majú o prebytky spravodlivo rozdeliť s chudobnejšími, a nie ich vyhadzovať.

Na lov vyhodeného jedla vyrážajú väčšinou, keď je tma. Hoci chodia len na miesta, kde sú kontajnery voľne prístupné, majú obavy, aby ich obchody kvôli ich častým návštevám nezačali zamykať. Niektoré tak už robia ostnatými plotmi.

„Hypermarkety a reštaurácie u nás musia takéto jedlo zlikvidovať. V Bratislave je neverejné tajomstvo, že niekde to vyhodia do otvorených kontajnerov, ktoré sú na rampe a jednoducho časť jedla do rána zmizne. Nezamykajú ich a vedia, že tam chodia,“ vraví pre TREND.sk zdroj z prostredia potravinárov, ktorý nechcel byť menovaný.

Keď nejde o kvalitu, ale cenu

Téme sa venuje aj film nemeckého režiséra Valentina Thurna „Taste the Waste“ (Ochutnajte odpad). Každý Nemec vyhodí do smetiaka ročne potraviny v hodnote 235 eur, v celej Európe môže ísť o desiatky miliárd.

A práve v tom je paradox doby: V skutočnosti bežnému spotrebiteľovi až tak nejde o kvalitu, ale o nízku cenu.

„Nároční sme, len čo sa týka cien. Tie by mali byť, čo najnižšie. Čo vďaka priemyselnej výrobe jedla funguje. Zároveň to ale spôsobilo, že ľudia o potravinách už dnes nič nevedia. Nedokážu určiť, čo je dobré a čo zlé, a tak sa rozhodujú len na základe vizuálneho vzhľadu. Následky sú zrejmé: siahneme len po perfektne červenom jablku a ovocie s vonkajšími nedostatkami skončí v odpade,“ povedal V. Thurn pre nemecký ekonomický magazín Focus.

Pohľad do amerického plytvania ponúkol aj dokument Dive! od režiséra Jeremyho Seiferta, ktorý našiel vo freeganstve záľubu. Na svetových festivaloch jeho film dostal 21 ocenení. Na to, prečo ľudia plytvajú potravinami, má jasné vysvetlenie. 

„Narodili sme sa v dobe neporovnateľného prebytku, ktorý sa šíri v celej spoločnosti. Sme krajina, ktorá na jedného obyvateľa skonzumuje najviac potravín a zároveň najviac nimi plytvá,“ povedal v jednom z rozhovorov.

Podľa analýzy Natural resources defense council Američania neskonzumujú až 40 percent jedla, ktoré vyprodukovali. Ak by sa plytvanie jedlom znížilo len o 15 percent, dokázali by nasýtiť každý rok 25 miliónov Američanov (každý šiesty Američan je závislý od takzvaných potravinových lístkoch, ktoré sú určené pre chudobných). Každý rok štvorčlenná rodina údajne vyhodí do koša potraviny za 2 275 dolárov.

Ako plytvanie vyzerá na Slovensku?

Na plytvanie potravinami vlani upozornila OSN, ktorá tvrdí, že každý rok sa na celom svete vyhodí 1,3 miliardy ton jedla, čo je tretina vyrobených potravín.

V rámci EÚ je to 89 miliónov ton, v prepočte tak bežný Európan vyhodí do koša ročne 179 kilogramov. S plytvaním má obrovský problém aj Slovensko. Ročne podľa OSN vyhodíme do kontajnerov 900-tisíc ton potravín, teda 0,44 kilogramu denne.

Podľa Európskej komisie hypermarkety, reštaurácie a domácnosti plytvajú až polovicou potravín, ktoré im dovezú - buď sa takýmto potravinám skončí lehota spotreby či minimálna lehota trvanlivosti, alebo ich reťazce jednoducho nepredajú (príkladom sú chleby alebo rožky na konci dňa).

Práve v tomto je podľa Potravinárskej komory Slovensku ukážkovým príkladom. Komora dlhodobo navrhuje, aby sa povolil aj predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti za presne stanovených podmienok. Mohlo by sa tým znížiť množstvo vyhodených potravín, tvrdí šéfka komory Jarmila Halgašová.

Náklady spojené s likvidáciou starších potravín sú vysoké a premietajú sa aj do cien potravín na pultoch. Ak by boli nižšie alebo dokonca žiadne, mohli by ceny potravín v obchodoch – teoreticky - klesnúť.

S lehotou aj bez

Legislatíva umožňuje potraviny označovať potraviny troma spôsobmi. Prvou kategóriou sú potraviny, ktoré v označení nemusia mať uvedený žiaden dátum. Ide napríklad o cukor v pevnom stave, soľ, žuvačky alebo alkohol. Potraviny, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze (označené „spotrebujte do“), sa spravidla uvádzajú aj s podmienkami skladovania. Potraviny podliehajúce rýchlej skaze, ako napríklad čerstvé mäso, sa po uplynutí uvedeného dátumu nesmú konzumovať. Spotrebiteľ by si mohol vážne ohroziť svoje zdravie a predaj po uplynutí uvedeného dátumu je zakázaný.

Poslednou skupinou sú potraviny, ktoré sú označené slovami „dátum minimálnej trvanlivosti“ v spojení s dátumom. Takto označené potraviny by si mali zachovať kvalitatívne parametre pri správnom skladovaní a neporušenom obale počas celého uvedeného obdobia.

Po uplynutí uvedeného dátumu spotrebiteľovi nehrozí riziko poškodenia alebo ohrozenia zdravia po skonzumovaní potraviny. Preto je predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti vo väčšine členských štátov EÚ povolený. „Žiaľ, na Slovensku je predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nielen zakázaný, ale za jeho porušenie sa udeľuje pokuta v najvyššej sadzbe,“ vraví J. Halgašová. Pritom v nižšej sadzbe pokút je napríklad použitie nepovolenej prídavnej látky, čo môže oveľa vážnejšie ohroziť zdravie človeka.

Keď prísne zákony zväzujú ruky

Reťazce nechcú poskytnúť detailnejšie informácie o likvidácii potravín a ich nákladoch. Niektoré reťazce priznali, že ide o desiatky ton potravín ročne.

„Likvidácia prebieha dohodnutým spôsobom. Je vykonávaná v súlade so zákonom, prostredníctvom zmluvných partnerov, na základe vzájomnej dohody, ktorú nemôžeme bližšie konkretizovať,“ reagoval podpredseda predstavenstva COOP Jednota Martin Katriak.

Obchodníci v susednom Česku nemajú natoľko zviazané ruky. Legislatíva umožňuje legálne fungovanie predajní s expirovanými potravinami, musí sa ale dbať na to, ako je na ich tovare označená doba spotreby. Ak je na obale výrobku „spotrebujte do“ (lehota spotreby), nesmie sa po tomto dátume predávať.

„Zlevněnka“ smeruje na Slovensko

Zákony v Česku však umožnili predávať potraviny po prešvihnutí „dátumu minimálnej trvanlivosti“. Na tejto báze napríklad už od roku 2004 funguje český obchod Levné potraviny. Kým ešte pred desiatimi rokmi predajne s expirovanými potravinami balansovali na hrane zákazníckej nedôvery, v čase krízy sa ich sieť v Česku teší obľube.

Česká zlevněnka by mohla prísť aj na Slovensko. Už dva roky je registrovaná v Obchodnom registri ako eseročka Levnepotraviny sk. „Zatiaľ vám nechceme nič upresniť, pretože konkurencia je silná a v regióne, kam chceme vstúpiť, má najsilnejšie zastúpenie COOP Jednota,“ vraví pre TREND.sk konateľka spoločnosti Hana Havriljaková.

Potraviny chcú u nás predávať tesne pred uplynutím dátumu spotreby, čim sa vyhnú prísnej legislatíve. Obchod bude skupovať nadbytočný tovar priamo od dodávateľov alebo od iných obchodníkov – v momente, keď sa blíži koniec minimálnej lehoty spotreby alebo už lehotu prekročil, respektíve ide o potraviny, ktoré majú poškodené obaly.

Ministerstvo ustúpiť nechce

Zlacnené potraviny predávajú pred koncom dátumu spotreby reťazce aj v súčasnosti. Podmienkou je, aby sa tieto potraviny predávali oddelene od ostatných – zvyčajne na špeciálnych pultoch, kde sú mliečne výrobky alebo pečivo s viac ako 50-percentnou zľavou.

Kaufland poskytol takéto potraviny pre sociálne obchody v Bratislave a spolupracuje s Potravinovou bankou Slovenska. Tesco podľa hovorcu Tomáša Ferenčáka spolupracuje so Slovenskou poľovníckou komorou a so Slobodou zvierat, ktoré tovar so zníženou kvalitou používajú na prikrmovanie lesnej zveri alebo kŕmenie zvierat v útulkoch.

Brusel sa už od roku 2010 vážne zaoberá problematikou plytvania potravinami a navrhuje ambiciózny cieľ znížiť objem potravinového odpadu do roku 2025 o 30 percent. Jednou z možností by bolo aj zmiernenie striktnej legislatívy, nad čím slovenské ministerstvo pôdohospodárstva neuvažuje.

„Doba trvanlivosti potravín stanovená na hranici použiteľnosti potravín a jej ďalšie predlžovanie je už značným rizikom pre konzumenta alebo sú znížené výživové hodnoty potravín. Predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti je veľké riziko a je obtiažne zabezpečiť spôsob garancie respektíve prebranie zodpovednosti za zmenenú kvalitu,“ reagovala hovorkyňa ministerstva.

Aj keby sa zákony zmiernili, najväčší podiel na vzniku plytvania majú podľa údajov ministerstva domácnosti so 42 percentami. Na druhom mieste sú to spracovatelia (39 percent), reštaurácie (14 percent) a až na poslednom mieste je obchod s piatimi percentami.