Už na začiatku rokovania rada riešila, či vôbec môže fungovať a voliť. Ústavnosť voľby v médiách, najprv v TA3 a dnes aj v SME, spochybnil bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Súdna rada totiž nie je kompletná, chýba jeden člen volený za sudcov.

Rada sa napokon zhodla v tom, čo tvrdia viacerí ústavní právnici, že jej činnosť je legitímna. To však neznamená, že sa D. Hudák alebo I. Rumana nepokúsia podať ústavnú sťažnosť.

Švecová ako kompromis

Na zasadnutí Súdnej rady bolo viac divákov ako samotných aktérov. V hľadisku sedeli okrem médií aj zástupcovia mimovládnych organizácií Via Iuris a Aliancie Fair Play, ale aj pozorovatelia z ambasád. Súdna rada rokovala od rána niekoľko hodín.

Daniela Švecová bola od začiatku vnímaná ako kompromisná kandidátka. Súhlasne sa o nej vyjadrovali nominanti Smeru-SD v Súdnej rade aj prezidenta Andreja Kisku.

Vo svojom prejave hovorila, že sudcovia by sa nemali deliť na tábory, lebo „delením strácajú energiu.“ Súdom by chcela vrátiť úctu, aká im podľa nej prináleží. Dodala, že sudcovia by mali byť oslovovaní „ctihodnosť“ tak, ako je to v iných krajinách.

Podľa Aliancie Fair Play ušetrila Súdna rada D. Švecovú mnohých kritických otázok. Nepýtala sa jej na kontroverzné odmeny, ktoré dostala na rozdiel od kritikov Š. Harabina a ani na podozrenia z obchádzania elektronickej podateľne na Najvyššom súde, keď bola jeho predsedníčkou.

Člen Súdnej rady Jozef Vozár sa D. Švecovej spýtal na jej spor s novinami, ktoré žaluje a na to, či by sa nechcela mimosúdne dohodnúť, keďže je tento rok „25. výročie Nežnej revolúcie a máme slobodu prejavu.“ Podľa medializovaných informácií sa D. Švecová súdi s Plus 7 dní, lebo ju označili za blízku Š. Harabinovi.

Sudkyňa povedala, že by privítala ospravedlnenie, ale ústretové gesto je ochotná urobiť. Zároveň dodala, že médiá často informácie skresľujú a nemala by sa v nich objavovať kritika rozsudkov, lebo súdne rozhodnutia sa „nemajú kritizovať, ale plniť.“ Neskôr sa opravila, že jej ide o neprimeranú kritiku.

Zhovievaví k Hudákovi

Každý z kandidátov mal dvadsať minút na svoju prezentáciu. Predtým prečítala predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková zoznam podporovateľov každého z nich. Najdlhší mal Daniel Hudák. Medzi jeho fanúšikmi nechýbal Š. Harabin, ale aj Sudcovská rada Najvyššieho súdu a viacerí kolegovi.

D. Hudák bol štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti prvej vlády Roberta Fica v čase, keď rezortu šéfoval Š. Harabin. Svoje pôsobenie v exekutíve neľutuje, hoci v justícii nebýva zvykom, aby si sudca „odskočil“ do kresla vo vláde. „Minister má byť sudca, pretože pozná problémy,“ hovorí D. Hudák.

Sudca figuruje v kauze Bonnano, o ktorej písal Nový Čas. Zábava slovenskej justičnej špičky v bare nazvanom po slávnom mafiánovi vyvolala pred rokmi pohoršenie politikov a médií. Spolu s ostatnými sudcami a právnikmi teraz D. Hudák žaluje vydavateľa Nového Času.

V jeho prípade ako v jedinom už padol rozsudok. Nový Čas sa mu má ospravedlniť. O výške nemajetkovej ujmy zatiaľ súd nerozhodol. D. Hudák žiada stotisíc eur. Na Bonnano sa pri verejnom vypočutí D. Hudáka nikto z členov Súdnej rady nepýtal.

Samokandidát

Ako posledný vystúpil Ivan Rumana, ktorý sa na funkciu predsedu Najvyššieho súdu navrhol sám. Priznal, že chcel radu provokovať, aby sa zaoberala otázkou, či takáto „samokandidatúra“ je vôbec možná. Zákon totiž jednoznačne neuvádza, či sudca môže kandidatúru podať sám.

I. Rumana tak posilnil špekulácie, ktoré sa po ohlásení jeho kandidatúry začali šíriť v sudcovských kuloároch. A to, že je poistkou, ak by voľba predsedu nedopadla podľa očakávania niektorých kruhov na Najvyššom súde. V prípade, ak by Súdna rada I. Rumanu k voľbe nepripustila, čo sa nestalo, mohol by podať ústavnú sťažnosť.

Aj Súdna rada má predsedníčku

Pred samotnou voľbou predsedu Najvyššieho súdu sa uskutočnilo hlasovanie o šéfke Súdnej rady. Jeho výsledky naznačovali, že medzi členmi nie je dohoda o personálnych otázkach, čo sa neskôr nepotvrdilo.

Na čelo sa dostala sudkyňa Najvyššieho súdu Jana Bajánková, za ktorú nehlasovali odporcovia Š. Harabina. J. Bajánková prešla tesne desiatimi hlasmi, minimálne toľko potrebuje kandidát na zvolenie.