Globálny dlh vzrástol v 1. štvrťroku tohto roka na rekordných 258 biliónov dolárov (226,04 bilióna eur). Uviedol to v najnovšej správe Inštitút medzinárodných financií (Institute of International Finance, IIF), ktorý informoval, že pomer dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) dosiahol rekordných 331 percent.

Výraznejšou mierou sa pod rast globálneho dlhu podpísali podľa IIF priemyselne rozvinuté ekonomiky. Dlh v týchto ekonomikách prevýšil 392 percent HDP, zatiaľ čo v roku 2019 dosiahol 380 percent HDP. Ak sa nepočíta dlh finančného sektora, najvýraznejšie rástol dlh v pomere k HDP v Kanade, vo Francúzsku, v Nórsku a USA. Z celkovej hodnoty dlhu v objeme 185 biliónov dolárov na priemyselne rozvinutých trhoch predstavuje dlh USA približne polovicu.

Na snímke minister financií SR Eduard Heger počas tlačovej konferencie k novele daňového poriadku v Bratislave 11. júna 2020. FOTO TASR - Pavol Zachar
Neprehliadnite

Štát má odkladať bokom nadpríjmy. Ministerstvo financií navrhuje výdavkové limity

V rozvíjajúcich sa ekonomikách sa dlh v pomere k HDP zvýšil v 1. kvartáli na 230 percent HDP z 220 percent HDP v roku 2019. Hodnota dlhu v dolároch však mierne klesla na 72,5 bilióna dolárov, najmä pre pokles hodnoty mien rozvíjajúcich sa ekonomík oproti doláru, dodal IIF.

Dlh Číny naprieč všetkými oblasťami vzrástol v 1. štvrťroku na 318 percent HDP z 302 percent HDP v roku 2019. Približne 60 percentami sa na raste dlhu podieľali spoločnosti mimo finančného sektora.