Globálna kapacita uhoľných elektrární sa vlani zvýšila takmer o jedno percento na 2100 gigawattov (GW). Prispelo k tomu zvýšenie dopytu po elektrine po oživení z pandémie choroby covid-19, vyplýva zo správy, ktorú zverejnila americká ekologická skupina Global Energy Monitor (GEM).

Takmer 200 vo výstavbe

Vedci a aktivisti naliehajú na svet, aby prešiel od uhlia k čistejším zdrojom, ako je solárna a veterná energia, vzhľadom na to, že uhlie pri spaľovaní vypúšťa najviac oxidu uhličitého.

Celkom je v 79 krajinách sveta v prevádzke viac ako 2 400 uhoľných elektrární. Vo výstavbe je ich ďalších viac ako 189.

„Je to nárast o malé číslo," uviedla analytička GEM Flora Champenoisová. „Ale prichádza v čase, keď svet potrebuje dramatický pokles kapacity, nie nárast."

V Číne, ktorá je najväčším svetovým znečisťovateľom klímy, kapacita nových elektrární vzrástla o 25,2 GW. Tento rast takmer vyrovnal uzavretie uhoľných elektrární s kapacitou 25,6 GW vo zvyšku sveta. Čína sľúbila, že jej emisie oxidu uhličitého dosiahnu vrchol pred rokom 2030 a že do roku 2060 bude uhlíkovo neutrálna.

Energetická bezpečnosť

Svet sa ale v poslednom čase zameral hlavne na energetickú bezpečnosť, a to kvôli výpadkom elektriny a geopolitickej neistote od invázie Ruska na Ukrajinu. Krajiny, ako je Nemecko, tiež znovu uvažujú o zvýšení využívania uhlia, aby tak nahradili zemný plyn z Ruska.

Spojené štáty, ktoré sú druhým najväčším producentom emisií oxidu uhličitého, sa na novembrovom rokovaní Organizácie Spojených národov o klíme spolu s ďalšími zhruba 40 krajinami zaviazali, že do konca roku 2022 ukončia medzinárodné financovanie väčšiny projektov využívajúcich fosílne palivá.

Vláda prezidenta Joea Bidena ale možno čoskoro zváži výzvy na udelenie výnimky zo svojich sľubov, pretože situácia na energetických trhoch je napätá kvôli invázii na Ukrajinu, upozornil tento týždeň jeden z predstaviteľov USA.

Kapacita novo budovaných uhoľných elektrární sa však vlani znížila, a to o 13 percent na doterajšie minimum 457 GW. V roku 2020 naopak po prvýkrát od roku 2015 kapacita novo budovaných uhoľných elektrární vzrástla.

Ďalšie dôležité správy

PK 15 Gelsenkirchen - Žena tlačí kočík pred uhoľnou elektrárňou Scholven v Gelsenkirchene v pondelok 28. marca 2022. Elektráreň je v procese prestavby a ako palivo by mala využívať plyn namiesto uhlia. V boji proti klimatickým zmenám je plánom Nemecka ukončenie využívania uhlia, ale v dôsledku závislosti Nemecka na ruskom plyne, rope a uhlí sa diskutuje o jeho odložení. FOTO TASR/AP

A mother pushes a stroller in front of the Scholven coal fired power station, owned by Uniper, in Gelsenkirchen,
Neprehliadnite

Vojenský konflikt na Ukrajine zvyšuje závislosť sveta od uhlia