Druhého apríla prebehol v britskom hlavnom meste dlho očakávaný summit skupiny G20 zameraný na sformulovanie spoločnej odpovede dvoch desiatok najsilnejších ekonomík sveta na prehlbujúcu sa hospodársku krízu. Nadväzoval na novembrové debaty predstaviteľov G20, ktorí si vtedy stanovili tohtoročný aprílový termín na vypracovanie protikrízového programu s celosvetovým dosahom.

Výsledkom takmer päťmesačných príprav expertných tímov je akčný program zhrnutý v deväťstranovom záverečnom komuniké nazvanom Globálny plán obnovy a reformy. Niektoré z jeho dvadsiatich deviatich bodov sa upravovali v poslednej chvíli do kompromisných polôh, ktoré nakoniec uspokojili mnohých, ale nadchli málokoho.

Vysoké sumy

Počiatočné oduševnenie sršalo na tlačových besedách – podľa očakávania – z hostiteľa podujatia Gordona Browna. „Myslím si, že sa vynára nový svetový poriadok na základe novej pokrokovej éry medzinárodnej spolupráce,“ citoval britského ministerského predsedu denník The Daily Telegraph.

G20: Masívny plán s neistým výsledkom

Podľa jeho nadšených slov sa svet zjednotil ako nikdy predtým a skupina G20 sa zaviazala preinvestovať do konca budúceho roka päť biliónov (päťtisíc miliárd) dolárov na podporu rozvoja. Táto suma prevyšuje kúpnu silu prostriedkov vložených do Marshallovho plánu, ktorý po druhej svetovej vojne postavil na nohy západoeurópsku ekonomiku.

Elán premiéra, ktorý je bývalým ministrom financií, však schladil súčasný šéf rezortu Alistair Darling, keď vecne upozornil, že dohodnutý finančný balík nebude všeliekom a jeho účinnosť preverí prax. Závratná suma päť biliónov dolárov sa uvádza v bode šesť záverečného komuniké, zaoberajúcom sa „bezprecedentnou a sústredenou finančnou expanziou, ktorá zachráni alebo vytvorí milióny pracovných príležitostí“.

V bode päť sa spomína 1,1 bilióna dolárov ako celková hodnota programu na oživenie finančníctva, hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Do tejto sumy sa zarátajú položky z viacerých už odobrených a rozbiehajúcich sa stimulačných programov v USA, EÚ a inde vo svete, takže do svetovej ekonomiky sa nebude musieť vlievať až toľko peňazí.

Čierne listiny

Všetkých deväť strán komuniké je prešpikovaných záväzkami reformovať, regulovať a kontrolovať národné a nadnárodné finančné systémy a bankové inštitúcie. Dohľadu sa nevyhnú ani hedgové fondy a ratingové agentúry. Pod lupu medzinárodných dozorných rád sa majú dostať národné regulačné úrady.

Veľký ohlas dostáva medzinárodné úsilie proti daňovým rajom. Krajiny dopúšťajúce ignorovanie medzinárodne záväzných pravidiel transparentnosti finančných transakcií sa ocitnú na čiernych listinách. Hlučnosť kampane proti daňovým oázam vyvoláva dojem, že na právnické alebo na fyzické osoby, ktoré sa tam uchyľujú, sa spúšťa globálny pohon. Dá sa predpokladať, že v hodených sieťach kontrolórov uviaznu malé ryby. Veľké sa budú za pomoci právnikov pokúšať prehrýzť na slobodu a mnohým sa to zrejme podarí.

Honorovanie manažérov

Na pranier prídu manažérske vrstvy, ak si budú udeľovať a vyberať vysoké odmeny v situáciách, keď nimi spravované spoločnosti padnú do červených čísiel. Regulovať sa má výška ich odmien podľa kritérií odradzujúcich od krátkodobých a vysoko riskantných transakcií. Menej, ak vôbec, sa spomínajú ako objekty postihu akcionári korporácií zamestnávajúcich finančných mágov a tešiaci sa z vyčareného zlatého dažďa zhodnotených akcií či dividend.

Motto londýnskeho summitu znelo stabilita – rast – pracovné miesta, čo sú kategórie oslabované prehlbujúcou sa krízou. Tá zvykne destabilizovať politické pomery, na čo niekedy vládnuce garnitúry reagujú povzbudzovaním populistických nálad. Do inštrumentária populistických nástrojov na ventilovanie politickej nespokojnosti patrí zvádzanie viny na vytypované minority. Pre niektoré ľavicovo orientované vlády, ktoré oprašujú čítanky o triednom boji, to môžu byť menšiny manažérov, prípadne burzových maklérov.

Obrat v postavení G20

G20: Masívny plán s neistým výsledkom

Gordon Brown: Sme uprostred bezprecedentnej fiškálnej expanzie, ktorá do konca roka zvýši objem finančnej injekcie do našich ekonomík až na päť biliónov dolárov.

Skupina G20, zahŕňajúca 19 krajín a Európsku úniu, vytvára vyše 85 percent svetového HDP, podieľa sa na 80 percentách svetového obchodu a tvorí asi dve tretiny svetovej populácie. Vznikla iba pred desiatimi rokmi transformáciou iného, početnejšieho zoskupenia.

Až do vlaňajška zaostávala v prestíži a vo vplyve na svetové dianie za elitnou skupinou najsilnejších ekonomík G7, respektíve – s pričleneným Ruskom – G8. Pritom však stúpal jej podiel na globálnom HDP a dvaja z jej členov, Čína a Brazília, sa katapultovali do svetovej desiatky.

Čína vlani podľa hodnotenia CIA World Factbook vytlačila z tretieho miesta Nemecko a stala sa nenahraditeľným hospodárskym partnerom USA, EÚ a Japonska. Po trajektórii do hornej desiatky letí India, tvoriaca s Brazíliou, Ruskom a Čínou kvarteto rýchlo sa rozvíjajúcich veľkých ekonomík známych pod skratkou BRIC.

Kríza, ktorá vlani tvrdo udrela na priemyslový Západ, prinútila v októbri skupinu G8 otvorene pripustiť, že vlastnými silami sa jej neubráni. Bola to prelomová jeseň, keď 15. novembra členovia G20 začali vo Washingtone debatovať o svetovej finančnej kríze ako rovní s rovnými.

Vyspelý Západ vtedy vkladal určité nádeje do rastového potenciálu Číny, Indie a Brazílie ako potenciálneho skupinového ťahúňa svetovej ekonomiky. Predstavitelia týchto nových sebavedomých hospodárskych mocností na jeseň ešte nestrácali sebadôveru ani nádej, že dobiehanie stagnujúceho Západu ešte urýchlia.

Verili, že prehodia výhybky a presmerujú proexportnú štruktúru svojich ekonomík tak, aby sa zameriavala na vnútorný trh, teda na zvyšovanie domácej spotreby. Ťažisko takejto preorientácie je na Číne. Vedenie v Pekingu však muselo začiatkom tohto roka priznať, že takýto transformačný proces potrvá roky. Urýchlenie celého procesu odpútavania by bolo príliš riskantné, neúnosne drahé a sprevádzali by ho hospodársko-politické otrasy.

G20: Masívny plán s neistým výsledkom

Hranice možností G20

To bol jeden z dôvodov, prečo čínska delegácia vystupovala na tohtoročnom davoskom fóre ako neoddeliteľná súčasť globálneho ekonomického spoločenstva, a nie ako emancipujúca sa hospodárska veľmoc. Peking si z toho berie dlhodobé ponaučenie a v súčasnom krízovom prostredí postupuje pragmaticky, teda v prospech globálneho celku a cez neho i seba.

Tento ohľad upokojil na istý čas postavenie amerického dolára ako svetovej rezervnej meny. Peking dal najavo záujem o zámenu dolára za kôš mien alebo za novú zúčtovaciu jednotku či svetovú rezervnú menu v podobe osobitných práv čerpania. No sklonil zatiaľ hlavu a na londýnskom summite túto otázku nepretláčal. Bez Číny ju nemohlo otvorene presadzovať ani Rusko, hoci to jeho prezident Dmitrij Medvedev v polovici marca avizoval.

V zákulisí Čína rokuje s americkými predstaviteľmi o tom, ako naložiť s vyše biliónom (tisícom miliárd) dolárov čínskych menových rezerv a ako pristupovať k nákupu a predaju amerických vládnych dlhopisov. Americký Fed vháňa v rámci stimulačných balíčkov do peňažného obehu enormné množstvá nekrytých dolárov. Väčšinu hromadia americké banky, a keby ich začali náhle púšťať do obehu v priveľkých objemoch, vyvolali by hyperinfláciu. Číne by sa tým znehodnotili dolárové rezervy. Spojené štáty naďalej potrebujú na vykrývanie svojho rozpočtového deficitu čínskych veriteľov a tí vyžadujú plné otvorenie amerického investičného trhu.

Zákulisné rokovania Číňanov s americkými bankovými magnátmi zrejme neboli v čase londýnskeho summitu G20 zavŕšené. Londýnsky summit G20 ich ani nepreberal a z globálnych finančných tém sa zapodieval úlohou a financovaním Medzinárodného menového fondu ako staronového poskytovateľa úverov otriasajúcim sa ekonomikám.

Prejavil sa tak ako užitočný revitalizátor MMF a postaral sa o vytvorenie mechanizmov prvej pomoci pre najohrozenejšie obete krízy. Napriek vznešenej rétorike o rozvoji a zelenej ekonomike však nemá na to, aby vyburcoval americké banky z letargie alebo aby inými podnetmi rozkrútil súkolie svetovej ekonomiky. Ďalšiu príležitosť dostanú lídri G20 na jeseň.

    Obnoviť, reformovať, regulovať
    Poslaním globálneho plánu prijatého na summite G20 je spoločnými silami:
  • obnoviť dôveru, rast a zamestnanosť
  • sfunkčniť finančný systém, aby mohol opäť poskytovať úvery
  • posilniť finančnú reguláciu, aby sa obnovila dôvera
  • financovať a reformovať medzinárodné finančné inštitúcie, aby prekonali túto krízu a vyhli sa budúcim
  • podporovať svetový obchod, investície a v záujme návratu k prosperite odmietať protekcionizmus
  • budovať inkluzívne, zelené a udržateľné hospodárstvo.

Autor je spolupracovník TRENDU.

Ilustrácia - Marián Kamenský