V zdravotníckom biznise sa točí množstvo peňazí, na ktoré si nemocnice, pacienti ani lekári nesiahnu. Vie sa o nich. Vedia o nich lekári, starší aj celkom mladí, lekári odborári, dodávatelia a aj ctihodne sa tváriaci politici. Oficiálne sa o nich nehovorí. Lebo je to neslušné. A z obavy siahnuť na záujmy ľudí, ktorých v budúcnosti môžete potrebovať. Na kšefty je prostredie veľkých štátnych nemocníc ideálne. Minister Ivan Valentovič dnes poukazuje na neziskové organizácie a ich neefektivitu či prechmaty v hospodárení. Prezradiť, ktoré tak robia, nechce. Neziskové nemocnice tiež určite slabo platia lekárov a zdravotné sestry. No po tom, čo začali byť zodpovedné samy za seba, začali predsa len lepšie gazdovať a dlhy stláčať.

Naproti tomu veľké fakultné nemocnice cítia podstatne menšiu zodpovednosť. Ich manažéri vedia, že akokoľvek budú hospodáriť, vždy sa musí „nájsť systém“ na ich financovanie. Ekonomický prehľad I. Valentoviča stačí na to, aby vedel, že vo vláde sa budú musieť vyčleniť peniaze, ktoré pádu veľkých nemocníc zabránia. A tak menej sa hľadí na neekonomické nákupy v desiatkach miliónov korún, na sprostredkovateľské firmy, ktoré dodávajú pre nemocnice napríklad mäso, spriaznené firmy dodávateľov služieb. Bolo to tak za silného Rudolfa Zajaca a je to tak naďalej za chabého Ivana Valentoviča.

Je jasné, prečo existovali obrovské tlaky, aby sa veľké nemocnice nestali akciovými spoločnosťami. Keby boli akciovky, stali by sa obchodnými spoločnosťami, ktoré by sa ako firmy museli začať správať. Dnes je ich gazdovanie zahalené viac pláštikom tajomna a iba ťažko o sebe zverejňujú informácie. Kontrola je v rukách ministerstva zdravotníctva a manažérov nemocníc dosadzovaných s požehnaním koaličných politických strán. S takýmito ľuďmi sa vybraným firmám podniká jedna radosť.

Smer–SD hneď po nástupe do vlády zablokoval prijatie katalógu lekárskych výkonov. Po jeho prijatí by totiž bolo jasnejšie, za čo poisťovne platia. Kto robí aké náročné výkony, ako je pri liečbe úspešný. Zatiaľ žiadne kritériá na Slovensku nie sú. Situácia je neprehľadná a zas to mnohým oficiálnym či neoficiálnym podnikateľským skupinám v zdravotníctve vyhovuje. Ministerstvo zatiaľ nič nerobí, aby situáciu v sprehľadnilo a do systému vrátilo stovky miliónov korún, ktoré voľne vytekajú z nemocníc a ambulancií.

Faktúry bývajú obyčajne nudné čítanie. Najmä ak sa ťažko premieňajú na peniaze. Ale stačí sa začítať do kôpky faktúr z veľkej fakultnej nemocnice a napätie sa hravo vyrovná dobrej detektívke. A stratia sa všetky ilúzie o nezištnom štátnom zdravotníctve, ktorému ide len o pacienta.