Európske krajiny čelia kombinácii slabého rastu, rozpočtových obmedzení, demografického starnutia a rastúcich výdavkov na obranu. V tomto kontexte sa mnohé z nich rozhodli pritiahnuť bohatých jednotlivcov prostredníctvom atraktívnych daňových výhod – výmenou za kapitál, investície a spotrebu.
Jednu z najznámejších daňových schém tzv. flat tax ponúka Taliansko, teda ročnú paušálnu daň z príjmov zo zahraničia vo výške 200-tisíc eur. Výhodu možno využívať až 15 rokov, ak osoba nebola daňovým rezidentom Talianska aspoň deväť z posledných 10 rokov. Ide o schému určenú výlučne pre veľmi majetných, keďže daňový základ je neobmedzený.
„Keď bola paušálna daň len 100-tisíc eur, jeden z mojich klientov mi povedal, že to je presne to, čo každý rok platí svojmu účtovníkovi,“ uviedol poradca David Lesperance pre Euronews Business. „Tu žiadne náklady na daňové plánovanie nemáte.“

Manažéri sa cítia zahltení. Stojí ich to duševné zdravie a globálnu ekonomiku miliardy
Švajčiarsko má podobný systém nazývaný forfait fiscal, no uplatňuje sa len na úzky okruh bohatých cudzincov bez švajčiarskeho občianstva. Daň sa počíta na základe výdavkov jednotlivca – najčastejšie ide o sedemnásobok ročného nájmu alebo hodnoty nehnuteľnosti, no minimálne vo výške 455-tisíc eur. Príjemcovia tohto režimu nemôžu byť zamestnaní ani podnikať vo Švajčiarsku.
Portugalsko po vlnách verejného odporu zrušilo pôvodný non-habitual residency (NHR) režim v roku 2023, následne zaviedlo jeho upravenú verziu pod názvom NHR 2.0. Kým pôvodný režim oslobodzoval dôchodcov od dane z dôchodkov zo zahraničia, nový systém sa zameriava len na vysoko kvalifikovaných odborníkov. Tí môžu 10 rokov využívať 20-percentnú sadzbu dane z príjmu a zľavy na vybrané zahraničné príjmy – no nie z dôchodkov, ktoré už budú zdanené štandardne.
Ďalšie dôležité správy
