21:12 Český premiér Bohuslav Sobotka sa tešil zo skutočnosti, že medzi navrhovanými krokmi je množstvo krokov, ktoré presadzovala i Česká republika. Ide predovšetkým o prepojenie bezpečnostných databáz, čo by malo prispieť k evidencii všetkých osôb prekračujúcich hranice Európskej únie.

21:08 Rokovania s Veľkou Britániou po referende o vystúpení z EÚ musia viesť k stavu, kedy bude jasné, že sa oplatí byť členom Únie. Po neformálnom samite lídrov 27 krajín na Bratislavskom hrade to uviedol predseda vlády SR Robert Fico. „Toto sme schopní dosiahnuť. Na rozdiel od Veľkej Británie vieme, čo chceme. Naše stanovisko je jasné a bude okamžite použité, keď bude aplikovaný článok 50 Lisabonskej zmluvy,“ povedal premiér s tým, že EÚ chce mať s Veľkou Britániou naďalej dobré vzťahy. Podľa R. Fica však odmietame politiku, že si niekto bude vyberať to najlepšie z torty, ktorá je na stole. „Ak niekto má záujem o výhody EÚ, musí garantovať všetky slobody, ktoré sú pre EÚ dôležité,“ zdôraznil. Slovenský premiér pripomenul, že vo Veľkej Británii pracuje asi 70-tisíc Slovákov.

20:49 Neformálny samit Európskej únie v Bratislave bol podľa maďarského premiéra Viktora Orbána neúspešný z hľadiska toho, že sa nepodarilo zmeniť prisťahovaleckú politiku Bruselu. Zároveň pripomenul, že v Únii naďalej panuje sebazničujúca a naivná prisťahovalecká politika. Aj teraz sa vraj hovorilo viac o urýchlení prerozdeľovania migrantov, ako o ich zastavení na hraniciach Schengenu.

Za úspech označil maďarský premiér fakt, že sa rozhodlo o podpore Bulharsku a zrodili sa konkrétne rozhodnutia o poskytnutí pomoci tejto balkánskej krajine, keďže práve na jej hraniciach rastie tlak migrantov a náklady na ochranu hraníc sú enormné. Podľa V. Orbána sú dvoma kľúčovými štátmi pre riešenie migračnej krízy Nemecko a Grécko. Kým sa v Nemecku nezavedie horná hranica pre prijatie migrantov, bude jeho príťažlivosť daná. Grécko by zasa v súlade s dohodou o Schengene malo zabrániť migrantom pokračovať v ceste do Európy kontinent, avšak nerobí tak.

20:27 Neformálny samit lídrov 27 krajín EÚ na Bratislavskom hrade bol úspešný a jeho výsledkom je prijatá Bratislavská deklarácia a namaľovaná bratislavská cestovná mapa, ktorá je spoločným politickým úmyslom lídrov krajín EÚ z hľadiska priorít na najbližšie mesiace.

Po skončení samitu to vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico. „Situácia, v ktorej sa nachádza Európa a výsledok referenda vo Veľkej Británii, bol dostatočný dôvod na to, aby sme sa v EÚ zamysleli. Samit mal byť prvou odpoveďou a myslím, že bol odpoveďou správnou. Lídri mali úprimnú diskusiu o stave, v ktorom sa nachádza EÚ,“ povedal R. Fico.

Podľa jeho slov, berúc do úvahy aj defekty, ktoré vnímame, všetci považujú EÚ za najlepší projekt pre Európu. „Sme presvedčení, že sa nedá hodiť spiatočka, ale že musíme ísť naďalej dopredu, lebo prosperita, stabilita a bezpečnosť v Európe sa nedá inak garantovať, len cez EÚ,“ podčiarkol slovenský premiér. R. Fico priznáva, že v EÚ sú členské štáty a tie majú často rôzne názory a nápady. „My si myslíme, že je veľmi správne byť v budúcnosti konkrétnejší a zrozumiteľnejší v plánoch, ale aj vo vysvetľovaní zmyslu EÚ najmä pre generácie, ktoré nemajú možnosť porovnávať,“ dodal.

EÚ: Fico považuje samit za úspech, Orbán za neúspech

R. Fico a D. Tusk Zdroj: SITA/AP

19:57 Na potrebe obmedziť alebo zastaviť nelegálnu migráciu do Európskej únie sa podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej zhodli na neformálnom rokovaní v Bratislave štátnici 27 krajín EÚ. S cieľom dosiahnuť tento cieľ by mala EÚ uzavrieť dohody s tretími krajinami, povedala A. Merkelová po skončení samitu na spoločnej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom, podľa ktorého musí EÚ zintenzívniť ochranu vonkajších hraníc.

Za pozitívny začiatok k hľadaniu kompromisu označila A. Merkelová návrh krajín višehrádskej štvorky ohľadom flexibilnej solidarity v migračnej politike. Podľa francúzskeho prezidenta F. Hollanda je potrebné v rámci riešenia migračnej krízy presadiť všetky schválené aj pripravované opatrenia a podporiť krajiny „v prvej línii“, ako sú Grécko a Bulharsko. „Musí byť posilnená ochrana vonkajších hraníc. Musíme (pri migrácii) zdieľať záťaž,“ povedal F. Hollande.

18:25 Migračná politika Európskej únie by mala byť založená na princípe flexibilnej solidarity. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení krajín V4, ktoré prezentovali na dnešnom neformálnom bratislavskom summite 27 krajín EÚ. „Je potrebné zastaviť prílev nelegálnych migrantov. Štáty V4 preto zdôrazňujú, že posilnená spolupráca s tretími krajinami, vrátane Turecka, a ochrana vonkajších hraníc Únie, patria medzi kľúčové nástroje. V4 považuje za účinný spôsob boja s migráciou ochranu hraníc členských štátov EÚ a tretích krajín nachádzajúcich sa na migračných trasách,“ uvádza sa to vyhlásení.

Z hľadiska bezpečnosti hovorí V4 o potrebe vyrovnania sa s terorizmom a cezhraničným zločinom. „Reakcia musí byť flexibilná a zameraná na praktické opatrenia. Svoje úsilie by sme mali smerovať k plnej implementácii už prijatých záväzkov smerom k posilneniu bezpečnosti v schengenskom priestore, ako aj ochrane vonkajších hraníc. V tejto súvislosti je potrebné čo najskôr zaistiť akcieschopnosť Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže,“ apeluje V4 na margo iniciatívy, ktorú v Štrasburgu nedávno podpísali splnomocnenec vlády pre slovenské predsedníctvo Ivan Korčok a šéf europarlamentu Martin Schulz.

Podľa Slovenska, Poľska, Česka a Maďarska súčasné výzvy, ktorým EÚ čelí, dokazujú, že Európa môže byť silná iba vtedy, ak členské štáty a ich občania budú mať v rozhodovacom procese silné slovo. V4 pritom apeluje na dve priority. Prvou sú zásady lojálnej spolupráce a rovnováhy medzi európskymi inštitúciami v zmysle platných zmlúv a druhou posilnenie úlohy národných parlamentov.

V4 sa tiež zasadzuje o to, aby rôznorodosť členských štátov bola zachovaná a rešpektovaná a aby sa právne predpisy uplatňovali rovnakým spôsobom pre všetkých. Krajiny V4 hovoria aj o dôležitosti lepšieho využívania dostupných nástrojov na výmenu informácií a kybernetickej bezpečnosti. Stredoeurópske štáty chcú tiež podporovať zriadenie Európskeho cestovného informačného a autorizačného systému (ETIAS), čo je obdoba amerického systému ESTA. „Mali by sme tiež konkretizovať posilnenie spolupráce, aby sme sa vyhli duplicite s NATO a bezodkladne implementovať európsku globálnu stratégiu,“ dodáva V4 vo vyhlásení.

17:45 Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predložil účastníkom samitu EÚ v Bratislave „návrh harmonogramu pre pozitívnu agendu“, akúsi Bratislavskú cestovnú mapu - obsahujúcu 14 konkrétnych bodov. Realizáciou obsahu viac ako tucta projektov by EÚ mala podľa predkladateľa do polovice budúceho roka preukázať svoju akcieschopnosť. Informoval o tom rakúsky verejnoprávny rozhlas ORF, a to aj s odvolaním sa na sprievodný list J. C. Junckerom predloženého dokumentu. Ten zverejnil niektoré zo svojich predstáv už v stredajšom vystúpení o stave EÚ na pôde Európskeho parlamentu.

Figurujú medzi nimi rýchla výstavba európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, vyslanie 200 osôb na posilnenie ochrany bulharsko-tureckej štátnej hranice a vybudovanie systému ETIAS, ktorý by mal slúžiť na evidenciu vstupov na územie a registráciu v členských štátoch EÚ. Spomínajú sa však aj zdvojnásobenie prebiehajúceho európskeho investičného programu, zriadenie investičného plánu pre Afriku a vybudovanie operačnej centrály civilných i vojenských misií. Dokument obsahuje i konkrétne termíny pre schválenie jednotlivých krokov na pôde Európskej rady, respektíve Európskeho parlamentu.

17:08 Európska únia musí čo najrýchlejšie zaistiť bezpečnosť svojich občanov, okrem iného dosiahnutím akcieschopnosti Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Zhodli sa na tom predsedovia vlád krajín višegrádskej skupiny v rámci dnešného samitu Európskej únie v Bratislave. V spoločnom vyhlásení sa ďalej hovorí o potrebe posilnenia úlohy národných parlamentov či potrebe úzko spolupracovať s Tureckom a ďalšími krajinami mimo EÚ pri riešení migračnej krízy.

Neformálny samit v Bratislave je podľa premiérov ČR, Maďarska, Poľska a Slovenska začiatkom procesu reflexie EÚ, ktorý by mal viesť k jej efektívnejšiemu a k občanom ústretovejšiemu fungovaniu, najmä v niektorých oblastiach. Ide predovšetkým o posilňovaní úlohy občanov a štátov v rozhodovacom procese, zachovanie prístupu všetkých členských krajín na všetkých rokovaniach, lepšie zabezpečenie vonkajších hraníc či intenzívnejšiu komunikácia s občanmi o výhodách jednotného trhu.

Európa bude podľa vyhlásenia V4 fungovať lepšie a s väčším ohľadom na občanov, ak budú splnené dve podmienky. Jednak ide o dôslednejšie dodržiavanie pravidiel spolupráce medzi jednotlivými inštitúciami EÚ. „Po druhé treba posilniť úlohu národných parlamentov spolu s dôrazom na princípy subsidiarity a proporcionality,“ uvádza sa vo vyhlásení štyroch krajín.

16:30 Predstavitelia 27 krajín Európskej únie sa po pracovnom obedu spojenom s plavbou po Dunaji presunuli späť na Bratislavský hrad, kde pokračujú v ďalšom kole rokovaní. Súčasťou plavby luxusnou loďou Regina Danubia, plávajúcou pod nemeckou vlajkou, mala byť pôvodne aj návšteva v múzeu moderného umenia Danubiana na okraji Bratislavy. Pre nízku hladinu vody v európskom veľtoku hostitelia tento bod z programu nakoniec vynechali. „Všetci sme na jednej lodi, doslova,“ napísal na sociálnej sieti maltský premiér Joseph Musca v súvislosti s neformálnym obedom štátnikov na lodi. Podľa programu by sa neformálne stretnutie prezidentov malo skončiť podvečer.

EÚ: Fico považuje samit za úspech, Orbán za neúspech

Lídri EÚ v Bratislave Zdroj: SITA/AP

15:45 Nájsť vhodné riešenie právnej regulácie v ochrane maloletých pred nevhodným obsahom rôznych mediálnych služieb je cieľom odbornej konferencie organizovanej v rámci predsedníctva SR v rade EÚ (SK PRES), ktorú otvoril minister kultúry Marek Maďarič. Konferencia na tému „Ochrana maloletých - Regulačné konvergencie“ sa počas dňa konala v priestoroch Historickej budovy Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave. „Túto tému sme si vybrali nielen pre jej aktuálnosť, ale aj pre jej veľkú dôležitosť. V dnešnej dobe, viac ako kedykoľvek predtým, je najzraniteľnejšia skupina detí a mladých ľudí ohrozená nástrahami, ktoré sme si v časoch nášho detstva nedokázali ani predstaviť," uviedol Marek Maďarič vo svojom úvodnom príhovore.

Minister kultúry SR zároveň zdôraznil, že vývoj médií a rôznych digitálnych platforiem je taký rýchly, že ho legislatíva často nestačí ani reflektovať. „V záujme maximálneho využitia možností, ktoré ponúkajú audiovizuálne médiá a internet, je nevyhnutné vytvoriť bezpečné mediálne prostredie, a to nielen pre deti,“ cituje M. Maďariča tlačová správa Ministerstva kultúry. Téma ochrany maloletých pred nevhodnými obsahmi nadobúda na význame aj na európskej úrovni. Najaktuálnejším legislatívnym návrhom v EÚ v tejto oblasti je návrh revízie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Dôležitosť jej revízie vníma aj stratégia jednotného digitálneho trhu, ktorej je smernica priamou súčasťou.

14:54 Letisko M. R. Śtefánika v Bratislave plánuje v piatok 16. septembra, v deň samitu prezidentov a premiérov krajín Európskej únie, vybaviť spolu 103 pohybov lietadiel, teda odletov a pristátí. Z nich 56 tvoria odlety a prílety pravidelných a charterových letov. Vo štvrtok večer a v piatok dopoludnia pristálo na bratislavskom letisku spolu dvadsať vládnych delegácií. Ako letisko informovalo, v piatok zaznamenalo bezproblémový priebeh vybavovacieho procesu štátne dôležitých letov a rovnako aj pravidelných a nepravidelných charterových letov.

„Nezaznamenali sme žiaden prípad cestujúceho, ktorý by z dôvodu dopravných obmedzení zmeškal svoj let. Sme radi, že cestujúci boli disciplinovaní a vypočuli našu výzvu, aby sa na odlety dostavili s dostatočným časovým predstihom,“ povedal generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Letiska M. R. Štefánika v Bratislave Ivan Trhlík. „Prílet vládnych delegácií neovplyvnil prevádzku pravidelných a charterových letov. Všetky odlety a prílety sú vybavované podľa platného letového poriadku,“ dodal.

14:22 Ak chcú lídri zastaviť odpor občanov proti súčasnej forme spoločenstva štátov EÚ, musia reformovať poľnohospodársku politiku (CAP), zastaviť súčasnú diskusiu o obchodných dohodách medzi EÚ a USA (TTIP/CETA) a zároveň neoslabovať spoločnú politiku ochrany životného prostredia. Túto výzvu v deň samitu EÚ v mene environmentálnych mimovládnych organizácií adresoval lídrom únie riaditeľ Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA) Daniel Lešinský.

Európska únia by podľa mimovládneho sektora mala reformovať správu verejných financií. „Občania nemajú v súčasnom systéme reálnu možnosť ovplyvňovať využívanie verejných prostriedkov napriek tomu, že princíp partnerstva je jeden zo základných pilierov rozdeľovania a monitorovania EÚ fondov,“ konštatuje D. Lešinský, podľa ktorého je tiež potrebné odstrániť korupciu na všetkých úrovniach čerpania verejných financií vrátane fondov EÚ. CAP potrebuje reformu smerom k sebestačnosti regiónov. „V EÚ prevážame veľa kilogramov, tovarov ale málo poznania a know-how, no vymiera nám vidiek, zanikajú malé a rodinné podniky,“

EÚ je tiež podľa D. Lešinského neschopná implementovať vlastnú legislatívu v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá navyše ani nereflektuje aktuálne poznatky vedy a výskumu. Enviroorganizácie tiež požadujú vylúčenie zásadného vplyvu korporácií pri určovaní pravidiel a limitov používania napríklad pesticídov, biocídov či GMO, ktoré sa často schvaľujú na základe štúdií platených priamo ich výrobcami.

D. Lešinský na druhej strane konštatuje, že členstvo v EÚ Slovensku aj značne pomáha. Bez EÚ by sme na Slovensku podľa neho mali podstatne horší stav životného prostredia, neriešili by sa efektívne problémy spojené s klimatickými zmenami či s úsporami energie a ekologické poľnohospodárstvo alebo eko-design by asi neexistovali.

EÚ: Fico považuje samit za úspech, Orbán za neúspech

Samit EÚ v Bratislave Zdroj: SITA

14:01 Bratislavský proces by mal priniesť Európskej únii viac jednoty, posilnenie spolupráce medzi jednotlivými suverénnymi členskými štátmi a väčšiu otvorenosť voči občanom. Novinárom to počas neformálneho samitu EÚ v Bratislave povedal predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. „Po rozhodnutí Británie vystúpiť z únie sa musí 27 členských štátov rozhodnúť, ako ďalej, akú Európsku úniu chceme. Potrebujeme silnú úniu, no bude len taká silná, ako to dovolíme,“ povedal a zdôraznil, že zodpovednosť za budúcnosť EÚ musia prevziať členské štáty.

Európska komisia a parlament sú síce súčasťou EÚ, sú jej nástrojmi, no zodpovednosť leží na členských krajinách, myslí si M. Schulz. Vyjadril presvedčenie, že Bratislavský samit prinesie jednotu, alebo aspoň ochotu a vôľu lídrov k jednote dospieť. „K tomu je potrebný otvorený dialóg. Musíme stavať na tom, čo nás spája, a nie čo nás rozdeľuje“ konštatoval. EÚ podľa M. Schulza potrebuje spoločnú bezpečnostnú stratégiu, ktorá je v súčasnej dobe nevyhnutná. Čo sa týka problému migrácie, EÚ podľa neho víta akékoľvek návrhy na riešenie tejto situácie, pričom zdôraznil, že niekedy „dobrovoľné riešenie môže byť lepšie ako povinné“. Opäť však zdôraznil nutnosť hľadať kompromisy cez dialóg a nie cez konfrontáciu.

13:27 Francúzsky prezident Francois Hollande vyhlásil v Bratislave, že Francúzsko vo veci európskej obrany vyvinulo veľké úsilie, ale nemôže a nechce zostať v tejto veci osamotené. Francúzsko si podľa F. Hollanda želá, aby spolu s ním aj Európa mohla zabezpečiť „svoju vlastnú ochranu, svoju vlastnú obranu v rámci NATO s naším americkým partnerom“. Ako dodal: „Každý si musí uvedomiť, že ak sa Spojené štáty rozhodnú stiahnuť sa, Európa musí byť schopná brániť sa, vlastnými silami,“ uviedol prezident pri príchode na samit EÚ v Bratislave.

F. Hollande označil európsku obranu za výzvu pre Európu. Vyhlásil, že treba hovoriť o tom, či Európa chce ovplyvňovať „osud sveta“, či je schopná brániť sa - najmä pred terorizmom - a či má dostatočné vojenské kapacity. Francúzske médiá, ktoré o Hollandovom vyhlásení informovali, pripomínajú, že vzhľadom na neexistenciu európskej armády je posilnená vojenská spolupráca členských štátov EÚ jednou z výziev bratislavského samitu. Francúzske médiá tiež uviedli, že F. Hollande je prvým z európskych politikov, ktorý verejne upozornil na riziko, že po nástupe nového prezidenta do Bieleho domu začiatkom budúceho roka môže dôjsť k zníženiu záujmu USA o obranu Európy, čo vyvoláva znepokojenie v súvislosti s nepredvídateľnosťou Ruska. Znepokojení sú v prvom rade bezprostrední susedia Ruska - pobaltské štáty a Poľsko.

12:34 Európski lídri by sa mali sústrediť na veci, ktoré členské štáty Európskej únie (EÚ) spájajú, a vyvarovať sa riešení, ktoré by medzi ľuďmi vyvolali negatívne emócie. Povedal to prezident SR Andrej Kiska v súvislosti s neformálnym samitu lídrov EÚ v Bratislave. Želal by si, aby bratislavský samit priniesol signál o jednote a spoločnej budúcnosti. „Želám si, aby bratislavský samit EÚ odštartoval obnovenie dôvery. Naša spoločná Európa nám za to stojí,“ vyhlásil. Lídri by si mali postaviť jasné body a presný časový plán v oblastiach, ktoré nás spájajú. „Ako napríklad bezpečnosť, ochrana a kontrola hraníc Schengenu,“ doplnil A. Kiska.

Pripomenul „zvláštnu náladu“, pesimizmus a kritiku voči únii. „O únii sme zabudli povedať pekné slovo a Brusel sa stal nadávkou. Napriek tomu všetkému ale skutočnosť a výsledky európskej spolupráce sú oveľa lepšie ako táto nálada,“ zdôraznila hlava štátu. Podľa slovenského prezidenta ide v EÚ o krízu dôvery a sebadôvery. „Myslím si, že nikto nemá zázračné riešenie, ako toto obdobie prekonať a dôveru obnoviť. Ale môžeme na tom začať pracovať,“ povedal A. Kiska, ktorý by si želal, aby bratislavský samit ukončil emocionálne rozdelenie Európy. „A keby ľudia v celej Európe počuli z Bratislavy, že priekopy boli zasypané a priepasti preklenuté. Keby Európa vyslala jasný signál o jednote a spoločnej budúcnosti,“ vyhlásil prezident.

12:22 Najväčšie dopravné obmedzenia očakáva polícia v čase, keď sa lídri EÚ presunú do prístavu a následne loďou do Čunova. Z bezpečnostných dôvodov budú postupne na nevyhnutný čas uzatvorené jednotlivé mosty. Pozrite si, ako vyzerá doprava vo vyľudnenom meste.

10:59 Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) majú pripravené spoločné vyhlásenie, kde sa hlásia k otázke posilnenia bezpečnosti, lepšej kontroly vonkajších hraníc, zachovania politiky súdržnosti, voľného trhu a schengenského priestoru. Po príchode na neformálny samit lídrov EÚ na Bratislavskom hrade to vyhlásil predseda vlády ČR Bohuslav Sobotka. „Česká republika sa domnieva, že by sme nemali strácať čas diskusiou o európskych inštitúciách. Chceli by sme sa sústrediť skôr na tie praktické veci pre každodenný život občanov, teda na bezpečnosť a prosperitu,“ vysvetlil český premiér.

B. Sobotka sa neobáva, že výstup zo samitu bude pre nezhody slabý. „Je tu veľmi silná vôľa EÚ, aby sme pokračovali v spolupráci. Vecí, na ktorých sa zhodneme, je veľké množstvo. Rozprávame sa o bezpečnosti, boji proti terorizmu, o zastavení nelegálnej migrácie. Máme spoločný záujem na zamestnanosti aj modernizácii európskej ekonomiky. Európa musí zostať konkurencieschopná,“ apeloval B. Sobotka. Predseda českej vlády je presvedčený, že je veľa pozitívnych vecí, ktoré môžu občanom pomôcť a vrátiť im pocit, že Európa je garantom pozitívneho vývoja, že je nástrojom na riešenie problémov, a nie ich príčinou. „Veľmi dôležitá je atmosféra a nálada, ktorá dnes v Bratislave bude. Musíme hľadať témy, ktoré nás spájajú, a nestrácať čas vecami, o ktorých vieme, že ich neprekonáme. Lebo aká je alternatíva? Tou je protekcionizmus, stavanie plotov a konflikty medzi jednotlivými štátmi. A to si nikto neželá,“ dodal.

10:20 Členovia Európskej únie musia ukázať, že sa vedia zlepšovať. Po príchode na neformálny samitu 27 lídrov krajín EÚ na to apelovala nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Sú pred nami neľahké úlohy. Ide o to ukázať, že sa vieme zlepšovať. A to v oblasti vnútornej i vonkajšej bezpečnosti, ale aj pri vytváraní pracovných miest,“& zdôraznila spolková kancelárka. A. Merkelová ako ďalšie výzvy spomenula digitalizáciu či rozvoj vnútorného trhu. Hovorila tiež o potrebe ochrany vonkajších hraníc schengenského priestoru, ktoré čelia migračnej kríze. „Dúfam, že samit ukáže, že chceme spolupracovať a riešiť problémy, ktoré Európu trápia,“ dodala.

EÚ: Fico považuje samit za úspech, Orbán za neúspech

Angela Merkelová v Bratislave Zdroj: SITA/AP

10:12 Slová luxemburského ministra zahraničných vecí Jeana Asselborna o vylúčení Maďarska z Európskej únie nie sú oficiálnym názorom vlády Luxemburska, vyhlásil luxemburský premiér Xavier Bettel. Ako dodal, posudzovanie dodržiavania slobody prejavu a tlače v členských štátoch majú na starosti európske inštitúcie. Od aktuálneho si sľubuje zhodu na tom, že Európska únia na 90 percent funguje a odmieta obviňovanie únie zo všetkých problémov, ktoré trápia jej občanov. Jean Asselborn pre nemecký denník Die Welt v utorok, len tri dni pred neformálnym samitom Európskej rady v Bratislave, povedal, že Maďarsko stavia ploty migrantom a porušuje slobodu tlače a nezávislosť súdnictva, za čo by malo byť dočasne alebo trvalo vylúčené z únie. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na jeho slová ostro zareagoval a J. Asselborna označil za nihilistu, ktorý neúnavne pracuje na likvidácii európskej bezpečnosti a kultúry.

9:59 Európska únia nemôže nahradiť NATO. Na margo diskusií o spoločnej európskej armáde to pri príchode na neformálny samit lídrov 27 krajín EÚ na Bratislavskom hrade vyhlásila prezidentka Litvy Dalia Grybauskaite. „Nepočula som, že by niekto vytváral európsku armádu. Hovoríme o lepšej spolupráci v obrane, o lepšom využití aktuálnych vojenských kapacít. Ale nemôžeme nahradiť NATO,“ zdôraznila litovská prezidentka. Na samite však očakáva diskusiu o bezpečnostných výzvach dneška vrátane migračnej krízy. Keďže však ide len o neformálne stretnutie, počíta skôr s výmenou názorov medzi zástupcami členských krajín. „Priority prináša život. Ide o bezpečnosť, ekonomické výzvy aj migračnú krízu. A je tu aj brexit. My sme otvorení spolupráci s britskými občanmi,“ dodala D. Grybauskaite.

9:52 Štyri stredoeurópske krajiny z Vyšehradskej skupiny (V4) predložia na neformálnom samite lídrov EÚ v Bratislave spoločný text s návrhmi na riešenie problémov únie. Maďarský premiér Viktor Orbán to povedal v rozhovore pre maďarský rozhlas. „Krajiny V4 pripravujú (text), a predložíme ho... ako spoločný návrh Vyšehradskej štvorky Európskej rade, toto bude významný okamih v živote týchto štyroch krajín,“ citovala z vyjadrení V. Orbána agentúra Reuters. Premiér tiež očakáva opätovný migračný tlak na krajiny balkánskeho regiónu. K zvýšeniu počtu prichádzajúcich migrantov by podľa neho malo dôjsť v dôsledku zhoršenia počasia v Stredozemnom mori. Podľa agentúry DPA maďarský premiér v rozhovore tiež označil budovanie zábran na hraniciach za „riešenie“ otázky prílevu utečencov a migrantov. „Je potrebné konanie, nie rezignácia,“ vyhlásil V. Orbán s tým, že keď sa Spojeným štátom darí zábranami zastaviť imigrantov, „potom nechápem, prečo by sme to nemali byť schopní urobiť aj my, Európania“.

9:32 Lídri 27 krajín Európskej únie chcú preukázať jednotu a ukázať, že EÚ je jedinečný projekt, v ktorom chceme pokračovať. Počas príchodu na neformálny samit lídrov Európske rady na Bratislavskom hrade to vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico. „V dobe po brexite bolo nevyhnutné sa stretnúť. Dvadsaťsedem lídrov bude viesť veľmi úprimnú diskusiu o stave únie. Verím, že pripravíme plán najdôležitejších tém, ktoré treba v najbližšom polroku prebrať. Nepochybujem, že tento samit bude z toho pohľadu úspechom,“ deklaroval premiér.

9:17 Do Bratislavy už priletela aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a tiež rumunská delegácia. V dejisku samitu sú už všetky delegácie.

9:02 Aktivisti organizácie Greenpeace zorganizovali na petržalskej strane Dunaja protest Nepredávajte Európu!.

EÚ: Fico považuje samit za úspech, Orbán za neúspech

Samit EÚ v Bratislave Zdroj: SITA

8:54 Na samite sa zúčastní 29 delegácií, popri 27 štátoch to bude aj delegácia Európskej rady vedená jej predsedom Donaldom Tuskom a delegácia Európskej komisie vedená Jeanom-Claudom Junckerom. Počet členov jednotlivých delegácií sa pohybuje od päť do 30 v závislosti od veľkosti krajiny. Lídri prídu svojimi špeciálmi aj komerčnými linkami. Na bratislavskom letisku pristane 17 lietadiel, sedem premiérov alebo prezidentov príde komerčnými linkami a tri delegácie autami.

Rokovania na Hrade aj na lodi Regina Danubia pokryjú tlmočníci Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre tlmočenie. Tlmočiť budú v režime 23/18, to znamená, že lídri môžu hovoriť 23 jazykmi – všetkými oficiálnymi jazykmi EÚ okrem írskej gaelčiny, ktorú zvyčajne netlmočia ani v Bruseli. Premiérom a prezidentom budú tlmočiť do 18 jazykov. Svoju kabínu nepotrebuje Holandsko, Malta, Švédsko, Dánsko a Litva.

„Toto podujatie nemá na Slovensku obdobu, môže sa porovnávať iba so samit Bush-Putin. Bratislava bude nielen hlavným mestom Európy, ale mestom, na ktoré sa bude upierať pozornosť celého sveta. Veď aj akreditovaní novinári zo Spojených štátov, Mexika, cez Južnú Afriku až po Japonsko jasne potvrdzujú, že sa tu budú diať veci, ktoré zaujímajú celú planétu,“ povedal na margo dnešného summitu minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer-SD).

Okrem žurnalistov zo spomínaných krajín sú zaregistrovaní aj novinári z Brazílie, Číny, Kuby, Mozambiku, Iraku, Alžírska, Arménska, Austrálie aj Mongolska. Press centrum je v Incheba Expo Bratislava, kde je 800 pracovných miest, miestnosť na tlačovú konferenciu s kapacitou 350 miest na sedenie, päť brífingových miestností či 30 stand-upových pozícií s výhľadom na Hrad.