Článok č. 7, ktorý ešte Európska únia nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín, je považovaný za extrémne tvrdý postih. Samotné konanie je podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz.

Po iniciovaní konania musí získať súhlas štyroch pätín členov EÚ (80 percent). Médiá aktiváciu článku 7 označujú ako „jadrovú zbraň“ medzi možnými sankciami voči členským štátom EÚ, pretože môže viesť až k pozastaveniu hlasovacích práv v Rade EÚ.

Exekutíva EÚ vo svojom stanovisku pripomenula, že aktivácia článku 7 je zameraná na ochranu právneho štátu v Európe. S odkazom na Poľsko spresnila, že súdne reformy v tejto krajine dospeli do stavu, keď súdnictvo je pod politickou kontrolou vládnucej väčšiny.

„Pri neexistencii nezávislosti súdov vznikajú vážne otázky týkajúce sa účinného uplatňovania práva EÚ, od ochrany investícií až po vzájomné uznávanie rozhodnutí v takých rozmanitých oblastiach, ako sú spory týkajúce sa starostlivosti o deti alebo vykonávanie európskych zatykačov,“ uvádza sa v správe eurokomisie.

Komisia zároveň vydala doplnkové (štvrté) odporúčanie týkajúce sa právneho štátu, v ktorom jasne stanovila kroky, ktoré môžu poľské orgány prijať na nápravu súčasnej situácie. Ak poľské orgány vykonajú odporúčané opatrenia, komisia je po dôkladnej konzultácii s Európskym parlamentom a Radou EÚ pripravená prehodnotiť svoj odôvodnený návrh.

Žaloba na Poľsko

Okrem toho sa EK rozhodla urobiť ďalší krok vo svojom konaní vo veci porušenia európskeho práva poľským zákonom o organizácii riadnych súdov – za porušenie práva EÚ, ktoré sa týka zákona o bežných súdoch a konkrétne režimu dôchodkov, - a zažalovala Poľsko na Súdnom dvore Európskej únie.

Exekutíva EÚ aj napriek týmto bezprecedentným opatreniam uviedla, že zachováva svoju ponuku na konštruktívny dialóg s cieľom napraviť súčasnú situáciu v Poľsku.

Vo svojom odôvodnení v správe pre médiá eurokomisia pripomenula, že počas dvoch rokov poľské orgány prijali viac ako 13 zákonov, ktoré ovplyvňujú celú štruktúru justičného systému v Poľsku a majú vplyv na Ústavný súd, Najvyšší súd, všeobecné súdy, Národnú radu súdnictva, prokuratúru a Národnú školu súdnictva. Ich spoločným prvkom je, že výkonná a legislatívna moc umožňuje systematicky politicky zasahovať do zloženia, právomocí, správy a fungovania justície.

Aj tak budú pokračovať

„Je na Poľsku, aby určilo svoj vlastný model justičného systému, ale malo by tak urobiť spôsobom, ktorý rešpektuje zásady právneho štátu; to si vyžaduje zachovanie nezávislosti súdnictva, rozdelenia právomocí a právnej istoty,“ uvádza sa v dokumente eurokomisie.,

Rozhodnutie Európskej komisie je politicky motivované, povedala to agentúre PAP hovorkyňa vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Beata Mazureková.

Minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro tiež reagoval konštatovaním, že Poľsko bude v „reforme“ súdneho systému, kvôli ktorému je Varšava z Bruselu v súčasnosti kritizovaná najviac, pokračovať aj napriek odmietavému stanovisku.