Európska centrálna banka (ECB) pripravuje plán na riešenie nesplácania úverov potenciálne až za niekoľko miliárd eur po tom, ako Európu zasiahla pandémia nového koronavírusu. Uviedli to pre agentúru Reuters dva zdroje oboznámené so situáciou.

Cieľom projektu je ochrániť komerčné banky pred prípadným ďalším krachom v dôsledku krízy, ak by rastúca nezamestnanosť skomplikovala splácanie úverov. Podľa jedného zdroja oboznámeného s plánom vytvorila ECB pracovnú skupinu, aby preskúmala možnosti vytvorenia takzvanej zlej banky, ktorá by absorbovala nesplácané úvery, pričom tieto aktivity sa v posledných týždňoch zrýchlili.

ECB sa k otázke, či na zlej banke pracuje, nevyjadrila. Objem dlhov v eurozóne, ktoré sa pravdepodobne v plnej miere nikdy nesplatia, dosahuje v súčasnosti viac než 0,5 bilióna eur, uvádzajú oficiálne štatistiky.

Budova ECB
Neprehliadnite

OECD predpovedá najstrmší pokles veľkým európskym ekonomikám

Tento objem bude ešte rásť, keďže choroba Covid-19 situáciu dlžníkov zhoršila a je možné, že objem dlhov by sa mohol zvýšiť až na 1 bilión eur. To by výrazne skomplikovalo situáciu už aj tak koronakrízou zasiahnutých bánk. O vytvorení zlej banky v eurozóne sa diskutovalo už pred vyše dvomi rokmi.

ECB pod vedením Christine Lagardovej sa k nej teraz vrátila. Ako povedal jeden zo zdrojov ECB, banka o tejto možnosti rokovala v minulých týždňoch s komerčnými bankami a zástupcami Európskej únie.

Aj keď sa európske krajiny v súčasnosti sústreďujú na program podpory ekonomík zasiahnutých koronakrízou v hodnote 750 miliárd eur, o myšlienke zlej banky by sa mohlo diskutovať medzi zástupcami ECB a ministrami financií koncom tohto roka.

Ľudovít Ódor
Neprehliadnite

Ódor: Koronakríza má rozdielny dosah na jednotlivé sektory na Slovensku

Na otázku o možnom vytvorení zlej banky predseda rady ECB pre dohľad Andrea Enria uviedol, že koncept podporuje, momentálne by však boli diskusie „predčasné“, keďže zatiaľ nie je jasné, aké vážne budú dôsledky pandémie nového koronavírusu.

Myslí si však, že model zlej banky je prospešný, pričom poukázal na úspech takýchto inštitúcií v Španielsku a Írsku po finančnej kríze v týchto krajinách. A. Enria dodal, že ECB skúma, ako by komerčné banky zvládli situáciu, ak by sa kríza zhoršila.

Ako povedal, banky majú kapitál za viac než 600 miliárd eur, čo by malo stačiť. Horšie by to bolo, ak by došlo k ďalšej vlne pandémie. Akýkoľvek paneurópsky model riešenia problému zlých úverov však pravdepodobne narazí na nesúhlas Nemecka, ktoré dlhodobo odmieta pokusy o podporu bánk v ekonomicky slabších krajinách. Berlín sa dlhodobo obáva, že takto by sa problém nesplácaných úverov presunul na jeho plecia.