Predražené logá, televízny dokument stojaci viac ako Panelák, výstavný stánok v cene bytu. Akoby emisné ministerstvo okopírovalo nástenkový tender z rezortu výstavby. S tým rozdielom, že ukázalo, že to ide aj bez nástenky. A že premrštené zadania na reklamné kampane na aktivity financované z európskych peňazí dokážu prežiť aj prechod rezortu z rúk národniarov pod kuratelu vládneho Smeru-SD.

Aj pod novým vedením úradníci statočne mlčali, zatajovali, ignorovali infozákon a celkovo znepríjemňovali TRENDU cestu za nahliadnutím do faktúr súvisiacich s kampaňou k Operačnému programu Životné prostredie (OP ŽP).

Reklamný Dávid

Rezort životného prostredia sa ešte pod vedením Jána Chrbeta pustil do komunikovania v roku 2008. Vtedy sa začal realizovať Komunikačný plán OP ŽP na roky 2008 až 2013. Súťaž za 11 miliónov eur vyhrala malá reklamná agentúra B.R.O.S., ktorá porazila oveľa väčšie agentúry Creo/Young & Rubicam a Publicis Knut.

0014441443
Zdroj: Profimedia
0014441443

Súťaž nebola veľmi ostrá – usporiadatelia z tendra vylúčili Creo, pretože nespĺňalo podmienku predloženia certifikátu ISO, a odmietli mu uznať náhradné certifikáty, ktoré mali byť pôvodne akceptované. Agentúra Publicis Knut podľa výkonného riaditeľa Marka Knuta napadla na Úrade pre verejné obstarávanie súťaž pre procesné nedostatky, neskôr námietky stiahla.

TREND sa začal o kampaň zaujímať, keď bola v plnom priebehu. Po prieťahoch so žiadosťou o prístup k informáciám, ktoré mali spôsobiť problémy s doručením žiadosti, ministerstvo životného prostredia dalo v decembri na nahliadnutie dovtedajšie faktúry. Výška mnohých z nich vyvolala otázniky, na čo presne sa vyúčtované peniaze minuli.

Pokračovali ďalšie pokusy získať dodatočné informácie pomocou infozákona. Envirorezort si najprv predĺžil lehotu na poskytnutie údajov. A viac sa neozval. Na ponuku diskutovať o zákazke pre ministerstvo životného prostredia nereagoval ani B.R.O.S., ktorý faktúry vyhotovil a opečiatkoval.

Luxusné infodni

Malá agentúra šla do projektu vo veľkom štýle. Ukazujú to napríklad takzvané infodni. Na seminároch vo viacerých mestách sa v priebehu minulého roka konali niekoľkohodinové prezentácie o aktuálnych výzvach k operačnému programu. Podľa dokumentov, ktoré TREND videl, si B.R.O.S. vyfakturoval celkovo 120 infodní, každý za 8 285 eur. Na čo presne peniaze šli, sa pre mĺkvy prístup reklamky a envirorezortu nepodarilo zistiť. Rezervácia priestorov ani catering to nemohli byť. Jeden zo štvorhviezdičkových hotelov na východnom Slovensku, kde sa infodeň viackrát konal, prenajíma salónik pre 40 až 50 ľudí za 30 eur na hodinu. Technické vybavenie v podobe projektora sa dalo prenajať za ďalších 120 eur na deň. A občerstvenie na jednu osobu sa vo viacerých hoteloch dá objednať za štyri eurá.

Ak by si organizátori infodňa objednali bufet aj pre päťdesiat hostí, s päťhodinovým prenájmom miestnosti a objednaním projektora by náklady na jeden infodeň vyšli na menej než päťsto eur. A výdavky pre prednášajúcich (ubytovanie, cesta) nemohli presiahnuť dvesto eur. Pri 120 infodňoch by teda celkové náklady nepresiahli 90-tisíc eur (bez započítania informačných materiálov, ktoré si B.R.O.S. účtoval samostatne v hodnote niekoľkých stoviek tisíc eur). Infodňový účet bol desaťnásobne vyšší – B.R.O.S. fakturoval 994-tisíc eur.

Stánok ako dom

To, že vlastnú prezentáciu neberie envirorezort na ľahkú váhu, dokazujú aj iné výdavky. Ministerstvo zaplatilo spoločnosti B.R.O.S. za „návrh a realizáciu“ výstavného stánku na vlaňajšej výstave Coneco v Bratislave 153 065 eur s DPH. Za takúto sumu sa dá kúpiť novostavba rodinného domu v okolí Bratislavy. Podľa informácií TRENDU mal stánok rozlohu 50 až 100 štvorcových metrov.

Desaťtisícové sumy platilo ministerstvo dodávateľovi aj za ďalšie tri stánky: na výstave Pro Eko v Banskej Bystrici, na nitrianskom Agrokomplexe a trenčianskej výstave Aqua si B.R.O.S. podľa sprístupnených faktúr vyúčtoval 76 532 až 80 102 eur. Za stánky na štyroch minuloročných výstavách envirorezort zaplatil spoločnosti B.R.O.S. dokopy 386 231 eur. Bližšie informácie o faktúrach ministerstvo napriek opakovaným žiadostiam podľa infozákona nedalo. Na ponuku diskutovať o zákazke pre envirorezort nereagoval ani B.R.O.S.

Podľa ľudí z výstavníckej brandže sú ceny, ktoré platil envirorezort za stánky, výrazne prehnané. Preplatené faktúry označujú za nehorázne. Nemenovaný dodávateľ výstavníckych služieb na kľúč tvrdí, že vybavený stánok do sto štvorcových metrov by vedel klientovi poskytnúť za 10- až 15-tisíc eur.

Lenže podľa zdrojov z brandže fakturované sumy bez detailov ťažko presne odhadovať. Nevedno, ako boli stánky vybavené, aké materiály sa použili, či bola v hre veľkoplošná reklama a iné. Stánok za viac ako 150-tisíc eur by však mohol mať 500 štvorcových metrov a luxusné vyhotovenie.

Ďalší zdroj TRENDU, ktorý si neželá byť menovaný, vyratúva vlastné priemerné náklady spojené s výstavami na sto eur za štvorcový meter vrátane realizácie a prenájmu. Ide pritom o menšie stánky do 30 štvorcov na zahraničných výstavách. Na brnianskom výstavisku vyjde akcia s takýmito parametrami v prepočte do dvetisíc eur, na veľtrhu v nemeckom Pirmasense zhruba 3 500 eur a na veľtrhoch v Moskve približne 5-tisíc eur.

Stratené výdavky

Hoci prijímatelia štrukturálnych fondov sú pomerne malá cieľová skupina, stalo sa takmer tradíciou, že európske operačné programy sa zviditeľňujú aj tradičnou reklamou v masových médiách. Záhada je, v akom reálnom objeme sa kampaň uskutočnila. TREND porovnal náklady na reklamný priestor v jednotlivých mediatypoch, ktoré si B.R.O.S. účtoval, s monitoringom reklamných výdavkov agentúry TNS SK. Jej prieskum sleduje inzerciu a vypočítava jej objem na základe základných cenníkovych cien, bez zohľadnenia množstvových zliav či bartrov. Monitorované objemy sú preto zvyčajne vyššie ako reálne minuté peniaze na reklamu. No v prípade reklamy na OP ŽP to bolo naopak.

Ministerstvo, ktoré v reklame vyzývalo na predkladanie žiadostí o príspevky z fondov, podľa monitoringu minulo vlani na televíznu reklamu 773-tisíc eur. Reálna suma výdavkov by preto mala byť minimálne o polovicu menšia. B.R.O.S. si však vyfakturoval iba do septembra štyrikrát viac, ako ukázal monitoring – 3,12 milióna. Reklamná agentúra si preto za TV reklamu mohla vypýtať aj desaťkrát viac, ako ukázalo profesionálne sledovanie inzercie.

Podobný nepomer ukázalo aj sedem faktúr za inzerciu v rozhlase. Jedine v prípade tlače (inzercia bola aj v týždenníku TREND) boli monitorované objemy inzercie vyššie ako faktúrované, no rozdiel medzi dvomi číslami nebol taký veľký ako zvyčajne.

Na základe monitoringu vypracovali pre TREND pravdepodobný reálny rozpočet kamapne aj profesionáli na mediálne plánovanie kampane, ktorí nechceli byť menovaní. Vyšlo im, že počas deviatich mesiacov by klient - ministerstvo životného prostredia - mal za reklamnú komunikáciu, ktorá prebehla v médiách, zaplatiť okolo trištvrte milióna eur s DPH. Faktúry za reklamu v televízii,  printoch a rádiách dosiahli spolu vyše 3,8 milióna.

Superdokument

OP ŽP sa v podaní agentúry B.R.O.S. snažil nájsť cestu k potenciálnym záujemcom aj ináč ako reklamnou komunikáciou. Možnosti programu mal na väčšom priestore vysvetliť televízny publicistický seriál s názvom Štvorlístok. Jeho štyri časti vysielala v minulom roku STV. Seriál ponúkol divákom za necelú polhodinu zábery na rieky, tečúce vodovodné kohútiky, potrubia a strémovaných úradníkov, ktorí citujú zákony a vymenúvajú výhody operačného programu.

Dokumenty našli patričný ohlas. Jeho posledný diel, vysielaný začiatkom decembra minulého roka, si v premiére na Dvojke pozrelo podľa informácií TRENDU 12-tisíc divákov, respektíve 0,3 percenta ľudí nad dvanásť rokov. Druhému okruhu STV to prinieslo podpriemerný trhový podiel, zodpovedajúci približne polovici štandardu – iba 1,5 percenta ľudí sledujúcich v tom momente televíziu. V rannej repríze nasledujúcej o tri dni neskôr si Štvorlístok pozrelo ďalších sedemtisíc divákov.

Pravda, takýto program má iba obmedzenú cieľovú skupinu. No rozpočet Štvorlístka mal podľa všetkého vyššie ambície. Za jeden diel si agentúra vyfakturovala 79-tisíc eur s DPH. Na porovnanie: toľko stojí napríklad celotýždňové natáčanie seriálu Panelák. Alebo tucet dokumentov o osobnostiach GEN.sk, ktorý tiež vysiela Dvojka. Polhodinový nízkorozpočtový dokument bez väčších výprav a cestovania – aký ponúka Štvorlístok – by pri objednávke v externom prostredí podľa názorov z televízneho prostredia nemal stáť viac ako osemtisíc eur. B.R.O.S. si zaň zapýtal desaťnásobok.

Koľko z týchto peňazí zostalo na účte Slovenskej televízie, ktorá v úvodných titulkoch dokumenty oficiálne uvádza? Podľa vyjadrenia hovorcu STV nič: televízia takéto publicistické programy zaraďuje do vysielania bezodplatne.

Ďalšia nástenka národniarov

Zdroj: tab

Logo za desaťtisíce

Nie práve najvýhodnejšie nakúpil envirorezort aj takpovediac výstavnú skriňu celej komunikačnej a marketingovej kampane pre OP ŽP – takzvaný dizajn manuál. Ten definuje základné obrazové prvky kampane, napríklad logá či hlavičky na oficiálnej korešpondencii. Za dizajn manuál v celkovom rozsahu 58 strán si B.R.O.S. vyúčtoval takmer 40-tisíc eur. Podľa viacerých ľudí z brandže by to išlo aj lacnejšie. No zároveň dodávajú, že pre štátneho klienta mohla byť cena v konečnom dôsledku dokonca vyššia. A že veľké agentúry si účtujú aj vyššie sumy. Dve menšie agentúry dali TRENDU cenovú ponuku na úrovni 9- až 12-tisíc eur.

V súvislosti s dizajn manuálom na envirorezorte treba pripomenúť aj nákup predraženého loga pre samotný operačný program. Podľa minuloročných zistení Konzervatívneho inštitútu envirorezort kupoval okrem loga aj ďalší dizajn manuál od spoločnosti Respo promotion. Zaplatil za to 31 600 eur s DPH. Za dva dizajn manuály tak ministerstvo zaplatilo viac ako 71-tisíc eur.

Zaujímavý bol aj spôsob obstarania loga. Podľa Konzervatívneho inštitútu išiel na to environmentálny rezort podľa paragrafu 102 zákona o verejnom obstarávaní – teda zadaním zákazky s nízkou hodnotou. Verejný obstarávateľ tak môže urobiť v prípade, že ide o kontrakt na dodanie tovaru alebo o zákazku na poskytnutie služby v hodnote do 30-tisíc eur bez DPH. Ministerstvo tak tento limit s Respo promotion tesne podliezlo a predišlo tak zaangažovaniu Úradu pre verejné obstarávanie.

Ilustračné foto - Profimedia.cz