Z prieskumu, ktorý si agentúrou Focus nechala vypracovať Nadácia Milana Šimečku pred začiatkom 15. ročníka festivalu [fjúžn] vyplýva, že skoro polovica respondentov nepozná ani jedného cudzinca žijúceho na Slovensku. TASR o tom informovala Kristína Hamárová, PR manažérka festivalu. Podujatie, ktoré dáva hlas cudzincom, migrantom, utečencom a prezentuje kultúru a život nových menšín, sa v piatok začalo v Bratislave.

Podľa údajov z júna 2020 žije na Slovensku 145 940 ľudí s iným ako slovenským štátnym občianstvom, toto číslo je o 15 522 vyššie ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Podiel cudzincov na celkovej populácii Slovenska tak aktuálne predstavuje približne 2,7 percenta. Z prieskumu vyplýva, že takmer polovica respondentov (47,3 percenta) nepozná osobne ani jedného cudzinca alebo cudzinku žijúcu na Slovensku. Pri porovnaní krajov vedie z hľadiska osobných známostí s cudzincami Košický samosprávny kraj (56,8 percenta ľudí z tohto regiónu pozná aspoň jedného cudzinca), v Bratislavskom samosprávnom kraji pozná až 16,6 percenta populácie osobne šesť a viac cudzincov.

Dištančná výučba
Neprehliadnite

Praha zatvorí všetky univerzity a zavedie vyučovanie na diaľku, informoval Hřib

Prieskum realizovaný v júni na reprezentatívnej vzorke 1 009 občanov Slovenska rôznych národností ďalej ukázal, že len malá časť populácie vníma prítomnosť cudzincov v slovenskom verejnom priestore. Zo štyroch oblastí (kultúra, politika, médiá, šport) len v jednej, v oblasti športu, presiahol podiel respondentov, ktorí poznajú aspoň jedného verejne známeho cudzinca, 50 percent. V oblasti športu tak pozná aspoň jedného cudzinca alebo cudzinku 55,5 percenta respondentov, v oblasti kultúry 42,1 percenta, v oblasti médií 30,9 percenta a v oblasti politiky len 16,4 percenta.

Výsledky prieskumu ďalej naznačili, že miera sociálneho dištancu pociťovaného k cudzincom sa líši ako s prihliadnutím na blízkosť kontaktu (susedstvo vs rodina), tak s prihliadnutím na krajinu pôvodu a ďalšie charakteristiky cudzincov. Prieskum zisťoval mieru sociálneho dištancu k cudzincom z ôsmich krajín - USA, Ukrajiny, Afganistanu, Vietnamu, Kene, Saudskej Arábie, Sýrie a Nemecka. Podľa výsledkov by respondenti v prostredí susedstva považovali za najprijateľnejší kontakt s cudzincami z Ukrajiny a v prostredí rodiny, naopak, s cudzincami z USA. Približne každý druhý občan by považoval situáciu, v ktorej by si ich dieťa vzalo za manžela alebo manželku cudzinca alebo cudzinku zo Saudskej Arábie, Afganistanu alebo Sýrie za úplne neprijateľnú.

WA 21 Minsk - Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko si utiera tvár pred svojimi podporovateľmi na Námestí nezávislosti v Minsku v nedeľu 16. augusta 2020. Približne 200.000 bieloruských podporovateľov opozície sa v nedeľu zišlo v centre hlavného mesta Minsk a spoločne podnikli
Neprehliadnite

Chcú na to dohliadnuť. Rada OSN žiada Bielorusko o slobodný vstup

Prieskum tak naznačuje, že iba každý druhý Slovák prichádza do kontaktu s cudzincami priamo a miera, v ktorej vnímajú ich prítomnosť vo verejnom živote, je veľmi nízka. ,,Väčšina občanov Slovenska si tak musí obraz o cudzincoch a cudzinkách vytvárať iba sprostredkovane, napríklad z médií alebo od známych. Keďže nie každý má rovnakú šancu prichádzať do styku s cudzincami osobne, práve zvyšovanie viditeľnosti cudzincov vo verejnom priestore môže prispieť aj k ich väčšej poznateľnosti a akceptácii, že sú pevnou súčasťou slovenskej spoločnosti," konštatovala riaditeľka Nadácie Milana Šimečku Nina Galanská.

Budovanie dôvery je podľa organizátorov festivalu [fjúžn] ďalším zo spôsobov, ako prekonávať sociálny dištanc voči cudzincom. ,,Pomerne efektívnym nástrojom je objektívnejšia a citlivejšia komunikácia témy migrácie zo strany verejných inštitúcií, médií a predovšetkým politických predstaviteľov," dodala Galanská.