Klimatizácia prešla, podobne ako napríklad internet, prerodom z luxusného zariadenia na bežný tovar. Čoraz viac ľudí si ju môže zadovážiť.

V Spojených štátoch 90 percent domácností disponuje klimatizáciou, nepočítajúc s obchodnými centrami či hotelmi. V tých ide chladenie často nepretržite, a to aj v prípadoch, keď sa v izbách nik nenachádza.

Klimatizácia skonzumuje 5 percent z celkového spotrebovaného množstva elektrickej energie v Spojených štátoch, uvádzajú noviny Washington Post. Ako vysvetľuje americký vedec Stan Cox, autor knihy Losing Our Cool, Amerika spotrebuje ročne na klimatizáciu viac energie ako Afrika na všetko. 

Keď sú peniaze, tak si chlad doprajeme

Ako vysvetľuje najnovšia štúdia University of California, vďaka globálnemu nárastu príjmov si viacero ľudí môže dovoliť komfortnejší život, ku ktorému patrí aj klimatizácia. Výskumníci ale zároveň varujú, že väčší dopyt po klimatizáciách spôsobí tlak na cenu energií, infraštruktúru a aj environmentálnu politiku.

Viac ako miliarda ľudí v Afrike, Indii, Indonézii, Mexiku, Brazílii a v ďalších krajinách, kde majú ľudia nízke až stredné príjmy a v ktorých sú vlny horúčav bežné, si bude môcť v blízkej budúcnosti zakúpiť svoju prvú klimatizáciu, čo bude mať za následok masívny nárast dopytu po energiách, tvrdí jeden z výskumníkov.

Výskum zahŕňal 27-tisíc domácností v Mexiku, kde sa vďaka rozmanitému podnebiu dajú nájsť horúce aj relatívne studené oblasti, najmä vo vyšších nadmorských výškach. Výskum ukázal pravidelnosť medzi vyšším ročným príjmom domácnosti a zadovážením a používaním klimatizácie.

V horúcich oblastiach krajiny pritom výdavky na energie sa vďaka klimatizácii zvýšia aj o viac ako 80 percent, predpovedá štúdia zverejnená na portáli ScienceDaily s tým, že ide o odhad, ktorý neberie do úvahy technologické zmeny a zmenu cien energií.

Miliardy nových klimatizácií

V Číne sa predaj klimatizácii za posledných päť rokov takmer zdvojnásobil, uvádza dokument s tým, že ak bude tento trend pokračovať, čo podľa ich údajov bude, je nutné, aby verejný aj súkromný sektor začali rozvíjať rozsiahlejšiu infraštruktúru, ktorá by počítala s takouto výrazne vyššiu spotrebu elektrickej energie.

Rovnako naznačujú, že pri plánovaní treba myslieť aj na výrobu klimatizácií, ktoré budú energeticky účinnejšie a dostupnejšie, a zároveň na potenciálne zvýšené emisie oxidu uhličitého, ktoré by sa mohli pohybovať na úrovni miliárd ton.

Kalifornskí výskumníci upozorňujú aj na Indiu, kde je potenciálny dopyt po klimatizácii a chladení 12-krát vyšší ako v USA. Výpočet vychádza z takzvaného „Cooling degree day“, čo je meranie, ktoré slúži na určenie dopytu po klimatizácii na základe rozdielu medzi ideálnou a skutočnou teplotou v oblasti. Ideálna teplota sa v závislosti od krajín pohybuje niekde medzi 18 až 20 stupňov Celzia.

Indická infraštruktúra je pritom charakteristická častými výpadkami elektrickej energie. Ak by sa dopyt po klimatizáciách zvýšil aj reálne v súlade s predpoveďami výskumníkov, elektrická sieť by mala veľké problémy nové zariadenia utiahnuť.

Na ďalšej strane: Ako klíma zvyšuje teplotu miest a aká je vlastne spotreba chladiacich strojov?