K nemu prispievajú práve i dôsledky koronavírusovej krízy, lebo Spojené štáty čoraz hlasnejšie zvaľujú vinu za rozšírenie vírusu na Čínu. Čína navyše plánuje v Hongkongu uplatniť zákon týkajúci sa národnej bezpečnosti. Ten má zakázať „zradu a poburovanie“ voči čínskej vláde a akékoľvek snahy o odtrhnutie. Inými slovami, Čína hodlá asertívne utiahnuť skrutky v dosiaľ pomerne spurnom autonómnom regióne.

Prekrytie problémov silou: čínsky model

Čínska asertivita má svoj pôvod aspoň sčasti v koronavírusovej kríze. Kvôli nej totiž čínska ekonomika v tomto roku dramaticky stráca na výkone, tak ako prakticky celý svet. V Číne je však ekonomický rast zásadným zdrojom stabilizácie spoločnosti. U nej si pekinská vláda kupuje poslušnosť stále bohatšou možnosťou konzumu.

A ak sa rast možností konzumu zastaví, semeno nespokojnosti s pekinskou politikou sa môže preniesť z Hongkongu na pevninskú Čínu a začať destabilizovať spoločenskú situáciu i tam.

Peking zjavne vsádza na to, že najlepšou obranou je útok a usiluje sa práve Hongkongu utiahnuť skrutky. Čím by vyslal signál i do pevninskej Číny – a síce signál svojho rastúceho sebavedomia a odhodlania poradiť si s touto spurnou jurisdikciou. V časti pevninskej spoločnosti tým má upevniť rešpekt k tvrdej ruke centra a pre inú časť zasa prekryť frustráciu zo slabšieho ekonomického výkonu.

Trumpova čínska karta

Signál domácemu publiku ale musí vyslať aj americký prezident Donald Trump. Ako je známe, boj s koronavírusom mu ako úspech nepripočítajú ani jeho najväčší fanúšikovia. Navzdory Trumpovým sebavedomým vyhláseniam z počiatku pandémie vykazujú Spojené štáty celosvetovo jeden z ich najhorších priebehov.

Vlastne jediným „obetným baránkom“, na ktorý môže zvaliť vinu, je Čína. Tá má, samozrejme, sama maslo na hlave. Trumpovi sa tak hodí zviesť na ňu časť svojho nezdaru v boji s vírusom a ešte získať zámienku pre ďalší razantný postup voči ríši stredu.

Tvrdá ruka voči Číne môže v očiach časti amerického elektorátu urobiť z Trumpa opäť „tvrdého chlapáka“, ktorý síce možno tak úplne nezvládol svoj domáci boj s vírusom, ale teraz to tej Číne, jeho pôvodcovi, aspoň poriadne „natrie“.

Čína možno i s týmto kalkuluje. Počíta zrejme s tým, že sa jej vo svetle vlastného kolosálneho prešľapu menom nový koronavírus, pôvodne „wu-chanský koronavírus“, či už pred svetom, a tým menej pred Američanmi, nebude dariť nasadzovať tvár konštruktívneho staviteľa globalizovaného sveta ako to hocikedy bývalo pred koronavírusom.

Spomeňme si napríklad na fórum v Davose z počiatku obchodnej vojny s USA, kedy sa čínsky prezident Si Ťin-pching vehementne hlásil ku globalizovanému voľnému obchodu . Teraz ale Čína túto tvár necháva mimo svoj výrazový repertoár a o to usilovnejšie sa snaží utiahnuť skrutku v Hongkongu.

Vyplašené trhy, ohrozené dohody

Akciové trhy tak majú vyhliadku na nové zásadné riziko, čo demonštruje ich dnešný prepad. Svet na čele s USA teraz bude Čínu čoraz intenzívnejšie nabádať na prevzatie zodpovednosti za jej koronavírusové zlyhanie. A Čína sa dopady tohoto zlyhania bude snažiť prekryť hrou na nacionalistickú strunu a napínaním svalov, a to nielen voči Hongkongu.

Človek nemusí byť práve Kissinger, aby si domyslel, že na prelome roka prácne dojednaná prvá fáza obchodnej zmluvy dvoch najväčších svetových ekonomík sa rýchlo môže zmeniť na zdrap papiera a ich vzájomný vzťah zasa prejsť na už nezakryto studenovojnový.

Lukáš Kovanda
Lukáš Kovanda, Ph.D., je český ekonóm a autor ekonomickej literatúry. Pôsobí ako hlavný ekonóm CZECH FUND. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície a nové fenomény ako zdieľaná ekonomika, kryptomeny či fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie.