Na toaletnom papieri sa dá ušetriť tým, že nesiahnete po fajnovom trojvrstvovom papieri a uskromníte sa s jednovrstvovým. Prípadne si kúpite toaleťák privátnej značky obchodnej siete, ktorá je lacnejšia. Pri nákupe sa dá zvoliť aj tretia možnosť. Bežná cena toaletného papiera v obchode je 3,20 eura, lenže po zľave len 1,99 eura. Zľavnená cena sa však týka len zákazníkov, ktorí sú ochotní kúpiť najmenej dva balíky „toaleťáku“. Spolu teda 16 kusov.

V prípade, ak kúpite jeden balík (8 kusov), v prepočte by jedna rolka stála 40 centov. V prípade, ak by ste kúpili dva balíky (spolu 16 kusov), stála by jedna rolka 25 centov. Ušetril ste v prepočte 37 percent. Väčšie balenie takýchto produktov je výhodnejšie, pretože si zákazník dokáže vytvoriť dostatočné zásoby a nakúpiť znova až v čase ďalšej cenovej akcie. Ľudia, ktorí nemajú dostatok peňazí, by pre maximalizáciu úspor mali kombinovať všetky nákupné stratégie.

Paradox chudoby

Lenže výskum University of Michigan potvrdil, že chudobní zákazníci si tretiu stratégiu nemôžu dovoliť, preto ju využívajú len minimálne. Ekonómovia Yesim Orhun a Mike Palazzolo tak poukázali, že chudobnejší ľudia paradoxne platia za rovnaké tovary v obchode viac.

Toaletný papier je podľa ekonómov v tomto ohľade najlepší príklad. Jeho spotreba je na osobu porovnateľná a konštantná. Ak nepoužívate na tieto účely novinový papier, tak toaleťák je v rodinách nevyhnutný, relatívne ľahko skladovateľný a zároveň jeho spotreba nerastie z roztopaše len preto, že ho máte na rozdávanie.

Ekonómovia sa preto pozreli na nákupy 100-tisíc domácností, ktoré sledovali sedem rokov. Zistili, že bohatšie rodiny na toaletnom papieri ušetrili viac než chudobnejšie rodiny, ktoré by to naozaj potrebovali. Z dát vyplýva, že rodiny s ročným príjmom nad 100-tisíc dolárov (ide o typickú americkú strednú triedu) kupovali väčšie balenia toaleťáku v zľave až v 39 percentách prípadov, kým chudobnejšie rodiny s príjmom do 20-tisíc dolárov množstvové zľavy využili len v 28 percentách prípadov.

Domácnosti s vysokými príjmami tak kupovali viac roliek toaletného papiera naraz, čo znamená nielen úsporu na každom kotúči, ale zároveň nemuseli robiť toľko výjazdov do obchodu. „Domácnosti s nízkymi príjmami využijú tieto stratégie menej často, aj keď na to majú väčšie stimuly,“ napísali ekonómovia.

Nemalý rozdiel

Tieto rozdiely v stratégiách vytvárajú zaujímavý rozdiel. Pretože nakupujúci s nízkym príjmom nevyužívajú v plnej miere úspory z množstvových zliav, v konečnom dôsledku zaplatia na toaletnom papieri o šesť percent viac než domácnosti s vysokými príjmami. Svoju stratu si však kompenzujú tým, že nakupujú lacnejšie značky, ktoré ovplyvňujú ich spotrebu opačným smerom – ušetria na nich asi deväť percent v porovnaní s domácnosťami s vyššími príjmami. To, že zrejme nakupujú menej kvalitné produkty, je na ďalšiu debatu.

Navyše, cenový rozdiel môže byť ešte väčší, ak sa zohľadní miesto, kde ľudia toaletný papier nakupujú. Je totiž rozdiel, ak rolku kúpite v predraženej večierke vedľa bytovky, alebo vo veľkom obchodnom centre mimo centra mesta. Práve tam bonitnejšia klientela nakupuje veci do domácnosti.

Chudobnejšie rodiny nevyužívajú množstvové zľavy z troch dôvodov. Nemajú často auto a jazdia v MHD, nemajú dostatok skladovacích priestorov v bytoch a v konečnom dôsledku ide o relatívne vysokú jednorazovú položku, ktorú si v napnutom rozpočte rodiny nemôžu dovoliť.

Na prvý pohľad nie je rozdiel šesť percent priepastný. Lenže toaletný papier je len jeden názorný príklad. Množstvové zľavy chudobnejšie rodiny obmedzujú aj pri nákupe balenej vody, pracích práškov alebo plienok. Súčtom všetkých nákupov môže ísť o skutočne nezanedbateľné náklady.