Celosvetový dopyt po elektrine vzrástol vlani o šesť percent, teda 1500 terawatthodín (TWh). V percentách to bol najvyšší rast od zotavenia z globálnej finančnej krízy v roku 2010.

V najbližších niekoľkých rokoch by ale rast celosvetového dopytu po elektrine mal spomaliť vďaka vyššej energetickej účinnosti a spomaleniu ekonomického oživenia.

Do roku 2024 sa predpokladá rast dopytu v priemere o 2,7 percenta ročne, aj keď dopady koronavírovej pandémie a vysokých cien energií sú stále neisté.

Najvyšší rast v Ázii

Najviac sa má dopyt po elektrine v rokoch 2022 až 2024 zvyšovať v juhovýchodnej Ázii, a to v priemere o päť percent. Nasledovať bude ázijsko-pacifický región, ktorý zahŕňa Čínu. Tu má dopyt rásť o približne štyri percentá, čo je mierne pod úrovňou z obdobia pred pandémiou.

V Severnej a Latinskej Amerike sa má dopyt zvyšovať o zhruba jedno percento. Najväčší bude percentuálny rast v Mexiku a Kanade. V Európe sa má tento rok dopyt zvýšiť o 1,7 percenta, v ďalších rokoch potom bude stagnovať.

Emisie rekordne stúpli

Emisie oxidu uhličitého v energetickom sektore po dvoch rokoch poklesu vlani stúpli o sedem percent na nový rekord. Pomalší rast dopytu po elektrine a zvýšenie produkcie z nízkouhlíkových zdrojov by mali rast emisií v rokoch 2022 až 2024 znížiť na menej ako jedno percento ročne.

Produkcia elektriny z fosílnych palív bude v nasledujúcich rokoch stagnovať. Obnoviteľné zdroje by v najbližších troch rokoch mali rásť o osem percent ročne a v roku 2024 by mali pokryť viac ako 90 percent celkového rastu dopytu.

Firefighter at greater Burham oilfield in Kuwait
Neprehliadnite

Svet môže zažiť nedostatok energie. Súčasná kríza je výstražným prstom zelenej transformácii