Celosvetový dopyt po elektrine vzrástol vlani o šesť percent, teda 1500 terawatthodín (TWh). V percentách to bol najvyšší rast od zotavenia z globálnej finančnej krízy v roku 2010.
V najbližších niekoľkých rokoch by ale rast celosvetového dopytu po elektrine mal spomaliť vďaka vyššej energetickej účinnosti a spomaleniu ekonomického oživenia.
Do roku 2024 sa predpokladá rast dopytu v priemere o 2,7 percenta ročne, aj keď dopady koronavírovej pandémie a vysokých cien energií sú stále neisté.
Najvyšší rast v Ázii
Najviac sa má dopyt po elektrine v rokoch 2022 až 2024 zvyšovať v juhovýchodnej Ázii, a to v priemere o päť percent. Nasledovať bude ázijsko-pacifický región, ktorý zahŕňa Čínu. Tu má dopyt rásť o približne štyri percentá, čo je mierne pod úrovňou z obdobia pred pandémiou.
V Severnej a Latinskej Amerike sa má dopyt zvyšovať o zhruba jedno percento. Najväčší bude percentuálny rast v Mexiku a Kanade. V Európe sa má tento rok dopyt zvýšiť o 1,7 percenta, v ďalších rokoch potom bude stagnovať.
Emisie rekordne stúpli
Emisie oxidu uhličitého v energetickom sektore po dvoch rokoch poklesu vlani stúpli o sedem percent na nový rekord. Pomalší rast dopytu po elektrine a zvýšenie produkcie z nízkouhlíkových zdrojov by mali rast emisií v rokoch 2022 až 2024 znížiť na menej ako jedno percento ročne.
Produkcia elektriny z fosílnych palív bude v nasledujúcich rokoch stagnovať. Obnoviteľné zdroje by v najbližších troch rokoch mali rásť o osem percent ročne a v roku 2024 by mali pokryť viac ako 90 percent celkového rastu dopytu.
