Brusel tiež Slovensku odporúča zlepšiť efektivitu miestneho zdravotníctva, napríklad implementáciou projektu Hodnota za peniaze, v ktorom analytici identifikovali oblasti, kde môže systém dosiahnuť lepšie výsledky za menej peňazí.

„Niektoré kroky k racionalizácii siete nemocníc a znižovaniu nákladov už prebehli, avšak konkrétne výsledky ešte nie sú viditeľné,“ píše sa v návrhu Európskej komisie pre Radu EÚ, ktorá bude odporúčania čoskoro schvaľovať. Revízia výdavkov na zdravotníctvo v roku 2016 identifikovala potenciálne úspory. No napriek tomu je pokrok v reformách pomalý. Komisia spomína napríklad takzvaný systém DRG (platby poskytovateľom za konkrétne diagnózy) či systém elektronického zdravotníckeho systému e-health.

V rozpočtovej politike tiež Brusel upozorňuje na riziko, že Slovensko v tomto roku nesplní požiadavku dostatočného približovania sa k vyrovnanému rozpočtu. Podobne hrozí porušenie pravidla o maximálnom raste výdavkov verejnej správy v rokoch 2017 až 2018.

Tri odporúčania Bruselu pre Slovensko:

1. V rozpočtovej politike dodržiavať pravidlá Paktu stability a rastu. Teda v roku 2018 výraznejšie znížiť deficit verejných financií tak, aby neutrpel hospodársky rast a aby sa zlepšila dlhodobá udržateľnosť. Zvýšiť efektivitu zdravotníctva, vrátane implementácie projektu Hodnota za peniaze.

2. Zlepšiť aktivačné politiky pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva a dlhodobo nezamestnaných. Poskytovať individuálne služby zamestnanosti a rekvalifikácií. Zvýšiť šance zamestnania žien poskytovaním dostupnej starostlivosti o deti.

3. Zvýšiť konkurenciu a transparenciu verejných obstarávaní. Poctivým vynucovaním legislatívy bojovať proti korupcii. Znížiť administratívnu záťaž a regulačné bariéry pre biznis. Zvýšiť efektívnosť súdneho systému, napríklad znížením dĺžky trvania sporov.

Okrem toho Európska komisia znovu upozornila Slovensko na problém dlhodobej nezamestnanosti. Tej by mohol pomôcť systém celoživotného vzdelávania či takzvaného vzdelávania druhej šance. Nezamestnaní by tiež potrebovali individuálnu podporu úradov.

Na ich integráciu do trhu práce vláda spúšťa projekt financovaný z Európskeho sociálneho fondu, ktorý má uchádzačom o zamestnanie poskytnúť špecializované poradenstvo, nový systém profilovania, spoluprácu so súkromnými agentúrami zamestnávania i špecializované rekvalifikačné kurzy.

Zamestnanosti v krajine podľa dokumentu bráni aj dlhá rodičovská dovolenka a nedostatok dostupných miest pre deti v jasliach a škôlkach.

Významnou výzvou pre Slovensko ostáva korupcia. „Jej vnímanie je vysoké a pôsobí ako závažná bariéra pre podnikanie,“ píše EK. Kontrolné mechanizmy boja proti korupcii sú stále nedostatočné a iniciatívy na ochranu oznamovateľov či proti schránkovým firmám nemusia stačiť na riešenie problému, myslí si Brusel. Konkrétnejší balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia chce ministerstvo hospodárstva predstaviť v júni.

Európske inštitúcie vydávajú správy o členských krajinách vrátane reformných odporúčaní každoročne v rámci takzvaného Európskeho semestra. Hodnotia v nich makroekonomický vývoj, hospodársku i vnútornú politiku z hľadiska európskych potrieb konkurencieschopnosti, udržateľnosti verejných financií a zosúladenia medzi krajinami starého kontinentu. Členské krajiny by mali na toto hodnotenie reagovať konkrétnymi opatreniami vo svojich programoch stability a reforiem, ktoré zverejňujú v apríli.