Po prvé, rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku, že sa nezapojí do politického zápasu o premiérske kreslo. Po druhé, atmosféra veľkého protikorupčného pochodu, ktorá prináša nádej na pozitívnu zmenu v politike a ktorá je uchopiteľným dôkazom, že existuje dopyt spoločnosti po novom subjekte. A po tretie, Beblavého ambície.

Bez nás, bez vás

M. Beblavý má ťah na bránu, je doma v komunikovaní tém, ktoré trápia spoločnosť, je najviditeľnejším poslancom za posledné roky. Doteraz hral vždy maximálne druhé husle. Je teda prirodzené, že sa chce pokúsiť o výsledok v najvyššej lige.

Po tom, čo sa k nemu pridal ďalší ťahúň Jozef Mihál, šance na úspech strany M. Beblavého vzrástli. Ak na začiatku boli karty rozdané tak, že M. Beblavý Progresívne Slovensko potreboval, dnes si môže myslieť, že už ich nepotrebuje. Respektíve, počíta s tým, že ľudia okolo Ivana Štefunka a Michala Trubana budú potrebovať jeho.

Nie je celkom pravda, že Progresívne Slovensko váha s politickou stranou tak, ako to v rozhovore pre Denník N hovorí dvojica Beblavý a Mihál. Rozhodnutie založiť stranu de facto padlo hneď pri prvých diskusných večeroch na turné po Slovensku, ktoré mali progresivisti na začiatku tohto roka. Plán bol taký, že najskôr dajú dokopy kľúčový dokument, ako by malo vyzerať Slovensko o najbližších dvadsať rokov a ako sa k tomuto cieľu dopracovať.

Dá sa povedať, že mnoho vzdelaných ľudí tento pomalší postup nechápalo aj napriek tomu, že do parlamentných volieb zostávajú tri roky. Neviazať na seba automaticky všetkých politikov, ktorí sa rozkmotrili so svojimi materskými stranami, ale vybudovať nový subjekt od podlahy, bol zámer. M. Beblavý s J. Mihálom pochopili, nečakali, na naplnenie prísľubu spolupráce v budúcnosti a vybrali sa po svojich. Legitímne.

Líder progresivistov

Ponúka sa aj logické vysvetlenie, prečo Beblavého strana je bez názvu, loga a bilbordovej kampane. Rok času, ktorý si dávajú s J. Mihálom na rozbeh, je presne to obdobie, kedy bude jasné, ako vyštartuje Progresívne Slovensko. To názov má, program tvorí a kampaň už rozbieha. Mútiť hlavu liberálnejšiemu mestskému voličovi dvoma novými stranami nedáva zmysel, najmä, ak oba subjekty majú stavať na rovnakých hodnotách.

Preto neprekvapí, ak Beblavého družina nakoniec zakotví v Progresívnom Slovensku (alebo jeho pretransformovanej podobe), ktoré do volieb povedie on sám.

Otázkou je, či takýto začiatok na spoluprácu do budúcnosti je zrovna ten najšťastnejší. Pragmatik by povedal, že do volieb a utrasenia vzťahov je ešte ďaleko.